Spachtoš s trikolórou vo vlasoch. Forster verí, že v repasáži bude rýchlejšia

PARÍŽ. Pred štartom sa hecovala, udierala si tvár i stehná. Priznala sa, že ranné vstávanie nemá rada, ale rozcvička bola sľubná.

Slovenská bežkyňa Viktória Forster sa však na OH 2024 v rozbehoch na 100 metrov cez prekážky nedokázala priblížiť k svojmu osobnému ani sezónnému maximu.

• Program a výsledky - Letná olympiáda Paríž 2024

Čas 13,08 znamenal šieste miesto v rozbehu. Do semifinále postupovali prvé tri pretekárky z každého rozbehu plus tri ďalšie s najlepším časom.

Olympiáda sa však nekončí ani pre ostatné, vo štvrtok si totiž môže postup do semifinále vybojovať ďalších šesť bežkýň v opravách.

„Mám z behu zmiešané pocity. Čas nie je taký, aký som si predstavovala. Ale verím, že je to vo mne, len musí prísť ten moment. Verím, že v opravných behoch to do seba zapadne,“ vravela v mixzóne 22-ročná Slovenka.

„V rozcvičke boli náznaky na dobrý čas, ale v behu to nesadlo. Teším sa na opravné behy, verím, že to klapne,“ doplnila.

Teší sa na druhú šancu

Opravy alebo repasáže v atletike sú novinkou tejto olympiády. „Asi mi to aj vyhovuje,“ poznamenala Forster so smiechom. „Prekážky sú zradné, oprava je preto dobrá. Každá baba je rada, že môže mať aj druhú šancu,“ dodala.

Nie každý pretekár je však fanúšikom opravných behov. Najmä na dlhších tratiach totiž znamenajú veľkú záťaž pre atlétov.

Opravné behy sú na každej vzdialenosti od 100 metrov cez prekážky až po 1500 metrov. Bez repasáží boli iba hladké stovky a vzdialenosti dlhšie ako jedna míľa.

Repasáže mužskej štvorstovky sa však stali tak trochu fraškou, keď sa na štart nepostavilo až 8 pretekárov z 26, ktorí v nich mali nárok štartovať.

U žien na tej istej trati však bol iba jeden takýto prípad, ostatné 26 pretekárky možnosť repasáže využili.

Uvoľnený, ale pomalý

Viktória Forster pred rozbehmi na opravu nemyslela. Nemala v hlave, že aj keď to tentoraz nevyjde, nič nie je stratené. „Išla som do pretekov naplno.

Do každých pretekov pôjdem tak, že dám do toho všetko. Bola som úplne koncentrovaná. Išla som si za tým, že chcem bežať rýchlo. Bojovala som, ale 13,08 nie je to, čo som chcela,“ uznala.

Forster nastúpila na trať v stredu približne desať minút pred jedenástou. „Ja som trochu spachtoš, takže vstávanie bolo trošku náročnejšie, no bolo menej náročné, ako som čakala. Cítila som sa fakt dobre, len ten beh bol pomalý,“ skonštatovala.

Nevedela presne určiť, v čom bol problém, ale verí, že za 24 hodín na to príde a dokáže svoj výkon vylepšiť.

Slovenská bežkyňa sa na Stade de France už predstavila aj na hladkej stovke. Vtedy viac vnímala atmosféru a celý štadión. Vo svojej hlavnej disciplíne to bolo iné.

„Ako som započula výstrel, ani neviem, ako som prebehovala prekážky. Bola som v tranze. Asi je dobré, že som mala aj hladkú stovku, otriasla som sa z toho štadióna. Tentoraz to bolo dobré, uvoľnené, len… pomalé,“ pokrčila plecami.

Milé prekvapenie

Emotívna pretekárka zaujala aj mašľou vo vlasoch vo farbách slovenskej trikolóry.

„Doniesla mi ju mamina pre šťastie,“ usmievala sa Viktória Forster.

Rodičia ju prekvapili deň pred rozbehmi 100 metrov cez prekážky. „Prišli za mnou aj s mojou sparingpartnerkou Danielou Ledeckou. Dodalo mi to strašne veľa energie, vôbec som to nečakala, že by sa tu mohli objaviť. Poobede som spala a oni mi takto spravili budíček. Skoro som zinfarktovala, ale bolo to úžasné,“ prezradila slovenská bežkyňa.

„Veľmi sa teším, že mám okolo seba takých skvelých ľudí, ktorí ma takto potrebujú. Musím urobiť všetko preto v opravných behoch, aby som im aj sebe to všetko odplatila,“ uzavrela.