Futbalistky Partizána Bardejov sú nováčikom najvyššej súťaže. Počínajú si však veľmi dobre a umiestnenie v prvej päťke, ktorá bude hrať o titul, im už kolo pred ukončením základnej časti právom patrí.
Jednou z opôr družstva je mladá útočníčka Patrícia Urblíková, ktorá prišla na Horný Šariš v auguste 2024.
Veľmi rýchlo si našla miesto v kolektíve aj v základnej zostave a aj vďaka jej gólom si Partizánky vedú tak dobre.
O svojom pôsobení na futbalových trávnikoch Patrícia hovorí: „Moju futbalovú kariéru som začala ako sedemročná v klube MFK Žarnovica, kde som hrávala s chlapcami, a z tohto mesta aj pochádzam.
Následne som pokračovala v Jupie Banská Bystrica. Cestu ženským futbalom som začala v kategórii žiačok v Dukle Banská Bystrica, s ktorou sme skončili na 3. mieste na majstrovstvách Slovenska v tejto kategórii.
Neskôr som prestúpila do FC ViOn Zlaté Moravce, kde som strávila päť rokov. Hrávala som za juniorky v 1. dorasteneckej lige a neskôr som dostala príležitosť nastupovať za ženy v 2. lige.
Po dlhšom čase som opäť zmenila pôsobisko a mojím terajším klubom je Partizán Bardejov, s ktorým sme sa minulú sezónu prebojovali do I. ligy.
Bola som súčasťou aj zrazov reprezentačných mládežníckych kategórií, čo mi prinieslo veľa nových skúseností.“
Tabuľka hovorí za všetko
Zo Žarnovice do Bardejova je pomerne ďaleko. Svoje rozhodnutie odísť na východ Slovenska zdôvodňuje takto:
„Oslovil ma tréner Partizána ešte počas zimy, keď som pôsobila v Zlatých Moravciach, ale vtedy som chcela dokončiť sezónu tam, keďže som bola v poslednom ročníku na strednej škole.
Následne som riešila otázku vysokej školy. Mala som podané prihlášky na viacero škôl a jednou z nich bola aj vysoká škola v Prešove. Prišlo mi ako dobré riešenie spojiť štúdium s futbalom a pokračovať v kariére práve v Bardejove.“
Urblíková je v Bardejove spokojná a rovnako pozitívne hodnotí aj účinkovanie svojho tímu v najvyššej ženskej súťaži.
„Účinkovanie tímu v I. lige hodnotím zatiaľ veľmi pozitívne. Snažíme sa vždy podať kolektívne kvalitný a bojovný výkon, užiť si každý zápas a potešiť našich fanúšikov, ktorí chodia na každý domáci zápas.
Pred sezónou asi nikto nečakal, že by sme sa s takým mladým tímom mohli pohybovať v spoločnosti piatich najlepších tímov v lige.
Dokázali sme, že nie sme len družstvom do počtu, ale aj to, že ženský futbal v Bardejove má aj po rokoch stále svoju úroveň a vrátil sa tam, kam patrí. Tabuľka hovorí za všetko.“
O svojom účinkovaní v súťaži dodala: „V I. lige je to moja prvá sezóna, pretože doteraz som hrala len v nižších súťažiach. Myslím si, že zatiaľ mi vychádza celkom dobre, čomu nasvedčuje aj počet strelených gólov, ale to je samozrejme výsledok práce celého tímu.“
Podporujeme sa navzájom, hovorí Urblíková
V Bardejove na základe dobrých výsledkov vládne pohoda. Dievčatá sa nemusia obávať boja o záchranu.
„Nálada v šatni je dobrá. Po zimnej prestávke sme prišli dobre naladené a zatiaľ sme vyhrali všetky doterajšie zápasy, čo k tomu určite prispelo.
Podporujeme sa navzájom, hlavne mladé baby, ktoré ešte nemajú toľko skúseností, ale nastupujú v každom zápase. Sme výborný kolektív a myslím si, že to vidieť aj na ihrisku.“
Svoje ciele v kolektíve, ale aj osobné ambície vidí talentovaná strelkyňa takto: „S Partizánom sme chceli určite skončiť v prvej päťke, teda v skupine o titul, a to sa nám aj podarilo.
Následne chceme v nadstavbe zvládnuť zápasy a pobiť sa o dobré výsledky, aby sme sa na konci sezóny nemali za čo hanbiť, keď sa za ňou obzrieme.
Osobne by som chcela byť aj naďalej prínosom pre tím, pomôcť mu čo najviac, podávať kvalitné výkony a užiť si zápasy, ktoré nás ešte čakajú.
Do budúcna by som sa chcela s tímom udržať v I. lige a pokiaľ mi bude slúžiť zdravie a budú sa mi vyhýbať zranenia, hrať dobrý futbal, zbierať nové skúsenosti a stále sa zlepšovať, pretože vždy je na čom pracovať.“
Život mladého človeka však nie je len o futbale. Svoj čas mimo ihriska trávi Urblíková aj štúdiom:
„Okrem futbalu sa venujem štúdiu na Prešovskej univerzite na Fakulte zdravotníckych odborov v odbore fyzioterapia.
Voľný čas, ktorý mi zostane, sa snažím využiť čo najlepšie, pretože ho už nie je až tak veľa. Venujem ho najmä rodine a kamarátom alebo si rada idem zacvičiť či zabehať.“
