Už viackrát rozmýšľal o konci kariéry, no kamaráti ho stále presvedčili, aby pokračoval. ANDREJ KAMENDY je v súčasnosti hráčom piatoligového OFK Olováry a trénuje žiakov v Lučenci. Prvoradí sú preňho malí zverenci, no keď mu čas dovolí, rád si ešte sám zahrá.
Vaša kariéra je spätá s Lučencom, ale ste odchovancom trenčianskeho futbalu. Aké boli vaše futbalové začiatky?
Pochádzam z Hlohovca, ale chodil som hrať za žiacke výbery a všimli si ma z Trenčína. Tam som nastúpil na strednú školu a strávil som tam celý dorastenecký vek.
Zišla sa tam dobrá partia chalanov, neboli sme síce z veľkých miest a nebolo tam veľa Trenčanov, ale podarilo sa nám vyhrať titul v mladšom aj v staršom doraste.
Boli sme prví, čo sme boli aj mládežnícki reprezentanti a klub zistil, že mládež je základ. Vtedy možno ani neboli na to pripravení, že sa im dá dokopy takýto úspešný ročník. Nevedeli dať všetkým zmluvy a veľa chlapcov vtedy odišlo. Aj ja som bol jeden z nich.
Odišli ste do Slavie Praha. Ako k tomu prišlo?
V Trenčíne som sa nedohodol na podmienkach. Chodilo sa však na nás pozerať veľa skautov a manažérov a naskytla možnosť ísť do Slavie.
Váhal som, či zostať, alebo ísť to skúsiť do Prahy, ale napokon som sa rozhodol odísť.
Čo vás čakalo v Prahe?
