Jesenný suverén neokúsil prehru, v pohári vyradil druholigistu

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Polovičný majster západniarskej tretej ligy v jeseni až nečakane jasne dominoval, veď z 51 možných bodov stratil iba štyri. V 17-kolovej polsezóne ani raz neprehral a o body prišiel iba dvakrát, keď remizoval v Kalnej nad Hronom 1:1 a v Myjave 0:0. Aktuálny náskok 14 bodov pred druhou Belušou sa môže po dohraní jesenných restov o čosi znížiť, no stále to bude priveľký rozdiel.

Fantastickú prvú polovicu súťaže zažíva klub, ktorý sa netají ambíciami postúpiť do druhej ligy a nadviazať tak na bohatú históriu.

Pod Manínom si občas spomenú aj na slávne časy napríklad v československej lige či na účasť vo finále Slovenského pohára, keď v roku 1989 Považská Bystrica prehrala so Slovanom Bratislava v Hlohovci tesne 2:1.

Fantastickou jeseňou dali červeno-bieli zabudnúť aj na traumu spred siedmich rokov, keď sa muselo okresné mesto - po zásadných zmenách vo vedení klubu - vyhrabávať z najnižšej súťaže. Hore sa Považania štverali postupne, no nebyť problémov treťoligových Borčíc, fúzii klubov a následného skoku z piatej ligy rovno do tretej, ktovie či by v 40-tisícovom meste už dnes reálne hovorili o celoštátnej súťaži.

Dnes má Považská Bystrica mančaft, ktorý celú 17-kolovú jeseň nedokázal nikto pokoriť a ktorý po zmene herného štýlu inkasoval iba sedemkrát. A má aj druhého najlepšieho strelca súťaže Lukáša Slávika, ktorý, navyše, kvôli zraneniu hneď v prvom kole v 25. minúte zápasu s Nitrou začal strieľať góly až od piateho kola.

„Keď ide mužstvo od víťazstva k víťazstvu, tak určite, že nálada sa len zlepšuje. My sme ale už od zimy pripravovali mužstvo tak, aby sa dopracovalo k takýmto výsledkom,“ hovorí prezident FK MŠK Považská Bystrica JÁN PANÁK, ktorý si živo spomína napríklad aj na pamätný zápas, v ktorom zvíťazila v Považskej Bystrici Sparta Praha dvoma gólmi Žilinčana Stanislava Grigu a v ktorom držal obranu rudých rodák z neďalekých Dolných Kočkoviec Jozef Chovanec.

Považská Bystrica sa už pred sezónou netajila vysokými ambíciami v tretej lige, ale už v Slovnaft Cupe vyradila najskôr štvrtoligový Prečín (2:0) a potom aj druholigovú Dubnicu n/V (2:0), aby ju v 3. kole zastavila prvoligová Žilina po tesnom výsledku 2:1. Ako to spätne hodnotíte?

Dlho sme zvažovali, či vôbec pohár hrať, pretože skúsenosti boli také, že hráči utrpeli v pohárových zápasoch pomerne často rôzne zranenia a potom nám chýbali v dlhodobej súťaži. Nakoniec rozhodlo, že samotní hráči chceli hrať aj pohár a keďže sme už mali dostatočne široký káder, tak sme mužstvo prihlásili. V pohári nastupovali aj hráči z lavičky a treba povedať, že ani vtedy sme si hanbu nerobili a vyradili napríklad druholigovú Dubnicu. Nakoniec, aj s favorizovanou Žilinou to bol u nás kvalitný zápas a ešte pätnásť minút pred koncom bol stav 1:1.

Akurát, že v tom čase sa už hrala aj tretia liga a okrem dvoch vložených kôl sme v septembri hrali v strede týždňa aj pohár so Žilinou.

Pre vaše mužstvo bol kľúčový dobrý vstup do tretej ligy a domáci zápas prvého kola s Nitrou. Mali ste dostatok informácií o aktuálnom stave polorozpadnutého exligistu?

Informácie sme samozrejme mali, no zápas je zápas a treba ho zvládnuť na ihrisku. Potrebovali sme sa dobre odpichnúť a naštartovať, čo sa nám jednoznačným víťazstvom 3:0 aj podarilo.

Hneď v úvode stretnutia s Nitrou sa vám ale zranil druhý najlepší strelec celej súťaže Lukáš Slávik, ktorý potom chýbal štyri kolá a aj napriek tomu zaostal za najlepším kanonierom ligy Petrom Sládekom iba o gól...

Lukáš Slávik sa proti Nitre nešťastne a nezavinene zranil a to, že napriek dlhšej absencii je medzi najlepšími strelcami nás neprekvapuje, pretože dobré štatistiky mal už v predchádzajúcich sezónach.

MŠK mal štart do súťaže ako lusk, veď prvých šesť zápasov vyhral. To vás muselo upokojiť, však?

Keď ide mužstvo od víťazstva k víťazstvu, tak určite, že nálada sa len zlepšuje. My sme ale už od zimy pripravovali mužstvo tak, aby sa dopracovalo k takýmto výsledkom. Trochu sme zmenili systém hry, pretože predtým sme preferovali útočnejší spôsob hry. Príchodom brankára Kuciaka či stopéra Kucharčíka sme začali hrať viac zo zabezpečenej obrany, nechceli sme až toľko útočiť. Ukázalo sa, že šance si mužstvo vypracovalo i tak, len teraz menej inkasujeme. Nakoniec, tréner Alexander Homér ako bývalý prvoligový obranca dal tomu všetkému tvár, no aj hrajúci asistent Martin Kuciak priamo z bránky vhodne usmerňuje mužstvo a preukazuje absolútny prehľad v hre.

