Vengloš? Viac ako brat. Aj on je legendou, v Bardejove má stále kanceláriu

BARDEJOV. Patrí k najvýraznejším osobnostiam bardejovského futbalu, ktorý sa aktuálne dožíva okrúhlych sto rokov. V roku 2015 bol Jozef Tarcala vyhlásený za športovú legendu mesta Bardejov.

Futbal hrával vo svojom rodisku i Tatrane Prešov, ako tréner viedol aj Trebišov či Starú Ľubovňu.

V 90.-tych rokoch zastával post trénera ženskej reprezentácie Slovenska. Tá sa pod jeho vedením predstavila v októbri 1995 v kvalifikačnom stretnutí proti Fínsku práve v Bardejove.

Postupne sa vypracoval na špičkového metodika, dlhé roky pôsobil v ústrednej trénersko-metodickej rade ÚV ČSTV.

Bol pravou rukou najlepšieho slovenského trénera 20. storočia, legendárneho Jozefa Vengloša, s ktorým ho spájala aj publikačná činnosť. Ich spoločná kniha Tajomstvá futbalu, preložená do angličtiny, zožala úspech v mnohých krajinách sveta.

Sledoval súperov reprezentácie

„Bol pre mňa viac ako brat. Pasovali sme si odborne aj ľudsky,“ hovorí Jozef Tarcala pre Sportnet o vzťahu s Venglošom. Ich priateľstvo sa začalo formovať po tom, čo uspel v grafickej súťaži o vytvorenie propagačnej brožúry pre futbalový zväz.

„Vtedy ma objavil. Odišiel som do Bratislavy a začali sme sa stretávať. Mali sme k sebe blízko. V čase, keď trénoval národné mužstvo, som bol jeho pravou rukou,“ skonštatoval Tarcala.

Aj keď oficiálne nebol vedený v realizačnom tíme reprezentačného mužstva, mal jasne stanovené úlohy.

„Zvykol som cestovať na posledný zápas nášho súpera, ktorého som mal podrobne zmapovať. Akého má brankára i hráčov v poli, kto zahráva priame kopy. Trénerom som mal podať všetky dôležité informácie,“ priblížil laureát Ceny fair play 2008 MUDr. Ivana Chodáka.

Bardejovský rodák sa podieľal na príprave československého tímu pred majstrovstvami sveta 1990 v Taliansku, prítomný bol aj pri triumfe na ME 1976. Finálový zápas sledoval priamo na tribúne v Belehrade, spolu s manželkou Máriou.

Tá sa stala vôbec prvou ženou, ktorá po záverečnom hvizde futbalistom gratulovala. O rok neskôr visel jej život na vlásku.

Z vrtuľníka, v ktorom tragicky zahynula Viera Husáková, manželka vtedajšieho prezidenta Gustáva Husáka, však na poslednú chvíľu vystúpila.

V kúpeľoch pracovali na knihe

Tarcala sa s Venglošom stretával aj v Bardejovských Kúpeľoch.

„Po skončení trénerskej kariéry chodieval na liečebný pobyt, v Družbe strávil tri týždne. Predpoludním absolvoval procedúry a popoludní sme boli spolu. Syn, ktorý je riaditeľom Družby, nám dal k dispozícii konferenčnú miestnosť a pracovali sme na druhej spoločnej knihe. Aj štyri hodiny denne. V Bardejove sa predstavil aj s reprezentáciou,“ pripomenul.

Šlo o zápas pri príležitostí 60. výročia bardejovského klubu, ktorý prilákal takmer 10-tisícovú divácku kulisu. Bolo to krátko pred svetovým šampionátom 1982 v Španielsku.

Na trénera, ktorý viedol päť rôznych reprezentácií, významné európske kluby a prednášal v 120 krajinách sveta, má jeho blízky spolupracovník len slová chvály.

„Bol mimoriadne obľúbený aj medzi hráčmi. Ak trénoval v Anglicku, aká to musela byť osobnosť? Myslím si, že to hovorí samo za seba,“ vyhlásil Tarcala.

Naj obdobie? II. československá liga

Jozef Tarcala býva priamo v Bardejovských Kúpeľoch. Vo svojom byte má archív, ktorý by mu mohli závidieť aj tí najväčší zberatelia.

Precízne porozkladané knižné publikácie a novinové výstrižky zaberajú v čase našej návštevy dve izby. Trofejami a rôznymi spomienkovými materiálmi sa to hemží aj v jeho kancelárii v Športovej hale Mier.

Pred desiatimi rokmi sa stal autorom knihy mapujúcej 90 rokov futbalu v Bardejove, ktorá zachytáva dobovú fotografiu prvej jedenástky BSC Bardejov.

Spomína zmienku o prvom zápase na pôvodnom ihrisku - 18. júna 1922 proti prešovskému Törekvésu (1:4) - i prvom medzinárodnom dueli.

V ňom Bardejovčania v júni 1932 podľahli MÁV SAC Satoraljaújhely 3:8. O dva dni sa tieto tímy stretli znova, tentoraz už Maďari vyhrali len tesne - 3:2.

Tarcala má zdokumentované obdobie zo sezóny 1949/50, v ktorej bol ešte dorastencom, i ďalšie po prechode k A-tímu.

Veľmi rád spomína na úvod 70-tych rokov, kedy už ako tréner viedol Bardejov v II. československej lige.

„Hrali v nej tímy ako Liberec, Plzeň, Kladno, Gottwaldow a ďalšie. Zo slovenských Martin či Michalovce. Do Plzne sme napríklad cestovali lietadlom. Bola to ešte kvalitnejšia súťaž ako prvá slovenská, v ktorej Bardejov takisto pôsobil,“ tvrdí Tarcala.

V sezóne 1971/72 atakoval Bardejov pod jeho vedením postup do československej ligy.

„S naším tímom som spokojný. Bomba podáva v obrane výkony ako za mladých čias, všetci bojujú,“ vravel v tej dobe pre časopis Gól.

Najväčšou perlou bol Bomba

V storočnej ére sa klubom premlelo mnoho výborných futbalistov. Viacerí bardejovskí rodáci to dotiahli až do reprezentácie.

„Najväčšou perlou bardejovského futbalu bol Jozef Bomba. Výborným hráčom bol aj Mikuláš Chavko, ktorý si zahral v talianskej lige. Takisto Štefan Jutka, Anton Flešár, Mikuláš Komanický či Bohumil Andrejko,“ vyratúva stále vitálny penzista, ktorý v septembri tohto roku oslávi deväťdesiatku.

Okrem futbalu zasvätil svoj život aj učiteľstvu, pôsobil ako profesor grafických predmetov na stavebnej priemyslovke v Bardejove.

Futbal však neprináša len úspešné obdobia. Ktoré považuje za najmenej vydarené?

„Žiaľ, aj to súčasné. Muži bojujú o záchranu v druhej lige, dorastenci takisto. Tí sa síce pred časom v lige zachránili, hoci mali vypadnúť, ale potom ich to už neminulo,“ povzdychol si Tarcala pri zmienke o súčasnosti.

Zápasy na bardejovskom štadióne už v súčasnosti nenavštevuje, snaží sa predovšetkým chrániť si zdravie.

Prehľad o dianí na Slovensku i vo svete má stále výborný. „Každý deň prečítam štyri-päť novín,“ prezradil.

A čo želá futbalu v Bardejove k jeho vzácnemu jubileu? „Aby sa výkonnostne dostal na úroveň, ako tomu bolo za najlepších čias,“ presvedčivo dodal.