Tréner Kozák sa na neho hneval. Už som pokojnejší, tvrdí

ŠAMORÍN. Väčšina hráčov súpera na neho asi nenájde pekné slovo. Na trávniku je dotieravý ako ovad, zvádza množstvo osobných súbojov a neraz sa so súpermi dostal aj do slovného i fyzického konfliktu.

Tréneri, ktorí ho mali v mužstve, sa však z neho vždy tešili. Je to bojovník, navyše aj výborný futbalista. A príma chlapík do partie.

To je stručná charakteristika Alda Omara Baéza, rodáka z argentínskeho metropoly Buenos Aires, ktorý už viac ako desaťročie hráva na Slovensku.

Doteraz vystriedal päť klubov, aktuálne háji farby FC ŠTK 1914 Šamorín.

„Slovensko je už môj domov. Som tu šťastný, žije sa mi tu dobre. Všetci sme zdraví, stále môžem ešte hrávať futbal, takže sa nemám na čo sťažovať,“ začal debatu postavou nevysoký Juhoameričan.

Doma nebol už päť rokov

Prvýkrát prišiel na Slovensko v decembri 2007, keď si ho vyhliadol Trenčín. V ňom strávil najdlhšie obdobie kariéry. Na Sihoti hrával do leta 2014 a po angažmánoch v Slavii Praha a Trnave sa do AS ešte raz vrátil. Bolo to v sezóne 2016/17.

"Mesto módy" si Aldo zamiloval a rozhodol sa v ňom usadiť.

„Plánujem zostať žiť na Slovensku aj po skončení kariéry. Tak to už mám aj v hlave nastavené. V Trenčíne bývam už dvanásť rokov a chcem tam aj zostať. V tomto meste sa cítim výborne,“ zdôveril sa Baéz. V Trenčíne si našiel aj budúcu manželku Katku.

V rodnej Argentíne nebol už päť rokov, ale príbuzní ho zvyknú navštevovať.

„Chodia za mnou otec s mamou, sem-tam ma príde pozrieť aj brat. No pre celosvetovú pandémiu koronavírusu sme sa už dlhšie nevideli. Rodičia sú z toho smutní. Je to pre nich ťažké, veď z domu som odišiel ako 18-ročný. A teraz mám už 32. Taký je život, taký je futbal. Nikdy neviete, kam vás kroky zavedú,“ uviedol odchovanec klubu Ferro Carril Oeste, ktorému na Slovensku najviac chýba práve najbližšia rodina.

Stále má veľkú chuť do futbalu

Okrem Trenčína a Trnavy okúsil Aldo najvyššiu súťaž aj v Podbrezovej a Seredi. Vo Fortuna lige odohral dovedna 157 zápasov a strelil v nej štyri góly.

Od septembra minulého roka je v druholigovom Šamoríne. Aj po tridsiatke ukazuje, aký platný je pre mužstvo. V ostatnom majstrovskom stretnutí na pôde Trebišova obehal každý kúsok ihriska. Raz bol pri stopéroch, potom pre zmenu číhal na hrote a vzápätí sa objavil pri rohovej zástavke.

„Stále mám veľkú chuť do futbalu. Robím to, čo ma baví a chcem sa tomu venovať čo najdlhšie,“ poznamenal.

Trúfa si ešte aj na vyššiu súťaž alebo už prvoligovú kapitolu definitívne uzavrel?

„Nikdy nehovor nikdy. Ťažko povedať, čo bude zajtra. Teraz som v Šamoríne, kde som veľmi spokojný. Hráme dobrý futbal, bohužiaľ, momentálne sa nám nedarí výsledkovo,“ vyjadril sa kapitán mužstva zo Žitného ostrova.

Rozhodcom sa už toľko nevenuje

Argentínčanovo meno sa do povedomia slovenských fanúšikov dostalo aj vďaka vtedajšiemu koučovi MFK Košice Jánovi Kozákovi staršiemu, ktorý na tlačovke po zápase AS s východniarmi v novembri 2012 adresoval v návale emócií trenčianskemu stredopoliarovi niekoľko štipľavých slov.

„Tento Baéz, či ako sa volá, nech sa veľmi rýchlo upokojí, lebo by chcel riadiť celú ligu a všetko okolo, čo sa deje. Uráža každého, fauluje, bije, trepe rukami. Je toto možné?“ hovoril vtedy poriadne naštartovaný Kozák, ktorý sa o pár mesiacov neskôr stal trénerom reprezentácie.

To, že Aldo nie je žiadny kvietok, svedčí aj počet žltých kariet, ktoré uvidel na slovenskej ligovej scéne. Bolo ich až 66, popritom bol ešte aj päťkrát vylúčený.

Skúsený futbalista tvrdí, že sa už zmenil.

„Myslím si, že na ihrisku som už oveľa pokojnejší. V minulosti som bol agresívnejší a veľa som reagoval na rozhodcov. Teraz sa už viac venujem hre a sústredím sa na svoje mužstvo,“ podotkol Baéz, ktorý sa tie roky, čo žije na Slovensku, výborne naučil po slovensky.

„Nebolo to ťažké. Pokiaľ človek chce, tak to ide ľahko. Samozrejme, ani po toľkých rokoch ešte nerozprávam bezchybne. Skloňovanie je ťažké a stále mi robí problémy. Je mi však jedno, či viem skloňovať alebo nie, najdôležitejšie je, že sa viem dohovoriť a porozprávať so známymi niekde na káve.“