Asistent v Zambii? Isto som na tom lepšie ako hlavný na Slovensku

Bol prvý Slovák, ktorý si zahral v Lige majstrov. S Hajdukom Split sa KAROL PRAŽENICA (50 r) dostal až do štvrťfinále, aj to je na slovenské pomery veľká vec. Čelil slávnemu Ajaxu Amsterdam.

Dnes je asistentom trénera zambijskej reprezentácie. V utorok odštartuje ďalší ročník najslávnejšej a najbohatšej klubovej súťaže sveta.

Ste prvý Slovák, ktorý si zahral v Lige majstrov. Aké to bolo?

Hymna Ligy majstrov je stále rovnaká. Keď ju dnes počujem, tak sa mi vracajú spomienky. Návštevy okolo 50–tisíc tam boli bežné. Bola to nová súťaž, ktorá sa rozbiehala. Dovtedy boli všetky zápasy play off. Spomínali sa veľké plány, koľko peňazí by to malo priniesť. Myslím, že v tom čase tam boli iba majstri krajín.

V hlavnej súťaži bolo šestnásť tímov. V kvalifikácii sme prešli cez Legiu Varšava. V hlavnej skupine sme mali Anderlecht Brusel, Steauu Bukurešť a Benfiku Lisabon. Postúpili sme do štvrťfinále, kde sme vypadli s Ajaxom Amsterdam. Bolo to vtedy najlepšie mužstvo v Európe. Ajax pod vedením trénera Luisa van Gaala nakoniec celú súťaž aj vyhral. 

Ako ste prežívali zápasy proti Ajaxu?

Ak si pozriete tú zostavu, tak tam nebol jediný hráč, ktorý by nemal svetové meno. Van der Saar, Rijkaard, Overmars, Kluivert, Litmanen, bratia de Boerovci, Seedorf, Kanu a podobne. Nenormálna partia. Každý z nich sa predal do superklubu.

Doma sme s nimi dokázali uhrať remízu, ale vonku sme jednoznačne prehrali 0:3. Zaslúžene vyhrali celú súťaž. Bola to pre nás najlepšia škola. Beriem to ako odmenu. Dresy či fotografie môžete stratiť, ale fantastické zážitky vám nikto nezoberie. 

Verili ste, že by ste sa mohli dostať v súťaži ďaleko? 

Balkánska mentalita je taká, že ideme každý zápas vyhrať, ale prehnané reči tam neboli. Nejaké veľké ciele sa nedávali, ale chceli sme ísť čo najďalej. Bola tam aj dodatočná motivácia. Ukázať sa a predať do Európy. Chorváti sa takto výborne predávajú dodnes, ale vtedy to bolo ešte evidentnejšie.

Vtedy sa iba začínalo s predajom hráčov do západnej Európy. Cieľom bolo ukázať sa, čo najlepšie. Zdvihnúť cenu čo najvyššie a potom z toho profitovať v ďalšej kariére. Z nášho tímu vyžarovalo sebavedomie. Potom, čo sme získali domáci titul, šéfovia klubu spravili riskantnú vec. Získali späť z klubov západnej Európy šesť či sedem hráčov, ktorí predtým už pôsobili v Hajduku.

Urobili všetko pre to, aby sme postúpili do skupiny Ligy majstrov. Zrejme si vedeli dobre spočítať, že čo na tom môžu zarobiť. A prišli skutočne zaujímavé mená. Aljoša Asanovič z francúzskej ligy, Goran Vučevič došiel z Barcelony, aj keď iba na hosťovanie. Investícia sa im potom vrátila. 

Bol na tom Hajduk Split vtedy tak finančne dobre?

Ťažko povedať, či mali toľko peňazí, alebo si požičali, prípadne tam šlo o nejaké dohody s manažérmi, ktorí sa podieľali na prestupoch. Určite tam šlo o nejaký obchod, ktorý sa podaril. 

Dostali hráči za postup medzi najlepšiu osmičku dobré prémie?

Určite. Bolo to zaujímavé.