JELKA. Na to, že dunajskostredsko-galantskú šiestu ligu Juh HUMMEL ZsFZ hrá už niekoľko sezón až nepekne málo mužstiev, z ktorých všetky dokonca ani nedohrajú, v posledných troch ročníkoch z nej postúpil zakaždým víťaz ako bič, ktorý vo vyššej súťaži útočným futbalom i výsledkami príjemne prekvapil.
Dvakrát majstrovský FC Nádszeg Trstice, TJ Kostolné Kračany a naposledy aj TJ Družstevník Topoľníky ukázali, že na Žitnom ostrove je nedeľa stále oslavou najkrajšej hry a prichádzajúci súperi už vedia, že prešvihnúť napríklad sobotňajšiu večierku sa na druhý deň nemusí pri Dunaji vyplatiť.
Napríklad také Trstice poslali domov len nedávno, v predposlednom kole, Branč s výpraskom 12:0.
Aj túto sezónu južnej šiestej ligy začalo iba jedenásť tímov, z ktorých, navyše, Čierny Brod v zime odstúpil, no víťazný FC Jelka mnohí už teraz pasujú do role nového čierneho koňa piatej ligy Juhovýchod.
Mužov vedie po prvýkrát
Štvortisícová futbalová dedina z okresu Galanta sa v predchádzajúcich dvoch sezónach pritom nedostala ani do Top štyri súťaže, po príchode mladučkého trénera sa však začali diať veci a uvoľniť cestu museli aj najväčší favoriti na postup.
Stále iba 37-ročný kouč FC Jelka Imrich Kolláth je absolventom FTVŠ a pred práve skončenou majstrovskou sezónou viedol „iba“ mládež, hoci vo vyšších súťažiach.
Odchovanec Interu Bratislava hral tretiu ligu v rodnom Senci za Karola Brezíka, po príchode do Jelky - od dorastu SFM Senec - špeciálne požiadavky na posily do dlhodobo budovaného mužstva žiadne nemal.
Až v zime bolo nutné nahradiť dvoch dlhodobo zranených hráčov Tótha s Ondrušom a z rakúskeho Kematenu prišiel Alex Freňák a z Čenkoviec Nicolas Pochylý.
Ako teda mohol dokázať vyštudovaný tréner hneď vo svojej premiére na lavičke mužského tímu doviesť Jelčanov k vytúženému postupu s trinásťbodovým náskokom?
Futbal so srdcom
„V prvom rade chcem poďakovať za šancu, ktorú som pred sezónou v Jelke dostal,“ začal Imrich Kolláth, ktorý sa postavil na lavičku FC Jelka odborne podkutý.
„Prvá sezóna pri mužskom tíme bola pre mňa naozaj výzvou, na ktorú som sa však tešil. V prvom rade som sa musel okamžite adaptovať na voľnejší prístup hráčov, ktorí majú v prvom rade na zreteli svoje pracovné a rodinné povinnosti.
Bol som si preto vedomý toho, že chalani mi neprídu na každý jeden tréning, ktorých počet aj intenzitu som musel prispôsobovať. Vždy som sa však snažil navodiť takú atmosféru, aby hráči prichádzali na tréning s chuťou.
To, že sme súťaž vyhrali nakoniec s trinásťbodovým náskokom považujem za nečakaný úspech, ktorý si vysoko cením. Po príchode k mužstvu Jelky som žiadne prehnané ultimáta od vedenia, čo sa týka umiestnenia, nepočul.
Očakávania okolia som však jednoznačne vnímal. Dnes som naozaj šťastný, že ľudí ohromne zapálených pre futbal som nesklamal. Až tu som vlastne zistil, čo je to robiť futbal na dedine so srdcom.“
Jelku ťahali aj exreprezentanti
A pozor, čerstvý postupový úspech veľkej futbalovej dediny ešte násobí aj obzretie sa štyri a viac rokov dozadu, keď sa ako tréner pokúšal o niečo podobné deväťnásobný reprezentačný obranca Slovenska Peter Petráš, ktorý sa prebojoval pod Vladimírom Weissom ako hráč Artmedie Petržalka do skupinovej fázy Ligy majstrov.
