Svet futbalu obletela po Novom roku správa, že najstarší aktívny profesionálny futbalista planéty Japonec Kazujoši Miura pokračuje v kariére aj vo veku 58 rokov a po jesennom hosťovaní v štvrtoligovom japonskom klube sa dva mesiace pred dovŕšením 59 rokov veku dohodol s treťoligovou Fukušimou United, kde bude hosťovať z Jokohamy.
Na slovenskom Požitaví hrá za siedmoligový ŠK Vlkas 66-ročný František Bernáth na amatérskej úrovni neraz aj proti o dve generácie mladším protihráčom.
V ostatných sezónach už síce naskakuje až v druhom polčase oblastnej súťaže, no zápal v boji o body dokáže aktérov strhnúť v každej súťaži, v ktorej sa hrá o postup a záchranu.
„Práveže mňa strhne aj tréningový zápas, v ktorom sa počítajú góly. Úplne rovnako, ako pred štyridsiatimi rokmi, keď som mal po dvadsiatke. Akurát vtedy sme sa dokázali v zápale boja o výsledok viac poškriepiť,“ hovorí rodák z najväčšej obce okresu Nové Zámky Dvorov nad Žitavou, ktorý oslávil 66. narodeniny koncom minulého roka a len niekoľko dní predtým nastúpil na zápas posledného jesenného kola 7. ligy HUMMEL ObFZ Nové Zámky v novembrovom počasí FK Čechy – ŠK Vlkas na poslednú polhodinku.
Ako sa to dá, zisťoval Sportnet u jedného z najstarších aktívnych slovenských hráčov v poli.
„Z môjho pohľadu je dôležitých niekoľko vecí. Manželka Erika sa o mňa skvelo stará po všetkých stránkach a neustále ma podporuje, zdravie mi našťastie slúži, počas celej kariéry sa mi vyhýbajú vážnejšie zranenia, nefajčím, nepijem alkohol a bez pravidelného tréningu si život naozaj nedokáže predstaviť,“ odpovedal futbalový matuzalem priamo z lesa počas ľahkého výklusu. „Dôležité je, samozrejme, rodinné zázemie.“
František Bernáth má štyri vnúčatá, syn, s ktorým hrával ešte aj za Vlkas, zdedil meno po otcovi, dcéra Erika Králová po mamine.
Mimochodom, ide o bývalú juniorskú majsterku Slovenska v triatlone, ktorá dnes pracuje vo Dvoroch nad Žitavou ako športová lekárka a napríklad na predsezónne testy chodia do jej ambulancie futbalisti z rôznych súťaží a rôznych krajov.
Loptu musí podržať a dať finálku
Aká je úloha 66-ročného chlapa v siedmoligovom mužstve, pýtame sa ďalej. „Spoluhráčov sa snažím za každých okolností povzbudiť, niekedy poradím aj nášmu trénerovi, no a na ihrisko sa dostanem zhruba tak na posledných dvadsať minút s úlohami loptu podržať, ponúknuť napríklad finálnu prihrávku či zakončiť.
Mňa však stále baví atmosféra okolo majstrovského zápasu a poviem úprimne, v našej kabíne to po zápase doslova žije. Na Vlkase, kde som už desiatu sezónu, máme výborný kolektív chalanov dlhodobo, po zápase hrá naplno hudba, zväčša mávame aj pohostenie, niekedy skromnejšie, inokedy možno až príliš bohaté, ale nálada býva po dobrom futbale výborná.
Teraz zimujeme v 16-člennej súťaži na dvanástom mieste, ale mužstvo drží pokope. Mne osobne sa s pribúdajúcimi rokmi páči všetko okolo futbalu stále viac a vážim si, že ma mužstvo prijalo,“ hovorí vyštudovaný elektroenergetik a úspešný podnikateľ v priemyselnej elektroenergetike.
Dokáže už oceniť aj súpera
„Nikto neprehráva rád, v zápase a aj na tréningu hrám naplno do posledného hvizdu, ale ja dnes už dokážem uznať aj kvalitu a silu súpera, ktorému, pokiaľ bol v stretnutí lepší, rád pogratulujem a podám ruku, veď o pol roka sa stretneme znova.
