V tíme mal Rooneyho i Gazzu. Hoci boli prví, Slovák v Mongolsku skončil

V klube skončil, napriek tomu, že mužstvu v lige patrilo prvé miesto. V Mongolsku zažil úplne iný svet. Ešte viac než predpokladal.

Iné bolo úplne všetko. Život, mentalita ľudí i prírodné pomery. Zažil moderný Ulanbátar, púšť Gobi i zvieratá voľne pobehujúce na ulici.

„Keď som odchádzal, bolo mínus pätnásť a pätnásť centimetrov snehu. Tu je plus pätnásť a všetci na mňa kričia, aby som sa obliekol,“ vraví po návrate na Slovensko futbalový tréner MAREK FABUĽA.

S lídrom mongolskej ligy FC Deren ste na základe vašej žiadosti ukončili kontrakt. Čo vás k tomu viedlo?

Počas môjho pôsobenia sa zmenili podmienky. To, čo platilo na začiatku, sa postupne menilo. Nestačilo by to na to, aby sme boli dostatočne konkurencieschopní v porovnaní s inými klubmi. Víziou bolo byť majstri, ale prezident klubu to začal meniť.

O čo išlo?

Jednou z najhlavnejších vecí bolo to, že sa celému mužstvu končia v máji zmluvy. Bude to počas sezóny a všetci odchovanci chcú ísť niekam inam. Je to vec peňazí, ale prezident si stále myslí, že hráči ostanú, pretože sú to jeho ´deti´.

Veľa z nich prešlo akadémiou, v klube sú aj desať rokov, avšak tí chlapci už vyrástli. Majú rodiny, život si už nastavujú trocha inak a potrebujú peniaze. Prezident to nechcel akceptovať a začalo to škrípať. Najmä pri debatách o perspektíve do budúcna. Preto som sa rozhodol skončiť.

Mužstvo ste zanechali v čase, keď mu patrila prvá priečka tabuľky. Aktuálne je tesne druhé, za sebou má úvodnú tretinu ročníka.

Prekvapenie to pre mňa nebolo. Tí, ktorí poznajú moju prácu, vedia, že nie som rýchlokvas. Po upratovaní a správnom nastavení v úvodnom polroku môjho kontraktu to už potom bolo v poriadku. Naša hra sa zmenila, bola oveľa sebavedomejšia.

Odchádzať od mužstva v čase, keď je na prvom mieste, sa môže niekomu zdať čudné, ale pre mňa je to úplne normálne, keďže som nevidel perspektívu a pohodu pre prácu. Súčasné problémy sa časom prejavia.

Do Mongolska ste odlietali vo februári. Hneď v úvodnom súťažnom stretnutí ste vyhrali tamojší Superpohár.

Prišiel som dva-tri týždne pred týmto zápasom a v tom čase to bolo len o príprave naň. Vedeli sme, že po tomto stretnutí máme ešte mesiac pauzu, v rámci ktorej bude priestor na vyladenie vecí smerom k lige.

Bolo to špecifické, úplne iné než doterajšie skúsenosti. Prichádzal som s tým, že musím vyhrať hneď prvý zápas. Bolo potrebné to vyšperkovať, hrať sa s detailmi a vyšlo to. Na mužstvo to však nemalo taký efekt, ako som si myslel.

Prečo?

Pred týmto zápasom chodilo na tréningy pravidelne 23 hráčov, plus brankári. Akonáhle sme vyhrali, na tréningu bola polovičná účasť. Hneď na začiatku mi ukázali, ako ich hlavy pracujú. Získali sme Superpohár, v lige predtým klub skončil druhý, tak už si mysleli, že najbližšiu sezónu bez problémov vyhráme.

Tam sa to narušilo a celú jar sme to dávali dokopy. Ostali hráči, ktorí boli ochotní pracovať v našom režime. To znamená úplne ináč než boli zvyknutí.

Ako je možné, že popredný ligový tím mal zo dňa na deň na tréningu len polovicu hráčov?