Nemajú trénerov, kanonier hral ako stopér. Napriek tomu šokovali súpera

KOŠICE. Vlani v lete mali futbalisti FK Poprad na dosah postup do Fortuna ligy. V úvodnom barážovom zápase porazili Trenčín pred vyše 2 300 divákmi 2:0.

V odvete však prehrali 1:4 a ich sen sa rozplynul. Už vtedy sa hovorilo o meškajúcich výplatách v klube.

Prešiel rok a pol. Finančné problémy narástli do takých rozmerov, že v zákulisí sa už špekuluje o existenčných starostiach klubu.

Dramaticky sa zmenil aj hráčsky káder. Za popradské A-mužstvo dnes nastupujú mnohí mladíci na hranici dospelosti.

V sobotňajšom stretnutí 15. kola II. ligy v Košiciach figurovali v základnej zostave piati tínedžeri a len traja hráči nad 22 rokov.

Srbský kanonier Dragan Andrič, ktorý mal svojimi gólmi nahradiť končiaceho Stanislava Šestáka, dirigoval spoluhráčov z postu stredného obrancu.

Mužstvo navyše pricestovalo bez trénerov. Doterajšiemu hlavnému trénerovi Stanislavovi Ďurišovi i jeho bratovi, poradcovi Petrovi, vypršali v závere novembra zmluvy.

V zápise o stretnutí figuroval ako hlavný tréner Jaroslav Rybár. Ani ten však na zápase prítomný nebol.

„Ďurišovci sú momentálne v karanténe. Vypomôcť mal Jaro Rybár, ale pre prípad v rodine musel ísť do karantény tiež. Trénerská otázka zostáva otvorená,“ poznamenal manažér FK Poprad Roman Pazúr, ktorý v Košiciach chýbal z rovnakého dôvodu. Telefón zodvihol v karanténe.

Hráči sa boja, že peniaze už neuvidia

Bodov majú Popradčania žalostne málo, a to im ešte šesť odrátali pre neuhradenie zberných faktúr. Z popredného druholigistu je tím pripútaný na chvost tabuľky.

„Odvíja sa to najmä od finančných problémov. Veľa hráčov muselo odísť a nahradili ich mladší. Uvidíme, aká bude situácia v januári a podľa toho sa zariadime. Či sa ešte pokúsime zabojovať. Museli by sme sa posilniť, lebo teraz sme ťažili z toho, že mládežnícke súťaže sa nehrali,“ vraví Pazúr.

Finančných podlžností sa klub dlhodobo nevie zbaviť. Hráčom, ktorí už v klube nepôsobia, pohár trpezlivosti pretiekol. Obávajú sa, že svoje peniaze už nikdy neuvidia.

„Ak chce klub získať licenciu a pokračovať v súťaži, dostať ich musia, pretože rok musí byť uzavretý. Problémom sú najmä záväzky, ktoré vznikli na jar. Chalanom, ktorí tu sú, sa niečo vyrovnalo a chýba im výplata za jeden mesiac. Áno, problémy pretrvávajú naďalej,“ priznáva popradský manažér.

Namieste je otázka, či tamojšiemu futbalu nehrozí úplný krach.

„Neviem sa k tomu momentálne vyjadriť. V zime sa rozhodne o tom, ktorým smerom sa bude popradský futbal uberať. Ak sa nepodarí záchrana v druhej lige, príde aj o najvyššiu dorasteneckú súťaž,“ skonštatoval Pazúr.

Východiskom zo súčasnej situácie by podľa neho bol príchod nového investora.

Dosť bolo tľapkania, akí sú dobrí

Napriek veľkým problémom sa popradskí futbalisti postarali už o druhé veľké prekvapenie po sebe. Po minulotýždňovej výhre v Púchove zaskočili aj Košice.

Na umelej tráve na Janigovej ulici zvíťazili 1:0, vďaka gólu bosniackého útočníka Plakala v prvom polčase.

Na tvárach Košičanov bolo po zápase badať obrovskú frustráciu a rozčarovanie. Namiesto zisku povinných bodov nabrali ich postupové ambície výrazné trhliny.

„Mužstvo za týždeň zabudlo hrať futbal. Je to normálne? Búšiť do obrany môžeme v štvrtej alebo piatej lige. Tu už treba ukázať aj futbalové majstrovstvo a rozum. Boli sme pripravení na to, že Poprad zaparkuje pred bránou autobus. Že to nedokážeme niekedy pretlačiť aj silou, je neospravedlniteľné,“ nešetril kritikou tréner FC Košice Branislav Benko.

Po záverečnom hvizde s kolegom Petrom Šinglárom dlho neveriacky sedeli na lavičke.

„Môžeme si navrávať, čo chceme, toto je momentálne sila košického futbalu. Pokiaľ v kádri nepríde k štyrom-piatim zmenám, na jar budeme hrať o záchranu a nie o postup. Hráčom, ktorí nie sú Košičania, na tom viac záleží viac ako tým košickým. Dosť bolo tľapkania po ramene, akí sme dobrí. Myslel som si, že tento zápas bude náplasťou na boľavú dušu. A tá rana je teraz ešte väčšiu,“ priznal Benko.

Bratia hrali spolu i proti sebe

Zápas niesol viacero rodinných línií. Za Poprad hrávajú bratia Sebastián a Sven Jurčišinovci, ako aj Dominik a Dávid Maliňákovci.

Nositelia rovnakého priezviska nastúpili aj proti sebe. Na košickej strane to bol ľavý obranca Samuel Kuc, na popradskej stopér Juraj Kuc.

„Neviem, či sme si mysleli, že sa súper porazí sám, aj keď o podcenení nemôže byť ani reč. Popradčania vedia hrať futbal, zavreli to a nevedeli sme sa presadiť. Nejaké šance sme mali, ale bolo toho veľmi málo. Sme smutní,“ netajil Samuel Kuc, ktorý priznal, že v košickej kabíne bol cez polčas krik.

„Chceli sme zabodovať so systémom na brejky. Nebrali sme to tak, že sme outsider. Máme mladý káder, ale veríme si na sto percent a snažíme sa to ukázať na ihrisku. Nemôžeme sa vyhovárať na situáciu, hráme pre klub i za seba,“ podotkol Juraj Kuc.

Proti bratovi nastúpil prvýkrát v živote.

„Som veľmi šťastný, že som vyhral. Domu mu to odplatím a na koni teraz budem ja,“ usmieval sa.

„Samozrejme, motivácia bola dvojnásobná, každý v rodine o tom rozprával. Domov sa mi teraz bude chodiť ťažko, ale bratovi gratulujem. Podal dobrý výkon a keď bude takto pokračovať, môže hrať veľký futbal,“ uznanlivo kýval hlavou Samuel.

Košickí hráči šli po zápase za svojimi fanúšikmi, ktorí ich aj tentoraz hnali vpred spoza plota. Od oslavnej ďakovačky to však malo ďaleko.

„Snažili sa nás povzbudiť. Vraveli, že na jar sa vidíme a budú nás podporovať v dobrom aj v zlom, za čo im ďakujeme. Snáď sa im v budúcnosti odvďačíme,“ dodal Samuel Kuc.

Pre Košice sa druholigová jeseň skončila, Poprad ešte čaká stredajšia dohrávka na ihrisku žilinského béčka.