Nedá mi nespomenúť, že voľakedy sa hral oveľa tvrdší a občas aj zákernejší futbal. Viem o čom hovorím, pripúšťam však, že dnes už hrajú voči mne súperi predsa len o čosi ohľaduplnejšie. Napokon, väčšinou mi vykajú nielen protihráči, ale aj rozhodcovia,“ prezradil bývalý hráč treťoligových Dvorov nad Žitavou.
Nedal iba jednu z 11 penált
V najslávnejšej ére TJ Družstevník Dvory n/Ž hral rodák z veľkej obce v strede zálohy, alebo pod hrotom tretiu ligu Západ. V čom boli jeho úlohy vtedy iné, ako dnes v malom Vlkase. „Vo Dvoroch som robil kapitána mužstva, neskôr aj tajomníka klubu a hlavne, tretia liga bola ťažká súťaž proti mestským klubom.“
Začiatkom deväťdesiatych rokov chodili do Dvorov aj okresné mestá ako Trenčín, Skalica, Senica, Levice, Nové Zámky, či béčka prvoligovej Trnavy a Dunajskej Stredy.
Vtedy sa veru už v týždni pred zápasom vo futbalových dišputách nadnesene zvyklo hovoriť, že „vo Dvoroch bude už do 20. minúty 1:0, lebo Bernáth jedenástku určite premení...“
„K tomu nemám čo povedať,“ smial sa vtedajší špílmacher a duša silného mužstva. „Podľa dostupných štatistík som nepremenil každú jedenástu penaltu, inak vraj všeobecne je nepremenená každá siedma.
Naozaj som premieňal veľa pokutových kopov, dnes to už môžem povedať, že niektoré neboli celkom kóšer, podobne, aké sa kopali na niektorých iných štadiónoch. Vtedy sa občas stávali všelijaké veci.
Keď som sa však neskôr vrátil zo štvrtoligového Komárna a stal sa prezidentom klubu, podobné spôsoby sme zatrhli a zodpovedne hovorím, že ani v jednom zápase sme žiadne nekalé metódy nepoužili.“ Možno aj preto potom unikol zeleno-bielym štyrikrát tesne postup z 5. ligy.
Trénovali občas aj dvojfázovo
V čom teda tkvela podstata spomínanej slávnej treťoligovej éry „Udvaru“, pýtame sa jedného zo strojcov na trávniku.
„Menovať aktérov z ihriska nebudem, lebo by som mohol na niekoho zabudnúť. Základ silnej generácie vychoval František Farkaš, vo funkciách predsedu, pokladníka a tajomníka sme boli traja hráči - Jozef Vedkerti, Juraj Kasala a ja ako tajomník, no a trénerom bol dôsledný Vladimír Polák z Nových Zámkov.
Spomínaní traja hráči sme sa však vtedy rozhodli osloviť a ponúknuť funkcie váženejším ľuďom z obce, starostovi a predsedovi veľkého poľnohospodárskeho družstva, ktorí mali určite väčší vplyv na všetko, čo bolo potrebné pre mužstvo vybaviť.
Aj preto sa dalo potom napríklad uvoľniť hráča zo zamestnania, aby mohol chodiť aj na občasné dvojfázové tréningy.
Ak by klub vtedy nekúpil aj niekoľko posíl, v tretej lige by sme zostali možno iba dva roky a nie päť. Pri konci tej éry už však bolo domácich odchovancov v kabíne naozaj primálo, nadšenie postupne vyprchalo a nakoniec sme vypadli do štvrtej ligy.“
Za zázračný Vlkas hrá 10. sezónu
„Do Dvorov nechodili vtedy hráči zadarmo, keď sme však pokazili zápas, ešte dlho to všetkých poriadne škrelo. Dnes však zažívam vo Vlkase iné obdobie.
