Sezóna 2005/2006 sa zapísala do histórie slovenského klubového futbalu. Artmedia Petržalka v Lige majstrov dosiahla pamätné víťazstvo nad Celticom Glasgow 5:0, vyradila Partizan Belehrad a ako jediný slovenský klub dokázala bodovať v skupinovej fáze. Vyhrala v Porte, doma s ním remizovala a dvakrát uhrala bod s Glasgow Rangers.
Na tento úspech už roky nedokáže nikto nadviazať. Desiaty raz v histórii sa o to medzi európskou špičkou pokúša Slovan Bratislava.
Pred zápasom 2. kvalifikačného kola s Ferencvárosom Budapešť sme sa o tom porozprávali s dlhoročným hráčom Slovana i Artmedie, dnes trénerom slovenskej reprezentácie do 17 rokov BRANISLAVOM FODREKOM.
Mali ste čas sledovať slovenské tímy v pohárovej Európe?
Samozrejme, bol som sa aj osobne pozrieť na zápasy Slovana a Dunajskej Stredy, odvety a oba zápasy Ružomberka som videl v televízii. Teším sa, že všetky slovenské kluby úvod zvládli a v druhom kole budú všetky štyri, keď sa k nim pridá aj Trnava.
Najťažšieho súpera mal určite Slovan v kvalifikácii Ligy majstrov, Dinamo Batumi sa ukázal ako silný súper. Prekvapil vás gruzínsky šampión?
Ani nie, čakal som, že budú nepríjemní. Vidieť to na klubovej aj reprezentačnej úrovni, a to už v mládeži. Sú to rýchli a šikovní futbalisti. Tréner Weiss už pred zápasom avizoval, že Batumi je dynamické a veľmi technické mužstvo. Mali doma silnú divácku podporu, navyše nedávno predali hráča do Neapola za 10 miliónov eur, to tiež o niečom svedčí.
A v zápasoch sa to potvrdilo. Nerád by som opakoval, čo sa už hovorilo a popísalo, prejavili sa pri Slovane rôzne objektívne faktory ako rozohratosť, noví hráči, na druhej strane pri Batumi bola slabšou stránkou finálna fáza a zakončenie, nebezpečné a dobré akcie nevedeli dotiahnuť do gólu. Slovan potreboval prejsť cez prvé kolo, vo finále to zvládol a spravil dôležitý krok. Teraz ho čaká ďalších minimálne šesť európskych zápasov.
Keď strelili hráči Batumi prvý gól, verili ste ešte v postup Slovana?
Slovan bol vo veľmi ťažkej situácii. Málokto čakal, že to dokáže otočiť. Ale dúfal som, že si ešte vytvorí tlak a vybojuje aspoň penalty. Tréner Weiss poslal na ihrisko všetko ofenzívne, čo má k dispozícii. Už prvý gól začal pri Weissovi, pekne si narazili striedajúci Šaponjič a Barseghjan, a druhý gól ukázal jedinečnosť a výnimočnosť mladého Vlada. Bolo to od neho vedomé, málokto by v takom čase zápasu zvolil takéto riešenie, klobúk dole. Hoci aj chyba, akú Gruzínci spravili pri tom rohu, sa na tejto úrovni často nevidí.
Na konci oslavovali nádherný obrat. To sú presne tie momenty, ktoré prináša futbal a kedy si hráč povie, že to všetko stálo za to.
Vnímate na tom postupe aj rukopis trénera Weissa? Zažili ste ho aj pri vašom pamätnom postupe s Artmediou v Lige majstrov...