Stred obrany vtedy držal ďalší exligista s reprezentačnými skúsenosťami a interistickou minulosťou Roman Kratochvíl.
Jóka žila futbalom aj v minulosti, veď jej funkcionári dokázali dotiahnuť na dedinu napríklad aj také exligové mená, ako Attila Pinte či Peter Čvirik.
Zbrane neskladali
V jedenásťčlennej lige sa po kratšej základnej časti súťaž delila na tri časti. Do štvočlennej skupiny o postup sa mužstvo dostalo až pod vedením trénera, ktorý dovtedy poriadne ani neovládal „zákonitosti“ dedinského futbalu. Čo bolo počas sezóny najdôležitejšie, pýtali sme sa.
„Najdôležitejšia bola mentálna pripravenosť hráča na zápas. U mňa je prvoradé, aby každý jeden člen tímu veril v úspech, aj keď sa napríklad zápas nevyvíja dobre. Mužstvo musí šliapať naplno do posledného hvizdu rozhodcu a aj za nepriaznivého stavu.
Boli zápasy, ktoré sme mali pod kontrolou po celý čas, ale v niektorých sa nám vyplatilo nezložiť zbrane a výsledok sme vďaka efektivite niektorých hráčov dokázali otočiť doslova v posledných minútach.“
S top rivalom neprehrali
V boji o postup do druhej najvyššej krajskej súťaže však mala vysoké ambície hlavne FA Matúšova zem Horné Saliby/Tomášikovo. Jelčania nakoniec zanechali rivala na druhom mieste s trinásťbodovým mankom. Ako je to možné, pýtali sme sa kormidelníka majstrov.
„Matúšova zem a aj tretie Veľké Blahovo mali silné mužstvá, my sme však proti nim zvolili zakaždým účinný systém hry a rozhodovalo aj väčšie odhodlanie, ktoré sme jasne ukázali už v prvom zápase proti Matúšovej zemi, v ktorom sme dokázali u nich otočiť z 0:2 na 3:2 v úplnom závere.
Inak, s týmto rivalom sme sa v lige stretli trikrát a v zimnom pohári dvakrát a ani raz sme v riadnom hracom čase neprehrali,“ voľkal si tréner.
Plusový bod zo šlágra stačil
V jarnom 26. kole, keď sa Jelka nadychovala k rozhodujúcemu trháku sa v šlágri FA Matúšova zem Horné Saliby/Tomášikovo – FC Jeka diali na horúcej pôde veľké veci.
Hostia po góle ich jediného legionára a zároveň najlepšieho strelca Ivana Bodnara z Ukrajiny vyhrali najtesnejšie prvý polčas, ktorý sa však dohrával už bez dvoch vylúčených hráčov - po jednom na každej strane.
„Dôležitý zápas sa hral v ťažkom prostredí, rozhodca vylúčil hráča domácich v 28. minúte, čo zakrátko pod obrovským tlakom asi kompenzoval a ukázal druhú žltú kartu aj nášmu Antoniovi Burianovi.“
V 64. minúte však poslal 21-ročný Dominik Kilacsko fanúšikmi hnanú Jelku do dvojgólového vedenia a zdalo sa byť vymaľované.
„Lenže domáci mali poslednú polhodinku naozaj dobrú, zatlačili nás a v poslednej minúte aj vyronali na konečných 2:2.
Ja som však bol s výsledkom v šesťbodovom stretnutí spokojný, pretože sme si udržali dostatočný náskok a nakoniec sa stali štyri kolá pred koncom predčasným víťazom súťaže.“
Oči im otvoril piatoligista
Vo štvrťfinále Zimnej ligy ZsFZ narazila Jelka na piatoligový Bešeňov, ktorý zimoval na treťom mieste. Šiestoligista v zápase o postup do semifinále viedol a potom aj doťahoval náskok favorita. Po dvoch góloch Ivana Bodnara a výsledku 2:2 nakoniec rozhodoval penaltový rozstrel, ktorý zvládli lepšie Jelčania.
„Skúsené mužstvo Bešeňova bolo pre nás jedným vynikajúcim súperom, ktorý vie, čo chce hrať.