To, že môžem chodiť hrať súťažne futbal už desiatu sezónu za Vlkas si v prvom rade vážim a úprimne v dobrom závidím mojim mladým spoluhráčom, ako sa dokážu po dobrom zápase odviazať a zabaviť.
Keď dám dobrú prihrávku na gól v siedmej lige za Vlkas, mám z nej úplne rovnakú radosť, ako som mával v tretej lige. To ma veru dodnes vôbec neopustilo a preto chodím hrať za Vlkas, hoci aj na pár minút.
Zahrať si futbal s partičkou by mi totiž stačilo aj doma za starých pánov, predsa len však, hrať o body má pre mňa stále svoje čaro.“
Pripomenieme, že druhý najmenší siedmoligista Vlkas má len 303 obyvateľov, no najvyššiu oblastnú súťaž hrá zázračne bez vypadnutia už 17. sezónu. Uplynulé leto sa konal práve vo Vlkase 23. ročník známeho Turnaja RVHP o pohár starostov blízkych obcí Radava, Vlkas, Hul a Podhájska, ako svojská spomienka na minulý režim.
Špička v triatlone a duatlone
Pokiaľ je niekto označovaný za „športovca telom i duchom,“ František Bernáth ním je bezosporu. Dlhé roky sa venuje - najskôr ako doplnkovému športu - aj triatlonu a duatlonu, v ktorých dosahuje vo svojej vekovej kategórii 65+ dodnes špičkové výsledky a ocenenia nosí aj z Európy.
„Minulý rok sme vo Dvoroch usporiadali 40. ročník dnes už známych triatlovových pretekov Žitavský triatlon, ktoré však tento rok už nezorganizujeme kvôli znečistenej vode, do ktorej nám pretekári napríklad aj zo zahraničia už nevstúpia.
V prvých ročníkoch sme využívali aj jazero v neďalekých Komjaticiach, ktoré sa však stalo medzičasom rybárskym revírom a tam je voda pre plavcov znečistená tiež.
„Vyše 20 rokov som pracoval vo Výkonnom výbore Slovenskej triatlonovej únie,“ a istý čas bol František Bernáth dokonca prezidentom STÚ.
Na olympiáde ako hosť
„Vtedy som bol ako oficiálny hosť aj na Olympijských hrách v Londýne, kde to bolo všetko veľkolepé a celý športový program na mňa ohromne zapôsobil.“
Triatlonový veterán zo Slovenska preteká dodnes. „Vo svojej vekovej kategórii som pred rokmi absolvoval osem majstrovstiev sveta. Bol som napríklad v Kanade, Izraeli, na Novom Zélande či niekoľkokrát na európskych šampionátoch.
Od covidu však na svet už nechodím, pretože tam štartuje aj do päťtisíc pretekárov a zvládnuť samotnú logistiku je tam náročné. Proste, mne nevyhovuje viac čakať, ako pretekať.
Teraz chodím najčastejšie po pretekoch v strednej Európe vrátane majstrovstiev Slovenska, v prvý aprílový víkend začíname a posledný októbrový končíme. Vždy si program dokážem nejakým spôsobom zosúladiť s futbalom, napríklad v sobotu mám majstrovstvá Slovenska v Žiline a v nedeľu zápas na Vlkase.
Vlani som zrušil akurát jedny preteky, pretože na turnaji RVHP vo Vlkase som chcel hrať za Starých pánov Vlkasu proti Old Boys Slovana Bratislava.“
Dvorčan je 35-násobným majstrom Slovenska v triatlone, duatlone a akvatlone. Od svojej päťdesiatky totiž väčšinou svoju kategóriu väčšinou vyhrá a úspešný je aj v Slovenskom pohári v duatlone. „V triatlone však mám medzi mojimi konkurentmi neraz lepších plavcov, ktorí mi odplávajú a potom stratu na bicykli a v behu už nedoženiem,“ vysvetlil.
„Inak, práve triatlon mi pomáha aj vo futbalovej dlhovekosti, pretože je v ňom zapájané aj iné svalstvo, ako pri futbale.“
Premiéra proti Starej Turej
Za mužov Dvorov nastúpil po prvýkrát ešte pred dovŕšením 17. narodenín proti Starej Turej vo vtedajšej I. A triede.
