Dievčatá sa dajú ľahko zlákať do iných klubov. Naspäť ich nepustí ego

NOVÉ ZÁMKY. Na Slovensku existuje viac ako sto ženských či dievčenských futbalových tímov, ale zvyčajne sú súčasťou klubov, ktoré kladú hlavný dôraz na mužov.

Jedným z mála čisto ženských futbalových klubov je FC Union Nové Zámky.

Inzerát v novinách

Jeho predseda Peter Bábin dlho pracoval v novozámockom futbale, v minulosti dosiahol úspechy so žiakmi, ktorí hrali prvú ligu. Dorastenci zasa v jednej sezóne bojovali o postup do najvyššej súťaže.

„Posunúť sa vyššie s mužmi vzhľadom na dlhodobo neriešené problémy jednoducho nebolo možné, takže vznikla u mňa myšlienka založiť samostatný ženský klub a mužským futbalom som sa prestal zaoberať,“ vysvetľuje Peter Bábin.

Stalo sa to pred 19 rokmi. V apríli 2002 dali do regionálnych novín inzerát, že sa zakladá ženské družstvo.

„Na prvý tréning prišlo dvadsaťšesť dievčat a na druhý tridsaťdva! Museli sme rýchlo zohnať ešte jedného trénera. Mnohí sa ženskému futbalu čudovali, ale postupne sa v meste udomácnil,“ priblížil začiatky Bábin.

Ženy často musia ustúpiť

Výhodou samostatného klubu je nezávislosť. V spoločných kluboch sa dlho čaká na rozhodnutia a ženy musia veľakrát ustúpiť.

„Keď si dohadujeme nejaký prípravný zápas, dlho čakáme, kým sa súper vyjadrí, či im dajú autobus, alebo či majú voľné ihrisko. A aj tak sa často stáva, že niekoľko dní pred stretnutím sa nám súper ohlási, že termín musíme zmeniť, lebo na ihrisko presunuli dorastencov,“ uvádza jeden konkrétny príklad.

„Ale sú aj horšie veci. Napríklad keď sa po sezóne hráčky družstva žien dozvedia zo sociálnych sietí, že ich vedenie spoločného klubu s mužmi prihlásilo namiesto prvej do druhej ligy, ako to bolo za posledné roky v Šali, v Ružomberku či v Lokomotíve Košice. Alebo ich neprihlásilo do žiadnej súťaže ako minulý rok NMŠĶ Bratislava,“ vymenúva Bábin.

Sedemdesiat hráčok

FC Union má v súčasnosti šesť družstiev - od prípravky U9 po ženy. „Ďalšie dve družstvá nám na jeden rok ešte hrajú za iný klub. Čiže prevádzkujeme osem tímov,“ informoval Bábin.

Majú 70 aktívnych hráčok, ale aj oni sa stretávajú so všeobecnými trendmi medzi mladými, ktorí majú mnoho iných možností pre zábavu.

Pred deviatimi rokmi dali inzerát do tých istých regionálnych novín, ale na nábor neprišiel nikto.

„Napriek tomu z posledného náboru, ktorý sme spravili dosť náročným spôsobom, sme túto sezónu prihlásili do chlapčenskej okresnej súťaže dve družstvá U9, kde je 20 hráčok. Čiže záujem dievčat je, ale po dosiahnutí veku 14-15 rokov u viacerých klesá,“ tvrdí funkcionár.

Trénerka neprišla

V klube majú zatiaľ iba trénerov – chlapov, no radi by privítali aj trénerky.

„Pred dvoma rokmi to už bolo na spadnutie. Kandidátka na post trénerky, inak bývalá dlhoročná reprezentantka, prisľúbila, že sa príde pozrieť na zápas, aby videla družstvo v akcii. Neprišla. Neskôr to odôvodnila tým, že keby prišla, určite by ponuku akceptovala. Nuž, ťažko je to so ženami,“ povzdychne si Bábin.

Podľa neho najväčšie rozdiely medzi mužským a ženským futbalom sú v rýchlosti, ale aj v myslení.

„Na druhej strane v ženskom futbale som videl také akcie a prevedenie jednotlivých herných činností, aké u mužov nie,“ zdôrazňuje.

Historky z vojny

On sám videl zápas žien prvý raz naživo v Karlových Varoch, kde bol na vojne. Tamojšie ženy hrali vtedy v najvyššej súťaži.

