Stať sa dobrým futbalovým rozhodcom nie je jednoduché. Vyžaduje si to náročné štúdium, dobrú fyzickú kondíciu aj psychickú odolnosť voči vonkajším vplyvom.
Znamená to obetovať voľný čas dianiu na futbalových ihriskách. Rozhodca musí pravidelne absolvovať vedomostné previerky aj fyzické testy.
Odmenou sú mu často nelichotivé pomenovania od „znalcov pravidiel“ z publika. Veď futbalu u nás rozumie každý.
Jedným z ľudí, ktorí sú ochotní pre svoju lásku k futbalu toto všetko obetovať a pravidelne zažívať, je aj JÁN GNIP (34). Z najnižších súťaží sa vypracoval až do profesionálneho futbalu. Ešte stále mladému rozhodcovi sme položili niekoľko otázok.
Čo vás priviedlo k rozhodovaniu?
Vyrastal som v rodnej obci Belá nad Cirochou, kde som futbal aj aktívne hrával, a práve vďaka tomu som si k nemu vytvoril silný a prirodzený vzťah. Veľký vplyv na moje smerovanie mal môj otec, ktorý pôsobil ako rozhodca.
Práve on ma k tejto práci priviedol a ukázal mi ju z inej strany. Dnes už pôsobí ako pozorovateľ rozhodcov a vzhľadom na vekový limit tento rok uzatvára svoju aktívnu futbalovú kariéru.
Aké boli vaše začiatky a na ktoré zápasy rád, resp. nerád spomínate?
Na svoj úplne prvý zápas si spomínam veľmi dobre. Odohral sa 1. augusta 2010 v rámci Oblastného pohára ObFZ Humenné, v stretnutí Hažín nad Cirochou – Dlhé nad Cirochou, kde sa po penaltovom rozstrele z postupu napokon tešili hostia.
K pozitívnym a vydareným zápasom určite radím moju premiéru v druhej lige, konkrétne duel Žilina B – Považská Bystrica, rovnako aj stretnutie Banská Bystrica – Stará Ľubovňa z nedávneho víkendu.
Na druhej strane, zápas, na ktorý by som najradšej zabudol, je ten, po ktorom som bol inzultovaný. Išlo o okresné stretnutie FK Humenné – Kamenica nad Cirochou spred približne 14 rokov.
Ako vnímate často neobjektívne správanie divákov?
Ako hlavný rozhodca sa sústredím predovšetkým na dianie na ihrisku, takže správanie divákov vnímam len okrajovo.
Za 17 rokov praxe som si vybudoval dostatočnú mentálnu odolnosť, aby ma podobné prejavy neovplyvňovali.
Začiatky, najmä na okresnej úrovni, boli v tomto smere náročnejšie. S vyššou súťažou však prichádza aj kultúrnejšie a objektívnejšie prostredie.
Platí, že ak zápas prebieha pokojne a bez zbytočných kontroverzií na ihrisku, aj reakcie z tribún sú minimálne.
Ako vychádzate s hráčmi?
Pravidlá futbalu platia rovnako pre každého, bez ohľadu na to, či ide o mladých alebo starších hráčov. Situácie posudzujem objektívne, bez ohľadu na to, kto priestupok spravil alebo na koho bol priestupok spáchaný.
Na ihrisku komunikujem s rešpektom. Skúsení hráči to vnímajú a vo väčšine prípadov to funguje obojstranne – sústredia sa na hru a rešpektujú rozhodnutia.
Zároveň často pomáhajú udržať poriadok na ihrisku tým, že usmernia mladších spoluhráčov, čo celkovo prispieva k lepšiemu priebehu zápasu.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Určite chcem pokračovať v prístupe, ktorý mi priniesol výsledky – za štyri roky som sa posunul zo šiestej ligy až do druhej najvyššej súťaže.
To je pre mňa dôkaz, že cesta, ktorou idem, je správna. Naďalej na sebe systematicky pracujem, či už po kondičnej, alebo odbornej stránke.
Vzdelávanie a neustále zlepšovanie beriem ako zaručenú cestu k úspechu. Mojím cieľom je byť rešpektovanou osobnosťou na ihrisku aj mimo neho.
Kto vás najviac podporuje?
Najviac ma v tom, čo robím, podporuje rodina – najmä manželka Natália a syn Mathias, ktorí sú pre mňa najväčšou oporou a motiváciou.
Zároveň si veľmi vážim aj podporu kolegov rozhodcov, blízkych priateľov a rodiny. Všetci mi svojím spôsobom pomáhajú a dodávajú energiu pokračovať ďalej.
Čo robíte mimo zeleného trávnika?
Mimo zeleného trávnika pracujem ako riadiaci pracovník v najväčšej firme v Česko-Slovensku, ktorá sa zaoberá výrobou porezu pre vstavaný nábytok.
V práci mám na starosti organizáciu a manažment ľudí, čo sa v mnohom podobá aj na moju úlohu na ihrisku – musím vedieť riadiť tím, rozhodovať a udržať poriadok v dynamickom prostredí.
Vo voľnom čase sa venujem tréningu a, samozrejme, rodine, ktorá je pre mňa dôležitou súčasťou života a rovnováhou k pracovným aj športovým povinnostiam.
