Pred 13 rokmi strávil PAVOL DEMITRA (35 r. ) prvé Vianoce v rodine Petra Šťastného v St. Louis. Vtedy sa 23-ročný útočník Blues hrával s 15-ročným Yanom Stastným. Hlboko v Amerike nikomu z nich vtedy ani vo sne nenapadlo, že raz budú hrať proti sebe v Rusku. Stalo sa 13. októbra 2010 v zápase CSKA Moskva - Jaroslavľ (4:6).
S pätnástimi bodmi ste momentálne najproduktívnejším hráčom Lokomotivu Jaroslavľ, v celej KHL tretí podľa asistencií. Optimálna forma?
„Dúfam, že to bude aj lepšie. Hrám s kvalitnými spoluhráčmi. Nebyť zbytočne odlfáknutej poslednej tretiny napríklad v zápase v Rige, mohli sme byť vyššie."
Máte spokojný hlas. Platí to aj o duši?
„Absolútne. V Jaroslavli som s radosťou zistil, že o hráčov sa starajú komfortne. Hokejovo som sa osviežil. Hrá sa tu oveľa zábavnejšie ako v NHL."
Vážne?
„Smrteľne. Hokej je otvorenejší, technickejší, nebráni sa tak tesne a tvrdo. Pritom sa korčuľuje rýchlo. To mi vyhovuje, hru si vychutnávam."
V zámorí ste odohrali pätnásť sezón, zo začiatku ste sa v Ottawe a potom i na farme St. Louis v Grand Rapids ťažko prebíjali do prvého tímu Blues. Nie je v NHL tvrdšia konkurencia?
„To áno. Tam je všetko prepracované do detailu. Hráči sú individuálne dynamickejší. Špecialisti neustále študujú videoanalýzy, každý vie o každom protihráčovi všetko a má určené, čo robiť. Tu v Rusku ostáva viac priestoru na presadenie prirodzeného talentu."
Pred podpisom kontraktu ste do Jaroslavľa cestovali s istými obavami. Roky pretým ste žili v Los Angeles, Vancouvri. Ako ste si zvykli na Rusko?
„Priznám, že z nového prostredia som mal obavy. Hala v Jaroslavli je však nová, moderná, zápasy máme vypredané. A pri adaptácii na mimohokejový život pomohli českí spoluhráči Karel Rachunek a Josef Vašíček. Našli sme skvelé reštaurácie."
Aké?
„Najčastejšie chodíme na suši, do inej na americké stejky, do ďalšej na výborné talianske cestoviny. Do ruskej už menej."
Nechýba vám NHL s jej exkluzívnym zázemím?
„Predstavte si, že doteraz som si na ňu ani nespomenul. Nijakú ľútosť nepociťujem. S pribúdajúcim časom vo mne rastie presvedčenie, že som urobil veľmi dobrý krok."
Možno za tým hľadať spor s vaším posledným trénerom vo Vancouvri Alainom Vigneaultom?
„Pripúšťam. Hádzal ma z lajny do lajny, ocitol som sa dokonca vo štvrtom útoku. Nedal mi čas na ľade a ja som stratil chuť stále niečo dokazovať ako mladý holub."
Vlani hral v Jaroslavli váš kamarát Richard Zedník, ktorý napriek zmluve na ďalší rok v Lokomotive pred sezónou skončil.Čo vy na to?
„Tak to v profihokeji chodí. Ale ja som s Rišom vlastne denne."
Tak často sa informujete, či už zohnal nové angažmán?
„To ma zaujíma tiež. Ale myslel som to tak, že v Rusku hrávam s jeho hokejkami - eastonkami. Moje obľúbené drevené bauerky už prestali vyrábať. Nie je to presne podľa môjho gusta, ale Richard má dobrý vkus."
Jaroslavľ je približne 120 kilometrov od Moskvy. Odskočili ste si už za kamarátom Brankom Radivojevičom či ďalšími Slovákmi?
„Nie. Cesta trvá cez prímestské oblasti Moskvy zhruba tri hodiny, no častejšie dvojnásobok. V Moskve a okolí sú nekonečné zápchy."
Ste futbalovým fanúšikom, nezlákal vás ani zápas v Moskve so Slovenskom?
„Mykalo ma, no spoluhráči ma prehovorili, že by som to nemusel stihnúť. Pozerali sme futbal s celým mužstvom v televízii pri večeri. Hovoril som všetkým, že strelec slovenského gólu Stoch je z mesta, ktoré je k môjmu rodisku v Dubnici bližšie ako Moskva od Jaroslavli."
Ako komunikujete?
„Fínsky tréner Kai Suikkanen hovorí v kabíne len po anglicky. Ale baví ma oprašovať aj ruštinu. Učil som sa ju v škole do desiatich rokov."
V Jaroslavli vám nepochybne najviac chýba rodina.
„To je nenahraditeľné mínus. Syn Lucas chodí už do školy, dcéra Zara do škôlky, takže manželka Majka ostala s nimi doma. Časom prídu za mnou, nevieme ešte na aký čas. Zatiaľ máme program nabitý ako v NHL, neužil by som si ich."
V polovici novembra hrá slovenská reprezentácia na Nemeckom pohári. Prídete?
„Nie, už sme sa tak dohodli s trénerom Slovenska. Radšej strávim vzácny čas s rodinou."
