Chudý: Hrali sme najatraktívnejší hokej zo všetkých prvoligistov

Uplynulá sezóna bola pre michalovských hokejistov najúspešnejšia za 30 rokov. Zemplínčania sa stali prvoligovými majstrami a zahrali si aj vytúžené play-out Tipsport ligy.

Aj keď barážové boje nedopadli pre mužstvo od Laborca úspešne, pretože skončilo v tabuľke na nepostupovom treťom mieste, nikto nemôže hovoriť o nejakom veľkom sklamaní.

Najdôležitejšie bolo, že hokejisti svojou hrou bavili fanúšikov. Tí mali ešte o jeden dôvod na cestu na štadión viac – michalovský stánok totiž v minulom roku prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a dostavbou.

Sezónu na lavičke HK Dukla Ingema odštartoval Miroslav Ihnačák s asistentom Jánom Vodilom, ktorých však už po niekoľkých zápasoch vystriedali Miroslav Chudý s Richardom Šechným.

Práve s čochvíľa 56-ročným Chudým – mužom, ktorý vyhral našu druhú najvyššiu súťaž trikrát po sebe – sme sa o uplynulom ročníku pozhovárali.

Máte za sebou boje v play-out Tipsport ligy, v ktorých ste získali 14 bodov. Ste spokojní s touto bilanciou?

„Keď mám pravdu povedať, čakal som viac bodov. Rátal som, že na postup budeme potrebovať minimálne o štyri viac. Nakoniec sa baráž vyvinula ináč. Rozhodol domáci zápas s Detvou, s ktorou sme prehrali 0:2. Ak by sme v tomto súboji uspeli, bolo by to veľmi nádejné. Bohužiaľ sa nám to nepodarilo a nepostúpili sme. Preto nie sme spokojní, lebo bolo v našich silách hrať lepšie, ako sme hrali. V baráži sme mali lepšie aj slabšie chvíle. Získaných štrnásť bodov je z môjho pohľadu málo.“

Po piatich zápasoch ste to mali rozohrané dobre a dýchali ste favoritom na krk. Čo sa potom stalo?

„Myslím si, že sme boli trošku emocionálne prázdni a chýbalo nám viac života. V baráži musíte ísť tvrdohlavo za postupom a my sme v tomto smere neboli dostatočne pripravení. My sme mali ten vrchol asi v zápasoch s Prešovom a Skalicou, v ktorých boli naše emócie na vysokej úrovni. Po triumfe v prvej lige prišla úľava a tie emócie opadli. Znovu sme sa mali naštartovať na nejakú úroveň, čo sa nám nie celkom podarilo. Aj keď chlapcom snahu uprieť nemožno, už to nebolo ono. Chýbala nám vnútorná sila a presvedčenie niečo dokázať. To bol dôležitý faktor. Síl sme mali dostatok, ale emócií nie.“

S blížiacim sa záverom baráže klesali aj divácke návštevy, na posledný zápas so Skalicou prišlo na štadión len niečo cez 500 divákov. Sklamalo vás to?

„Určite som čakal, že diváci nás budú viac povzbudzovať. Možno práve taký impulz zvonku nám chýbal v tých posledných dueloch. To by mužstvu určite pomohlo. Aj chlapci asi trošku očakávali, že fanúšikovia budú našim šiestym hráčom na ľade. Nie vždy to tak bolo. Divák na Slovensku je ale všade rovnaký. Na tribúnach je veľmi veľa odborníkov a málo fanúšikov. Stále sa hľadá viac negatívnych vecí ako pozitívnych. V minulosti to bolo iné, a tak to aj na tribúnach vyzeralo. Chodilo sa viac fandiť, čo v dnešnej dobe chýba. Ale sme vďační aj za tých najvernejších fanúšikov, ktorí boli s nami až do konca.“