Američan chce v Paríži získať 4 zlaté medaily aj svetový rekord.
PARÍŽ. Môže sa zdať, že je arogantný a má veľké vyhlásenia. Pred kamerami sa predvádza. Je rád stredobodom pozornosti.
Niektorí si myslia, že len provokuje a občas sa zdá, že strašne preháňa a naparuje sa, keď vraví o tom, čo dosiahne.
„Je to unikát. Svoje ciele zverejní vopred. Urobí šou, aby na seba strhol pozornosť. To spôsobí veľkú vlnu kritiky, ak ich nenaplní.
Lenže on nemá strach z prehry ani z jej následkov. Bežať dokážete rýchlejšie, keď nemáte strach z toho, čo prehra vyvolá,“ hovorí o ňom legendárny americký šprintér Michael Jonson.
Noah Lyles sa v nedeľu stal najrýchlejším mužom planéty. Na OH v Paríži zvíťazil v šprinte na 100 metrov časom 9,79 sekundy. Zlato však pred druhým Jamajčanom Kishanem Thompsonom získal len o 5 tisícin sekundy.
Aj rozhodcovia potrebovali chvíľu na to, aby z cieľovej fotografie presne určili víťaza. Netrpezlivý Thompson pred kamerami vykrikoval, aby už konečne zverejnili výsledky. Bolo to napínavé. Nebolo jasné, ako to dopadlo.
Jamajčan mal výborný štart a veľmi tesne viedol, lenže v posledných metroch sa naňho dotiahol Lyles. Najsledovanejší šprint vyhral rozdielom, ktorý ľudské oko nepostrehne.
„Prehral som si to sám. Tým, že som si dostatočne neveril," hovoril Thompson.
Lyles sa stal prvým Američanom, ktorý vyhral olympijské zlato na stovke po 20 rokoch.
Pre atletickú veľmoc akou je Amerika to bolo dlhé čakanie na ďalšieho víťaza od triumfu Justina Gatlina (Maurica Greena) v Aténach 2004.
Lyles bol skôr špecialistom na 200 metrov. Na krátkom šprinte mal jednu veľkú slabinu. Štart. A to sa netýkalo len štartovej reakcie, ale aj rozbehu. Teda prvých krokov.
Zakaždým v úvode šprintu strácal. Rovnaké to bolo aj v Paríži. Po štyridsiatich metroch bol posledný. V polovici trate siedmy.
VIDEO: Finále 100 m mužov na OH v Paríži 2024
Naopak keď sa raz rozbehne, rýchlo napreduje a dokáže vysokú rýchlosť udržať. Lenže potrebuje vzdialenosť na to, aby svoju silnú stránku ukázal. Preto kraľuje hlavne na dvojstovke.
Keď pred dvomi rokmi zabehol dokonca americký rekord 19,31 s, na bruchu si nechal vytetovať nápis Icon – ikona.
„Chcem, aby si ľudia mohli povedať, že Noah Lyles je ikona', a to súvisí s rýchlym behom, ale zároveň to súvisí aj so skúškami a trápeniami. Olympiáda v Tokiu bola pre mňa skúškou a musel som sa cez ňu dostať.
Keď sme vtedy hovorili o duševnom zdraví. Teraz ukazujem, že môžete prejsť temnou búrkou a vyjsť z nej lepší a silnejší, ako ste boli predtým," vravel.
Lyles v Tokiu pohorel. Nevyhral ani svoju silnú disciplínu. V dvojstovke bral len bronz, čo bolo preňho veľkým sklamaním.
A v šprintérskej štafete Američania ani nepostúpili z rozbehov. V nich sa Lyles nepredstavil.
Z neúspechu sa poučil a prešiel odvtedy kus cesty. Vlani na MS v Budapešti už získal tri tituly.
Viac ako jeho výkony sa rozoberala jeho ostrá poznámka na basketbalistov NBA.
„Viete, čo ma trápi? Že sledujete finále NBA a oni to uvádzajú ako majstrovstvá sveta. To sú majstri sveta čoho? Spojených štátov?
Nechápte ma zle, milujem USA, lenže to nie je celý svet. Toto je svetová súťaž (atletické MS),“ uzemnil Lyles hviezdy NBA.
V tomto prípade trafil presne. Američania radi poukazujú na vlastnú výnimočnosť a podčiarkujú ju podobným titulovaním.
Lyles však sám v tomto ohľade nie je iný. Má rád veľké vyhlásenia. Keď zabehol prvý raz 200 metrov za 19,65, na sociálnych sieťach napísal: „Aký Bolt.“
Chcel zdôrazniť svoj výkon, pritom za rekordom slávneho Jamajčana bol stále bezmála (viac ako) pol sekundy.
V júli tohto roka si zase chcel privlastniť titul – najrýchlejší muž a zverejnil video s týmto sloganom.
Pritom to ani zďaleka neplatilo. Nemá svetový rekord, ani rekord USA a dokonca nebol ani len lídrom svetových tabuliek v aktuálnej sezóne.
Bol to však skôr jeho odkaz súperom a fanúšikom. Podobných vyhlásení a reakcií mal mnoho. Olympijský šprint v Paríži však dokázal vyhrať.
„Bolo to ako na horskej dráhe. Vzostupy a pády. Zvyčajne sa na všetky behy teším, ale na olympijskej scéne som na 100 metrov po prvýkrát. No stačí vám len ten jeden beh. Pokiaľ zvládnete ten posledný, na ničom inom nezáleží,“ hovoril v cieli Lyles.
Jeho parížska misia sa nekončí. Naopak prišiel s veľkým plánom.
Chce zanechať na olympiáde takú hlbokú stopu, aby sa hovorilo o ňom ako o najúspešnejšom šprintérovi.
Chce dokázať to, čo nikdy nedokázal žiadny šprintér. Ani Usain Bolt. A to získať štyri zlaté medaily. K tomu má v pláne vymazať jeden z Boltových rekordov.
Na stovke sa to v Paríži nestane a je to takmer nereálne aj v budúcnosti vzhľadom na jeho štart.
Ale na dvojstovke to nie je úplne sci-fi, hoci k svojmu osobáku (19,31 s) sa dva roky nejako zvlášť nepriblížil. Vymazať Boltových 19,19 sa javí ako privysoký cieľ.
A otázny je aj útok na 4 zlaté medaily. V Budapešti vlani ukázal, že tri sú v jeho silách. Ale to dokázali na veľkých podujatiach viacerí skvelí šprintéri. Ale štyri?
Američania by museli Lylesa zaradiť aj do štafety na 4x400 metrov a ešte aj uspieť.
Lyles však hladkú štvorstovku roky nebežal. V zime bol síce členom striebornej štafety na halových MS, ale nebol to výkon, ktorým by oslnil a Američania majú v tejto štafete silný tím, ktorý vlani získal titul majstra sveta.
Táto štafeta je až na konci atletického programu a Lyles bude musieť najskôr presvedčiť aj na dvojstovke a v šprintérskej štafete. Dôveru trénerov môže získať len výkonmi.