„K futbalu ma priviedol otec, ktorý ma potom aj trénoval v doraste aj v mužskej kategórii.“ František Bernáth najst. býval najlepším strelcom a aj hráčom Dvorov, no a syn František Bernáth najml. hrával s otcom ešte pred zranením aj za Vlkas a predtým za Zemné a béčko Nových Zámkov.
V Komárne hral s majstrom sveta
Doma nie je nikto prorokom a presvedčil sa o tom aj veľký lokálpatriot, ktorého považovali v 38 rokoch za starého. Nasledoval prestup do štvrtoligového KFC Komárno, kam sa vrátil potom ešte dvakrát.
„Na futbalistov ako Ladislav Kalmár, Rosťa Prokop, Tibor Cséfai, Michal Tot, alebo Peter Molnár mám krásne spomienky.
Po jednom z návratov som sa už ako 42-ročný hráč stretol v Komárne s progresívnym, vtedy 33-ročným trénerom Istvánom Gyurenkom, ktorý mal skvelé tréningové metódy. Štvrtú ligu hral s nami napríklad aj kajakársky majster sveta Attila Szabó.
Keď som sa neskôr stal prezidentom klubu vo Dvoroch, trénerovi Gyurenkovi sme zverili funkciu,“ spomína všestranný človek.
Nasledovali nižšie súťaže S pribúdajacúcim vekom nasledovali roky v nižších súťažiach. Jedna sezóna v Pribete, ďalšia v béčku FKM Nové Zámky, päť ročníkov v Zemnom, no a teraz sa futbalový nadšenec baví futbalom už desiatu sezónu v spomínanom siedmoligovom Vlkase.
„Zopakujem svoju teóriu, triatlon zaťažuje úplne iné svalstvo ako futbal, preto mám trénované celé telo rovnomerne a to je dôležité pre dlhovekosť športovca.“
Stále aktívny futbalista si vyskúšal pred rokmi aj trénerské remeslo. „Doma vo Dvoroch som trénoval najskôr mládež a už ako prezident klubu aj mužov vo vtedajšej piatej lige.
Aj vtedy sme mali dobré mužstvo, ktorého základ vychoval v mládeži opäť raz František Farkaš, inak skvelý hráč a kapitán Elektrosvitu Nové Zámky, no postup nám utiekol pomedzi prsty až štyrikrát.
Vyššie vtedy išli ekonomicky silnejší. Raz Hurbanovo, ktoré viedli moji dobrí kamaráti bratia Peter a Zoltán Ondrušekovci, raz Šahy, ktorých líder a bývalý ligový hráč Jozef Urblík mi vtedy povedal, že ak by nebodaj nepostúpili, tak nedostanú sľúbenú dotáciu. Tretíkrát nás prebili silné Demandice a štvrtýkrát zase ešte silnejšie Zbrojníky,“ ktorých krátku futbalovú púť juhozápad Slovenska pozná.
Po futbale je rozbitý, po triatlone zametá garáž
V prvom jarnom kole hrá Vlkas v exšiestoligovom Veľkom Kýre.
Že by sa v Zápise o stretnutí neobjavilo aj meno Františka Bernátha snáď netreba ani spochybňovať, veď triatlonová sezóna začiatkom marca spustená ešte nebude.
„Ak by som nerobil triatlon, tak už asi ani futbal. Totižto, keď prídem po šesťdesiatke domov po zápase, v ktorom som odohral povedzme polhodinku, tak som rozbitý a sedím už iba pred televízorom.
Ak sa však vrátim z triatlonových pretekov povedzme aj z Česka či Maďarska, tak som ešte stále nabitý energiou a idem upratovať a zametať napríklad garáž.
Potom však príde deň ďalšieho zápasu, a zase ma to ťahá na futbalové ihrisko,“ zakončil František Bernáth, ktorý už vedie k športu aj svoje štyri vnúčatá.
