ESPOO. Slovenskí hokejisti pokračujú na majstrovstvách sveta do 18 rokov bez bodu. S Fínskom v nedeľu prehrali 0:4.
Bohužiaľ, Fíni Slovákov nepustili k ničomu. Dokopy na brankára Rimpinena vystrelili len osemkrát a v tretej tretine dohromady ani raz.
Čo sa ofenzívy týka, bol to doteraz asi najhorší výkon na turnaji. Ale defenzívne, ak sa pozrieme na druhú a tretiu tretinu, bolo vidno zlepšenie.
Predtým, než začneme, posielam pozdrav Samuelovi Kupcovi, ktorý sa nepríjemne zranil po narazení na mantinel v súboji s fínskym hráčom a bol prevezený do nemocnice na vyšetrenia. Dúfajme, že bude v poriadku a nebude z toho nič vážne.
Comeback Haronika
V slovenskom tíme znova vynikala prvá formácia na čele s triom Pobežal, Tomík a Radivojevič. O nich som však písal už v prvých dieloch denníka skauta, tak by som tentoraz uprednostnil iných.
Najviac sa mi dnes páčil brankár Martin Haronik. Otriasol sa zo zápasu proti Lotyšom, ktorý mu veľmi nevyšiel a nevyzeral v ňom najlepšie.
V nedeľu to však bolo o inom. Po inkasovaných góloch v prvej tretine zavrel bránu a nepustil nič za svoj chrbát. Veľmi dobre čítal hru, bol na správnych pozíciách v správnych momentoch a aj vďaka pomoci zo strany obetavých obrancov zastavil 37 striel.
Medzi Fínmi dominoval stred zostavy a nie prvá formácia, ako býva zvykom. Tá zaznamenala úspech na presilovkách, ale inak ju dobre eliminovala prvá slovenská lajna v rovnovážnom stave.
Veľmi sa mi páčilo, ako slovenskí obrancovia čistili priestor okolo brány. Čo sa mi však nepáčilo bola prvotná rozohrávka z obranného pásma do stredného, kde sa dialo obrovské množstvo chýb z dôvodu nátlaku dravých fínskych útočníkov a nesprávnej taktiky v týchto situáciách, ktorá spôsobuje mnoho problémov už tretí zápas po sebe.
Na fínskej strane ma zaujalo trio z tretej formácie Vesterinen-Koivu-Pikkarainen, ktoré bolo agresívne, boli silní na puku a neustále sa tlačili za šancami.
Syn Saku Koivua ide správnym smerom a v istých veciach sa rozhodne potatil. Verím tomu, že v NHL čoskoro uvidíme tretieho Koivua.
Chyby hviezd USA
Spojené štáty aj v nedeľu v dueli proti Lotyšsku dominovali od začiatku až do konca. Boli neustále fyzickí a ofenzívne aktívni a nedali Lotyšom žiadnu šancu na comeback napriek ich snahám.
Na Američanoch je zaujímavé to, že sa prispôsobia štýlu hry protivníka a keď hrá na puku, budú hrať ich hru. Naopak, ak Lotyši napádali americkým štýlom, vrátili im to aj s bonusom.
Výborný zápas napriek menšiemu ofenzívnemu vplyvu odohrala štvrtá formácia, ktorá neustále dusila Lotyšov v ich obrannom pásme bodyčekmi, tlačením sa pred bránu a neustálou energiou. Tento „motor“, ktorý títo hráči majú, ich môže dostať až do NHL.
Očakávam napríklad vysoký záujem o Brendana McMorrowa v neskorších kolách. Je to forvard, ktorého motor sa nezastaví a hoci je priemerného vzrastu, nebojí sa súbojov s vyššími hráčmi a často ich poráža.
Je to aspekt, o ktorom sa často nehovorí, ale pre skautov je to dôležitý faktor smerom k úspechu v NHL a vybojovaniu si roly v tejto lige napriek menšiemu talentu.
Veľmi sa mi opäť páčili hlavné hviezdy Američanov, ktoré majú ťahať tento výber. Avšak ani oni neboli stupercentní - robili chyby a až hlúpe fauly.
Napriek tomu, že sú jedným z favoritov, ak tieto chyby zopakujú v semifinále alebo finále, môže ich to stáť zlaté medaily, po ktoré si sem prišli, zvlášť potom, čo sa majstrami sveta stali už vlani.
Tabuľka skupiny A