„V tom zápase jeden z trénerov svojej hráčke povedal, že bude stále chodiť za súperovou hráčkou. No a v druhom polčase tú súperku vystriedali. Hráčka, čo ju mala na ihrisku strážiť, odišla z ihriska a zamierila za ňou smerom do kabíny,“ vytiahne úsmevnú príhodu Bábin.

S funkcionárčením začal už v tom čase. Ako veliteľ čaty futbalistov vybavoval všetko.

„Mal som napríklad jeden mesiac na starosti dvanásť nováčikov-futbalistov, nosil som ich na tréning každý deň. Po desiatich dňoch náročného vstupu na vojnu som bral na tréning iba dvoch, ostatní boli zranení či ležali na ošetrovni. Tým dvom som vtedy povedal: chalani, vy to dotiahnete ďaleko. Jeden z nich bol Vlado Kinder zo Slovana, ktorý hral neskôr v Anglicku, druhý bol Martin Frýdek zo Sparty, obaja reprezentanti,“ porozprával ďalšiu historku Bábin.

Oslavy do rána

FC Union je trojnásobný majster Slovenska, dvakrát vyhral aj pohár. Pred veľkými úspechmi však bolo treba spraviť aj krok späť.

„V roku 2011 sme mali hráčske a finančné problémy. Chodiť iba na výlety po Slovensku bol drahý špás. Vtedy sme si sadli s hráčkami. Navrhli sme im, že na rok sa vrátime do druhej ligy, skonsolidujeme sa, reštartujeme aj takmer rozpadnuté družstvo žiačok. Hráčky súhlasili. Ak by nesúhlasili, nespravili by sme to,“ zdôraznil predseda klubu.

Takto získaný čas vedeli maximálne zužitkovať. Po návrate do ligy hneď skončili na druhom mieste, potom trikrát oslavovali titul. Zahrali si aj v Lige majstrov.

„Najpamätnejší zápas sme odohrali v predposlednom kole sezóny 2012/13. Hostili sme Slovan Bratislava a v prípade víťazstva by sme sa stali prvýkrát majstrom republiky. Zápas sa hral v stredu a po okolí nikde iný futbal nebol, zápas sme spropagovali a prišlo 650 divákov! Vyhrali sme 2:0 a oslavy boli do rána,“ spomínal Bábin.

Rozdielové hráčky

Počas existencie klubu v Unione pôsobilo veľa futbalistiek. Bábin z nich spomenul niektoré rozdielové.

Marie Udvarosová prišla ako 32-ročná, predtým hrala skôr rekreačne po dedinách v okrese Dunajská Streda a Galanta, ale z piatich šancí bola schopná premeniť štyri.

Najlepšou strelkyňou v histórii klubu bola Karina Andrušková, odohrala v Nových Zámkoch osem sezón. Stephánia Deszátová začínala v Unione ako 10-ročná, v klube strávila desať rokov, hrala aj na ME do 19 rokov.

V bránke vynikali Michaela Krkošová z Dobrej Nivy či Annette Flore Ngo Ndom, reprezentačná brankárka z Kamerunu, ktorá chytala na olympiáde v Londýne aj na MS v roku 2015 v Kanade.

Maďarská reprezentantka Sára Krisztin strávila v klube štyri roky, v súčasnosti hrá v Zürichu. V družstva žien pôsobilo počas existencie klubu viac ako 70 hráčok zo zahraničia.

Zápasov je príliš málo

V súčasnosti je rozpočet FC Union 50-tisíc eur na rok. Klub hráčkam kompenzuje niektoré náklady súvisiace so športovou činnosťou.

Družstvo žien prevzal Anton Mišovec z Prahy. „Nie až tak dávno doviedol ženy Slavie k trom titulom majstra Českej republiky a do osemfinále Ligy majstrov. Priniesol do klubu prvky profesionalizmu. Podľa toho sú nastavené všetky družstvá v klube, majú jednotný herný systém,“ uviedol predseda klubu.

Pandémia koronavírusu ovplyvnila aj ženský futbal, no podľa Petra Bábina je na Slovensku celkovo málo zápasov.

„Súťaž sa prakticky odohrá za päť mesiacov a zvyšok sa trénuje. Prípravný zápas nenahradí majstrovský. Víťaz ligy potom nemôže uspieť v predkole Ligy majstrov. Odkedy existuje aj ženská Liga majstrov, slovenský klub ešte nepostúpil z predkola ďalej,“ poukázal na tvrdé fakty.

