Viac ako sto dní čakali futbalisti prešovského Tatrana na pocit víťazstva v súťažnom zápase.
Prišiel vo štvrťfinále Slovnaft Cupu, keď na domácom trávniku vydreli víťazstvo 2:1 nad ďalším Tatranom, druholigovým Liptovským Mikulášom a po takmer tridsiatich rokoch postúpili medzi pohárovú štvoricu najlepších.
„Pre nás to je dôležité víťazstvo, hlavne pre ukľudnenie situácie a na to, aby si chlapci začali viac veriť. Bol to vyrovnaný zápas a som rád, že sme to dotiahli do víťazného konca. Bolo vidieť, že chlapci idú za svojim. Niektoré veci ešte nefungovali tak, ako by sme chceli. Ale mali sme spolu ešte len sedem tréningov.
Chcel by som poďakoval všetkým fanúšikom. Boli zase skvelí a verím, že spolu to dokážeme,“ povedal po zápase tréner Jozef Kostelník narážajúc na to, čo sa v klube a najmä navonok dialo po jeho príchode na lavičku zachraňujúceho sa nováčika Niké ligy.
V úvode zápasu síce mali domáci loptu viac na svojich kopačkách, ale nebezpečnejšie vyzerali útoky hostí. Tí po vyše štvrťhodine hry pohrdli šancou ísť do vedenia, keď Matej Franko zoči voči brankárovi Adriánovi Knurovskému minul.
A tak po pár minútach udreli domáci. Nedôrazný odkop stopéra Samuela Kuchárika zachytil Roman Begala, otočil hru na Stanislava Olejníka, ktorý peknou prihrávkou medzi obrancov vysunul Andyho Masaryka a ten v polovici prvého polčasu sám pred brankárom Adriánom Slančíkom nezaváhal.
Prešovčania vedenie dlho neudržali. Desať minút pred prestávkou vyšla gólová akcia aj Liptákom. Center z ľavej strany sa cez hlavu Richarda Bartoša dostal k Ľuboslavovi Laurovi, ktorý z hranice šestnástky poriadne natiahol brankára Knurovského a po jeho výbornom zákroku dorazil loptu do prázdnej bránky Bartoš.
Bernátové premiéry
Tréner domácich nechal na lavičke viacero predtým stálych hráčov základnej zostavy vrátane kapitána Patrika Šimka či útočníka Martina Regáliho. Ten sa dostal na trávnik v úvode druhého polčasu a po necelých dvadsiatich minútach mal prsty v druhom góle domácich.
Po ďalšom rýchlom otočení hry Regáliho prízemný center prešiel pomedzi viacerých hráčov hostí až k Jánovi Bernátovi a ten zvnútra šestnástky strelil svoj prvý seniorský gól v drese materského klubu a hneď víťazný.
Bernát sa domov vrátil pred jarnou časťou po takmer desiatich rokoch, keď z Prešova odchádzal ešte v mládežníckych rokoch. Okrem premiérového gólu zažil premiéru aj ako kapitán tímu a podľa vlastných slov si ju užil.
VIDEO: Bernát po zápase
„Nečakal som to, lebo len dnes ráno mi to tréner navrhol. Po návrate domov to bol krásny zážitok, ale hlavná je výhra a takisto aj môj gól ma teší, čiže super,“ tešil sa po zápase, v ktorom si napokon po 70 minútach vypýtal striedanie.
„Potrebujem ešte trošku času, aby som utiahol aj väčšiu minutáž. Sám som sa vypýtal dole, pretože už som cítil, že už tomu mužstvu viac asi nedám,“ dodal.
Veria v nakopnutie a tešia sa na sériu derby s Košicami
Hráči Prešova podľa vlastných slov búrku, ktorú v klube vyvolala zmena trénera, v kabíne neriešili.
„Mali sme ťažké posledné týždne z rôznych príčin. Potrebovali sme už dosiahnuť víťazstvo hocijakým spôsobom. Nerodilo sa to ľahko. Víťazstvo nám veľmi pomôže a verím, že nás odrazí k lepším výkonom.
Tím bol vždy súdržný. Boli tam nejaké veci, ale teraz sme potrebovali hlavne na ihrisku ukázať, že sme spolu a myslím, že sa to podarilo,“ povedal.
Pozitívne emócie si po dlhšej dobe užíval aj autor úvodného gólu Masaryk.
„Už sme potrebovali vyhrať. Dúfam, že nás to naštartuje aj do ligy a do soboty. Stále sa pozeráme na najbližší zápas a ten nás čaká už v sobotu proti Komárnu,“ potvrdil a k dianiu posledných dní poznamenal:
„Nebudeme pozerať na to, čo sa deje a na to, čo nemôžeme ovplyvniť. Všetkým nám záleží na tomto klube, všetci sa chceme zachrániť a spravíme pre to všetko,“ zdôraznil.
