V uplynulej sezóne s ním Krušovce na jeseň neprehrali ani raz. Teraz na lídra súťaže strácajú šesť bodov a môžu zimovať na štvrtej priečke. Brankár TJ Slovan Samuel Hostačný podľa otcovho vzoru začal s futbalom v Topoľčanoch a práve tu naposledy so svojím tímom dobyl cenné víťazstvo. V našom rozhovore sa obzrel za pôsobením v Partizánskom i príchode do súčasného klubu, ktorý môže výrazne zamiešať karty v boji o postup.

Kto vás k futbalu priviedol a kde ste s ním začínali?

S futbalom som začínal v Topoľčanoch a k futbalu ma priviedol v piatich rokoch môj otec, ktorý sa futbalu venuje celý život. Rovnako bol hráčom Topoľčian a v súčasnosti sa venuje trénovaniu.                            

Prečo ste si zvolili práve pozíciu brankára?

K brankárovi som mal vždy bližšie, keďže môj dedko na tom poste hral tiež a hlavne, behavý typ som nikdy nebol (smiech).                

Získali ste v akadémii Topoľčian nejaké tímové či individuálne ocenenia? Koľko sezón ste tu strávili?

V Topoľčanoch som pôsobil až do svojich 17 rokov. Počas tohto obdobia sme získali niekoľko tímových i hráčskych ocenení na rôznych mládežníckych turnajoch.               

Ako prišlo ku vášmu transferu do Partizánskeho?

Bolo to v roku 2018, kedy za mnou prišiel vtedajší tréner Partizánskeho Miroslav Maťaše a ponúkol mi miesto v Partizánskom s tým, že by som ešte posledný rok pomohol chalanom z dorastu k postupu do 2. ligy, pričom by som zbieral skúsenosti v A-tíme pri staršom brankárovi.                                    

Ako s odstupom času hodnotíte pôsobenie za prvý tím vo štvrtej lige?

Určite mi to dalo veľa, keďže veľa skúsenosti s mužským futbalom som vtedy ešte nemal. Tvorili sme super partiu, pričom sezóna vyvrcholila postupom do 3. ligy.  

Kto vás v uplynulej sezóne priviedol do Slovana Krušovce? Zohrali v prestupe nejakú rolu aj vaši bývalí spoluhráči z Partizánskeho, ktorí tu s vami pôsobia tiež?

Bol to opäť môj terajší tréner Miroslav Maťaše, keďže v Partizánskom som už veľa šancí nedostával. Oslovil ma s ponukou do Krušoviec, za čo som mu vďačný, keďže som vtedy nastupoval na vysokú školu a mám to kúsok od domu, takže mi to uľahčilo veľa veci.                

Ako vnímate skutočnosť, že medzi žrďami u vás pôsobí ďalší podobne kvalitný hráč? Máte pri tréningu o motiváciu naviac v porovnaní s mužstvom, kde by ste boli jedinou voľbou na post gólmana?

S Djolem máme veľmi dobrý vzťah, podporujeme sa, či už dostane šancu jeden alebo druhý. Naša konkurencia je zdravá.

Aký bol pocit vrátiť sa do Topoľčian ako súper, pričom ste tu nedávno zvíťazili v pomere 2:1? Nastúpil tu proti vám aj niekto z bývalých spoluhráčov?

Od odchodu do Partizánskeho som v Topoľčanoch ešte nenastúpil, bol to pre mňa teda špeciálny zápas, ktorý sme zaslúžene vyhrali po odmakanom výkone. Keďže káder Topoľčian je tvorený z mladých hráčov, nastúpilo proti mne veľa chalanov, s ktorými sme ešte v mládežníckych kategóriách nastupovali za jedny farby, bolo super sa po takom čase stretnúť opäť na ihrisku.    

Čo stálo za vaším senzačným triumfom na pôde šampióna z Čeľadíc?

Bol to zápas ktorý sa musel páčiť každému. Obe mužstvá hrali pekný kombinačný futbal. Domáci dvakrát dokázali zápas zrovnať, no my sme bojovali až do konca, odmenou na konci zápasu bol krásny gól Michala Masaryka z priameho kopu.

Čo vám môže pomôcť k víťaznej domácej rozlúčke proti vicelídrom z Bábu?

Myslím si, že po posledných zápasoch a aj vzhľadom k postaveniu súpera v tabuľke budeme mať o motiváciu postarané, víťazstvom by sme mohli zimovať na tretej priečke, čo by bolo výborné. Toto všetko plus dobrá atmosféra v kabíne nás určite namotivuje na posledný domáci zápas.