Prvá strata lídra prišla až v siedmom stretnutí po remíze 1:1 v Kalnej. Ako k tomu došlo?

V Kalnej to bol zápas dvoch rozdielnych polčasov. V prvom sme podali snáď najlepší výkon v jeseni, no a v druhom asi najhorší. Do prestávky sme totiž viedli 1:0 a zahodili veľa ďalších dobrých šancí. Samotní domáci diváci sa chytali za hlavu, čo sa to na ihrisku deje, ale po prestávke sa karta obrátila a Kalná z pokutového kopu vyrovnala na konečných 1:1.

Hneď v ďalšom kole prišla ale aj druhá jesenná strata, keď mužstvo remizovalo 0:0 v Myjave a jej tréner Kvasnica pre Sportnet povedal, že o ten gól bolo jeho mužstvo možno aj lepšie. Súhlasíte?

Na Myjave to bol výborný zápas s druholigovými parametrami. Domáci naozaj chceli vyhrať, hrali dobre, mali šance v úvode a päť minút pred koncom zahodili aj jednu doslova stopercentnú. My sme mali zase nadstavenom čase dve príležitosti, no ak by bol futbal spravodlivý, tak tréner Myjavy mal možno aj pravdu.

V spomínanom šlágri na Myjave vystriedal tréner Homér v 62. minúte naraz dve vaše útočné opory Slávika aj Demjana. Ako sa to dá čítať?

My máme skoro na každý post dvoch vyrovnaných hráčov, ktorým treba dávať šancu. Mužstvo sa snažíme dlhodobo budovať a vytvoriť tak naozaj silný a hlavne konkurencieschopný tím. Spolupracujeme napríklad aj s akadémiami Žiliny či Trenčína.

V ôsmom kole zvíťazil líder aj v obávaných Malženiciach tesne 1:0. Ako ste vnímali tohto súpera?

Ako silného protivníka, s ktorým sme nie tak dávno prehrali dokonca aj na vlastnom štadióne. Aj teraz sme tam išli s určitými obavami, hrali sme s pozmenenou obranou, v útoku nastúpil Marek Gajdošík, ktorý pripravil Lukášovi Slávikovi rozhodujúci gól. Bol to dobrý zápas s dobrým výsledkom pre nás.

V predposlednom jesennom kole išlo mužstvo do druhej Beluše na susedské derby s päťbodovým náskokom. Ak by ste tam prehrali, ešte to mohlo byť všelijaké...

V závere jesene, keď sme už mali za sebou aj ťažké zápasy vonku, sme si verili. Obrana s výborným brankárom nám pracovala dobre a hráči už boli sebavedomejší. My hrávame domáce stretnutia v sobotu, kým Beluša v nedeľu, tak sme ju mali zmapovanú. Poviem otvorene, kolo pred koncom jesene sme išli do druhej Beluše vyhrať. Zvíťazili sme 1:0, ale v závere naši hráči ešte čo-to zahodili, najväčšiu šancu asi Lukáš Slávik.

Kde bolo najťažšie zvíťaziť?

V spomínaných Malženiciach a aj v Marcelovej.

Ktorý domáci zápas bol najťažší?

Ľahko sa nerodilo víťazstvo 1:0 s Lednickými Rovňami. V tom týždni sme totiž v stredu hrali pohár so Žilinou a hneď v sobotu s Lednickými Rovňami. Vedenie klubu chcelo pohárový zápas čiastočne vypustiť, no hráči išli proti prvoligistovi nakoniec naplno a v sobotu potom sily pochopiteľne chýbali. Navyše, Lednické Rovne si nás so Žilinou dokonale prečítali, hrali vyslovene fyzický futbal a boli sme radi, že sme o gól vyhrali.

Podobný bol ale aj zápas doma so Šaľou, ktorý sme vyhrali 2:1 zase po pohárovom víťaznom súboji s druholigovou Dubnicou.

Dalo sa vôbec čakať, že neprehráte ani jeden zápas?

Vedeli sme, že máme dobré mužstvo a ja osobne som čakal, že skončíme na prvom mieste. Povedať však pred jeseňou, že neprehráte ani jeden zápas, tak to by bolo príliš trúfalé. V zápase môžete byť lepší, no nie vždy ho aj vyhráte. Napríklad náš brankár Martin Kuciak, ktorý už s futbalom niečo pochodil, sa niekde pre médiá vyjadril, že máme asi najlepšie treťoligové mužstvo na celom Slovensku. Aj na také však môže prísť slabšia chvíľa a prehrá zápas.

Čo by ste povedali smerom ku kádru jesenného suveréna?

Máme široký káder a tréningová morálka hráčov je výborná. Trénujeme štyrikrát do týždňa a vieme, že mať v tretej lige na lavičke takých hráčov, akých máme, je skoro až luxus. Už sme sa ale poučili, že hrať celú sezónu s užším kádrom môže byť v prípade zranení a trestov riziko. Navyše, naši hráči tvoria dobrú partiu a ani starší hráči sa napríklad nepovyšujú nad mladšími.

Mimochodom, všetci naši futbalisti sú zamestnancami klubu a majú platné zmluvy. Po poslednom jesennom zápase sme už stihli absolvovať aj pohovory s hráčmi a teraz tvoríme káder pre odvetnú časť tretej ligy. Rozpracovaných máme napríklad niektorých futbalistov Žiliny, no a keďže brankár Kuciak už bude naplno v štruktúrach MŠK Žilina a na niektoré naše majstrovské zápasy nemusí byť k dispozícii, k nám prichádza Matej Slávik z druholigového českého Táborska, ktorý chytal aj za Dunajskú Stredu či Komárno.