Mne osobne ten zápas už vo februári vlastne iba otvoril oči, že ak by sa nám naozaj podarilo aj postúpiť, budeme musieť byť takticky ešte lepšie pripravení a proti skúseným súperom aj omnoho variabilnejší.“
V semifinále narazil Kolláthov tím na svojho úhlavného okresného rivala FA Matúšova zem a na Radave sa čakal sa tuhý boj.
„Proti Matúšovej zemi išlo na neutrálnej pôde o postup do finále a ja som svojmu mužstvu veril. Po prvom polčase sme viedli 2:1, lenže po prestávke prišla naša slabšia pätnásťminútovka, čo silný súper využil na vyrovnanie a naša hra stratila iskru.
S blížiacim sa koncom sme sa už nedokázali dostať do potrebného nasadenia, s akým sme hrali v prvom polčase a po remíze 2:2 sme vypadli na jedenástkový rozstrel.“
Pred premiérou pohár
„V šiestej lige bolo pre mňa, okrem spomínanej Matúšovej zemi, najťažším súperom Veľké Blahovo, ktoré skočilo tesne tretie, dobré zápasy sme hrali aj s Galantou B/Malou Mačou, ktorá doplnená o hráčov treťoligového A-mužstva, hrala naozaj dobrý futbal.
Už teraz sa však tešíme na vyššiu - hlavne plnohodnotnú šestnásťčlennú - súťaž, kde budú určite vyššie nároky a aj divácky pútavejšie zápasy. Chalani, ktorí si postup vybojovali sú odhodlaní nesklamať.“
Rozhľadený mladý tréner s potrebnou dávkou odvahy neodmietol ani rolu čierneho koňa súťaže. „Prehnané ambície určite nemáme, ale verím, že na lepší stred tabuľky a možno aj čosi vyššie by sme mohli mať. Samozrejme, po dobrej letnej príprave.“
Na to však bude treba káder posilniť. „Určite áno, na prvom letnom tréningu by sa malo objaviť päť nových hráčov z okolia Senca a Bratislavy. Ide o mladých hráčov z druhej dorasteneckej ligy, ale aj skúsených zo štvrtej ligy BFZ.“
V kvintete zatiaľ úplne nedotiahnutých posíl by však vraj mali byť aj niektorí odchovanci Jelky, ktorí hrali v iných kluboch. „Ak sa to všetko podarí, bude to určite lákadlom aj pre prípadných nových divákov.“ Návštevnosť stretnutí v šiestej lige mal pritom červeno-zelený majster ďaleko najvyššiu, v priemere cez dvesto divákov na zápas.
Tréner cestou juhoamerických lákadiel nejde. „Osobne som proti tomu. Diváka na dedine pritiahne skôr šikovný odchovanec, alebo posila z okolia. My máme jediného legionára, Ukrajinca Ivana Bodnara, ktorý sa síce na jeseň trochu pomalšie rozbiehal, ale v jarnej časti nám strelecky veľmi pomohol a s 22 gólmi sa stal najlepším strelcom mužstva a druhým najlepším v celej súťaži.“
Na konci krátkej a intenzívnej letnej prípravy sa piatoligový nováčik zapojí ešte pred svojou premiérou vo vyššej súťaži aj do prvého kola Slovnaft cupu.
Kouč sa teší na Bešeňov
Tréner pochádzajúci od hlavného mesta Imrich Kolláth nie je zatiaľ zaťažený novinkami či dianím v západniarskej piatej lige.
Očakávané derby červeno-zeleného klubu proti neďalekým majstrovským Trsticiam však už radí aj on medzi prioritné, hoci jasné ambície iného nováčika AC Nitra či sledovanie posilňovania sa konkurentov ho nevyrušuje. „Piatu ligu som doteraz naozaj bližšie nesledoval, poviem však úprimne, najviac sa teším na zápas proti nášmu súperovi zo zimnej ligy Bešeňovu, aby som po polroku zistil, či sa moje mužstvo niekam posunulo,“ zakončil.
Pripomenieme, že piatoligoví medailisti právo postupu nevyužili, trio nováčikov - vrátane Jelky nechce hrať iba druhé husle, z nich navyše, chce ísť nitriansky AC jednoznačne na postup. Nová piata liga bude veľkým lákadlom.
