Bol vraj diletant a veľká huba. Po olympiáde cítil krivdu, hoci bral striebro

BRATISLAVA. Boli to hodiny, ktoré strávil suchou streľbou v malej prenajatej garzónke v Premanone.

Na stene bol pripnutý obyčajný papier s čiernou bodkou uprostred.

Martin Fourcade hodiny opakoval automatické pohyby, aké robia biatlonisti na strelnici. Zaujať postoj, zložiť zbraň, nabiť, zamieriť, výstrel, vrátiť pušku na chrbát. Naprázdno, bez nábojov.

Miliónkrát mieril na čierny bod na nečisto. Kým sa z toho nestala rutina.

Skončil, ako si to predstavoval

„Nie je veľa ľudí, ktorí by takýmto cvičením strávili toľko času. Naplno som sa venoval svojim cieľom. Nemal som pochybnosti. Vrhol som sa do toho. Vedel som, prečo som tu,“ opisuje svoje začiatky slávny biatlonista v autobiografii Môj sen o zlate a snehu.

Taký precízny a pracovitý pritom nebol od začiatku kariéry. Najskôr ho tréneri považovali skôr za lajdáka.

V sobotu sa Francúz rozlúčil s kariérou. V stíhacích pretekoch Svetového pohára vo fínskom Kontiolahti bol najrýchlejší. Vybojoval 84. víťazstvo kariéry.

„Takto som chcel skončiť. Na to, čo som dosiahol, som pyšný. Hoci ma mrzí, že tu nie sú žiadni fanúšikovia,“ hovoril pre Eurosport.

"Fantastická kariéra. Biatlon si posunul na vyšší level. Veľa šťastia," zaželal mu Ole Einar Björndalen na instagrame.

Fourcade sa vypracoval na najlepšieho biatlonistu posledných rokov.

Sedemkrát sa stal celkovým víťazom Svetového pohára, spolu má 33 krištáľových glóbusov, z majstrovstiev sveta má 28 medailí a je najúspešnejším Francúzom v histórii olympiád (získal päť zlatých a dve strieborné medaily).

Má pritom len 31 rokov a v biatlone mohol ďalej víťaziť. Björndalen získal olympijské zlato ešte v štyridsiatke.

Fourcade ukončil kariéru v Kontiolahti - v stredisku, kde vybojoval prvé víťazstvo kariéry. Na deň presne desať rokov po prvom triumfe.

Diletant

Na začiatku kariéry však nepripomínal výnimočného športovca. „Keď prišiel k nám, bol skôr taký diletant. Nevedel, čo chce dosiahnuť.