Chýbajú aj sponzori

Riešením by bola profesionalizácia súťaže a lepšia propagácia. „Ktorý sponzor bude riešiť ženský futbal, keď príde na zápas 50 divákov? Tabuľa s logom jeho firmy v takomto prípade neosloví už nikoho, na to zabudnime,“ podotkne Bábin.

Ženská liga nemá ani generálneho partnera. V Maďarsku pritom aj ženská najvyššia súťaž má svojho veľkého sponzora, ktorý sa objavuje aj v oficiálnom názve ligy.

Z futbalu hráčky nevyžijú, je teda zrejmé, že často uprednostňujú rôzne brigády.

Predseda Unionu sa pravidelne stretáva aj s tým, že mladá futbalistka sa náhle rozhodne s futbalom skončiť.

„Ako dôvod uvedie, že ju to nebaví. Pritom odohrala päť víťazných stretnutí po sebe a nastúpila na celé zápasy. Rodičia zrazu nie sú nikde. Ďalšia kategória sú hráčky, ktorým zavolá niekto z iného klubu, alebo nejaká kamarátka, a nasleduje podobný proces: Idem preč. A znova ten istý scenár, rodičia nikde, idú pozrieť rýchlo hocijakú školu, ktorá v tom meste je. Niekedy sa mi zdá, že vôbec nie je u nich prioritou škola, ktorú pôvodne chceli študovať a profesia, ktorej by sa v budúcnosti chceli venovať,“ tvrdí Bábin.

Mládež len z dostupného okolia

Aj preto je podľa predsedu FC Union kľúčová komunikácia s rodičmi. Vytvorili klubovú webstránku, kde okrem aktualít o klube uvádzajú aj užitočné informácie o stredných školách v okolí.

„Myslím si, že partia rodičov je teraz najlepšia za posledné roky. V minulosti tu viacerí boli ako odtrhnutí z reťaze. Títo veľa komunikujú a rešpektujú trénerov,“ vyzdvihol Bábin.

V mládežníckych družstvách majú výlučne hráčky, ktoré sú z dostupného okolia. V tomto trende chce klub pokračovať aj v budúcnosti, bez ohľadu na výsledky.

„Nevidím dôvod, aby sme sem ťahali hráčky mladšie ako 18 rokov z iného vzdialeného dievčenského klubu, s tým, že prídu raz do týždňa na tréning. Niektorí „kolegovia“ od našich súperov nám berú hráčky po skončení žiackeho veku a sú s tým spokojní, pretože nás oslabili,“ poznamenal.

Veľké ego nepomáha

Takéto „prestupy“ sa mnohokrát zrodia na zrazoch reprezentačného výberu regiónu, kde sú tréneri z jednotlivých klubov.

„Po absolvovaní takéhoto zrazu príde hráčka veľakrát ako vymenená, uletená, lebo už ju samotný tréneri nahovárajú na prestup do „ich klubov“. Máme presnú štatistiku hráčok, ktoré po žiackom veku takto odišli s vidinou dobrodružného pobytu na internáte bez rodičov, prípadne s dochádzkou raz do týždňa na tréning. Šesťdesiat percent z nich v dorasteneckom veku skončilo. Niektoré hrajú menej ako predpokladali, výkonnostne padli dole a iba malé percento sa posunulo. Ak by sa potom chceli vrátiť, tak im to už ego nedovolí,“ tvrdí predseda klubu FC Union.

Dodáva, že kým pracoval v mužskom futbale, tak dorastenci odchádzali do vyšších súťaží, s možnosťou neskôr získať profesionálnu zmluvu. Keď neuspeli, tak sa bez hnevu či urazenosti vrátili.

„V ženskom futbale sa nám to za tie roky nestalo ani raz! Hráčka radšej prestane hrať futbal, ako by sa mala vrátiť. Nechceme brániť mladým hráčkam vo futbalovom raste, ale hráme najvyššie mládežnícke súťaže, ponúkame kvalitný tréningový proces, máme vlastné tréningové centrum. Mrzí ma iba jedno, že po prestupe 99 percent hráčok ani ich rodičov nevie povedať ďakujem. Ale týmto som určite nepovedal nič nové pre ľudí, ktorí pracujú okolo futbalu,“ uzavrel s trpkosťou v hlase Peter Bábin.