Akoby nestačilo, že rok 2020 bol prepletený ťažkými situáciami a nelichotivými informáciami. Počas zimných mesiacov nás postupne opúšťali viaceré futbalové ikony v rámci západného Slovenska a na sklonku roka nás zasiahla ďalšia smutná správa. Vo veku 69 rokov nás dňa 22. decembra opustil Mudr. Bielich, ktorý dlhé roky pracoval aj na pôde Západoslovenského futbalového zväzu. Marián Bielich sa narodil v Topoľčanoch, ale detstvo prežil vo Veľkých Ripňanoch, za ktoré hrával aj futbal. Neskôr chodil na Gymnázium v Topoľčanoch. Medicínu následne vyštudoval na Univerzite Komenského v Bratislave a potom pokračoval vojenskou službou v českom mestečku Pacov, kde dosiahol hodnosť kapitána v zálohe. Po návrate pracoval v nitrianskej štátnej nemocnici až do roku 2015. Jeho celoživotnou partnerkou bola Mudr. Emília Bielichová, s ktorou má tri deti – Mária, Emíliu a Mariána. Stal sa i dedkom a mal dokonca až sedem vnukov, pričom ôsmeho, ktorý sa má narodiť na jar 2021, sa už, žiaľ, nedožil. Stále sa angažoval vo futbale a na Stredomorskom pohári v roku 1992 sa spoznal s Milošom Lintnerom. „My sme sa prvý raz videli na zraze pred turnajom, ktorý trval desať dní. Sadli sme si, pretože sme boli rovnaká krv. Aj zábava na dlhom šampionáte musela byť, ale zároveň sme vedeli, kedy byť vážni. Bolo tam 32 mužstiev a zo skupiny sme postúpili vďaka triumfu nad úradujúcim majstrom. Dostali sme sa až do finále a narazili sme na seba opäť, musím však  povedať, že so šťastným koncom pre nás. Bol to obrovský zážitok, pretože vo finále nám tlieskalo 12-tisíc divákov. Odvtedy sme zostali v kontakte a stretávali sme sa,“ uvádza Miloš Lintner, ktorý v španielskom Lloret de Mar na Stredomorskom pohári figuroval ako asistent dnes už nebohého trénera Jozefa Hanáka.

Jeho syn Rudolf pôsobil v západokraji ako tajomník Trénersko-metodickej komisie a práve tu prišlo zoznámeniu medzi ním a Mariánom. „Na jar 1992 som bol poverený zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre naše vznikajúce mládežnícke výbery. Cez rôzne odporúčania som sa dostal až k Mariánovi. Obdivuhodne rýchlo si získal dôveru nielen funkcionárov ZsFZ, ale i samotných nominovaných hráčov. Od tej doby sme absolvovali nespočetné množstvo zahraničných i domácich turnajov (Španielsko 4-x, Francúzsko 2-x, Rakúsko 5-x, Poľsko 2-x a všetky mládežnícke turnaje organizované SFZ, ZsFZ či ObFZ Nitra). Prakticky začiatkom 90. rokov sa začala Marošova činnosť v prospech futbalu a ľudí okolo neho, pretože nebol iba lekár pre výbery. Rovnako pôsobil ako lektor vzdelávania trénerov, komisár pri fyzických previerkach rozhodcov, predseda zdravotnej komisie ZsFZ. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som ho na tieto akcie vyzdvihoval priamo z operačnej sály nitrianskej nemocnice. Bol neskutočne fundovaný lekársky odborník a ešte lepší kamarát s obrovským srdcom. Myslím si, že Maroš sa svojím typickým spôsobom hlboko zapísal do srdca a pamäti všetkých tých, ktorí s ním prichádzali do styku,“ uvádza Rudolf Hanák. Jaroslav Jambor pracoval vo funkcii predsedu Trénersko-metodickej komisie Západoslovenského futbalového zväzu dvadsať rokov a s doktorom Bielichom prichádzal taktiež do pravidelného kontaktu. „Marián bol u nás vo funkcii člena. Ako lekár sa venoval mládežníckym výberom a cestoval na turnaje, kde nemal na starosti len našu reprezentáciu, ale dokonca zastrešoval celé podujatie. S odstupom času môžem povedať, že  bol jeden z najlepších lekárov, akého sme v štruktúrach ZsFZ mali. Osobnosťou bol veľký človek, teda nielen po profesijnej stránke. Marián bol v podstate do každej debaty a za každú zábavu. Pamätám si doteraz na stretnutia TMK, ktoré boli približne raz za mesiac. Väčšinou to vychádzalo tak, že niekto z členov mal v danom mesiaci narodeniny. Marián priniesol harmoniku a po zasadnutiach vždy na nej hrával. Celá naša komisia ho mala veľmi rada, pretože napriek svojmu vysokému postaveniu doktora nebol povýšenecký, ba naopak, bol skromný a milý,“ spomína Jambor, po ktorom dodáva predseda ZsFZ Ladislav Gádoši: „Mariána poznám veľmi dobre nielen profesijne, ale predovšetkým ako kamaráta, keďže vo zväze sme jedna veľká rodina. Páni predo mnou už povedali hádam všetko a ja iba poviem, že prajem naozaj úprimnú sústrasť celej rodine a nech spolu v zdraví zvládnu toto ťažké obdobie.“

„Môj otec bol veľkým objaviteľom. Viem, že precestoval skoro celý svet. Videl Európu, Ameriku, Afriku, Áziu, Austráliu a dokonca navštívil cez Argentínu aj Antarktídu. Najviac spomínal na Havajské ostrovy. Jeho život sa dá vyjadriť vetou: Žil ako vietor z hôr, žil rýchlo a rýchlo nás aj opustil. Všetkým nám veľmi chýba. Odpočívaj v pokoji,“ uzatvára syn Mário Bielich.