Postup Prešova do semifinále je dobrou správou aj pre fanúšikov. Znamená totiž, že na jar sa bude až štyrikrát hrať veľké derby Prešova s Košicami, dvakrát v lige a dvakrát v pohári.
„Rivalitu vnímam od malička, odkedy som hral za Tatran. Teraz budeme hrať s nimi štyrikrát. Bude to určite zaujímavé. A my sa musíme prezentovať lepšie ako v poslednom vzájomnom zápase,“ dodal k sérii derby Bernát.
Mohli byť aj penalty
Liptáci aj v Prešove potvrdili dobrú formu v úvode jari, keď už dokázali poraziť v pohári Komárno a v lige vyhrať nad lídrom z Banskej Bystrice a aj na ihrisku konkurenta v boji o barážovú priečku v Zlatých Moravciach.
A neboli ďaleko aj od úspechu v Prešove. V nadstavenom čase mal vyrovnanie na kopačke striedajúci Adrián Macejko, ale v stopercentnej šanci z vnútra šestnástky z voleja prestrelil bránku.
VIDEO: Bartoš po zápase
„Vzdorovali sme celkom dobre silnejšiemu súperovi. Mali sme na konci obrovskú príležitosť na vyrovnanie, ale nepodarilo, takže sme asi o ten jeden gól boli horší. Tento zápas bol možno bonus za tú jar a posledné víťazstvá, ale viem si predstaviť aj to, že by sme prepisovali históriu, keby sa nám podarilo postúpiť do semifinále,“ povzdychol si po zápase kapitán Bartoš.
„Boli tam situácie, ktoré sme mohli premeniť na gól, hlavne v závere. Škoda, myslím, že to bol zápas, kde to mohlo skončiť remízou a rozhodli by tie penalty.
Chceli sme potrápiť Prešov a myslím, že sa to aj podarilo, chceli sme postúpiť, to sa nepodarilo, ale čo už. Život ide ďalej, musíme sa sústrediť na ligu,“ nadviazal na slová kapitána veterán Michal Piter-Bučko, pre ktorého mal zápas rovnako ako pre viacerých hráčov hostí špeciálnu príchuť. Doma v Prešove hral po viac ako trinástich rokoch.
„Veľmi som sa tešil na zápas. Pamätám si starý štadión, ešte ako malý chlapec, kde bola na tomto mieste škvara, potom tráva, potom bol štadión bez kresiel, potom boli kreslá. No a teraz úplne nový štadión. Som veľmi rád, že som mal možnosť hrať tu v tomto dinosaurom veku. Takže ja som si to užil,“ pousmial sa 40-ročný stopér.
Petrušovi sa sen splnil iba sčasti
Zvláštnu príchuť mal zápas aj pre oboch trénerov. Jozef Kostelník má v trénerskom životopise aj dve obdobia na lavičke Liptovského Mikuláša, Marek Petruš mal výrazný podiel na návrate Prešova do prvej ligy, hoci v samotnom finále tejto cesty už na lavičke nebol.
„Mojim snom bolo trénovať Tatran Prešov na tomto štadióne v najvyššej súťaži, bohužiaľ sa mi to podarilo iba ako hosťujúcemu trénerovi. Je to naše remeslo, takže beriem všetko to pozitívne.
Som v Mikuláši spokojný a chcem odvádzať čo najlepšiu robotu a budem sa s ním snažiť dostať tam, kde je teraz Tatran Prešov,“ priznal po zápase Petruš, ktorý zažil aj posledné pohárové prešovské semifinále v roku 1997, kedy napokon Prešovčania padli až vo finále so Slovanom.
„Ja som hral to finále ako mladý chlapec a bol to taký štartér do mojej ďalšej futbalovej kariéry. Aj vďaka dobrému finále som potom prestúpil do izraelského klubu,“ zaspomínal Petruš.
Obaja tréneri si navzájom v svojich súťažiach držia palce, Petruš verí v záchranu Prešova, Kostelník praje úspech Liptovskému Mikulášu v boji o návrat do prvej ligy. V súčasnosti sú oba tímy v svojich ligách na barážových priečkach.
„Prajem im, aby boli v baráži, ale necháme to asi na niekoho iného,“ pousmial sa Kostelník pri otázke, či bolo pohárové štvrťfinále generálkou. Petruš si baráž z Prešovom nechce ani predstaviť.
„Veľmi rád by som sa dostal do baráže, pretože víťaz druhej ligy je už jasný. Ale určite si tam neprajem Tatran Prešov,“ dodal.
