Keď Klasov pred dvoma rokmi položil v oblastných majstrovstvách 124 gólových tehličiek a vybudoval impérium, aké súťaž dovtedy nepoznala, slová obdivu a chvály sprevádzali pochybnosti, či ustojí aj silnejšiu konkurenciu v kraji a nezapadne do priemeru.
Zlatá generácia klubu z poldruhatisícovej obce odvetila po svojom – ziskom druhej ligovej trofeje v rozpätí troch sezón. Manažér a vychýrený trávnikár klubu Marek Balázs, ktorý je od júna magistrom, tak oslávil dva tituly za mesiac.
Klasov od marca stratil body len s novicom z Dolných Krškán, ktorý mu vrátil domácu prehru o triedu. Na jeseň na jeho pôde viedol 3:0 už po štvrťhodine...
Na jar porazil všetkých členov top šestky a každého súpera zdolal najmenej raz v sezóne, pričom ku stovke strelených gólov mu chýbali tri zásahy. Viac ráz pritom skóre musel otáčať, napríklad vo Veľkom Záluží ešte po hodine hry prehrával 2:0 a doma s Volkovcami zažil rovnaký scenár.
Boj o titul trval až do posledného kola, kde FC predviedol excelentný výkon. Sedemgólový koncert na Chrenovej zakončil utešenou trefou do vinkla Dominik Civáň.
„Bol to iný triumf než s AC Nitra, tam sa od nás titul v ôsmej lige viac-menej čakal,“ porovnal hráč s prezývkou „Civo“ posledný ročník s postupom do oblastných majstrovstiev, kam nový celok spod Zobora vyletel so skóre 165:6 bez straty jediného bodu.
„Keď som však spoznal partiu a fungovanie klubu, čím ďalej, tým viac som veril, že prvenstvo môžeme získať, čo sa nám nakoniec aj podarilo,“ hovorí Dominik, ktorého z AC do Klasova nasledoval Matúš Levčík. V lete ich dokonca doplnil aj Alex Pagačovič.
„Kalász“ potreboval vhodne doplniť káder po odchode viacerých ťažko nahraditeľných lídrov. Takmer celý ročník vynechal bombardér Jaroslav Horčičák (v predošlých dvoch sezónach autor 71 gólov), preč je virtuóz Martin Dudáš, inak reprezentant v malom futbale, i legenda nitrianskeho športu Miloš Šimončič.
Spoľahlivou oporou tímu naopak ostal bývalý brankár národného tímu Štefan Senecký, ktorý s Petrom Opoldom vychytal po šesť núl a druhým najčastejšie skórujúcim bol opäť skúsený Tomáš Bako, ktorému v rodine rastie nasledovník – v prípravke strelecky dominoval jeho syn Andrej. S U13 na jar dokonca tiež finišoval prvý!
Ku stabilným pilierom zostavy patril v neposlednom rade i ďalší exligista Marek Kostoláni. Po zisku cennej trofeje neskrýval spokojnosť.
„Vyhrať dlhodobú súťaž je veľmi ťažké na hocijakej úrovni, no vidina obrovského úspechu pre klub nás hnala vpred. Chlapci ku každému zápasu pristúpili ako k poslednému v kariére,“ nešetril chválou hrajúci lodivod. V prospech jeho celku zahral tiež fakt, že ho netrápili časté absencie kvôli trestom a zdravotným problémom.
„Jarná časť býva náročnejšia, dlhodobé zranenia sa nám však vyhli a boli sme aj pomerne disciplinovaní,“ povedal Kostoláni na margo skvele zvládnutej druhej polsezóny.
Jeho zverenci po domácom triumfe 2:0 na úvod jari stiahli náskok lídra z Čeľadíc a s jedinou bodovou stratou od marca ho v tabuľke preskočili. Súboj dvoch top tímov VI. ligy Stred bol o to zaujímavejší, že tieto mužstvá viedli súrodenci – dvojičky. Strieborný „Čalád“ totiž koučuje Marekov brat Peter, kedysi výborný brankár a halový špecialista. Odchovanci Nitry v mládeži spolu obliekali aj národný dres – z ME do 19 rokov dokonca priviezli bronz! Pre slovenský futbal šlo o historický medailový úspech na veľkom turnaji.
Najkrajším športom sa bavia aj na krajskej úrovni a rivalitu berú športovo. Milou tradíciou u nich je, že porazený víťazom po zápase kúpi pizzu.
O zdravej atmosfére v klube svedčí aj fakt, že napriek rozhodnutiu nevyužiť možnosť postupu ostal pohromade celý tím vrátane top strelca Tomáša Londáka, ktorého meno v okolí futbalových Vrábľov dobre poznajú. Za miestny Spartak nastupoval v tretej lige a na historický úspech dosiahol aj v Nevidzanoch, ktorým pomohol do krajskej súťaže.
„Som rád, že v nej stále hrajú. Na zápas proti nim som sa tešil, bývalí spoluhráči ako Miro Beňuš, Peter Vojtek, Ľuboš Kliman či Roman Žikavský v klube pôsobia dodnes,“ spomína „Londy“ na jarné víťazstvo 3:0, ku ktorému prispel gólom.
Vo vyšších súťažiach obvykle hrával na krídle, v Klasove sa stal stredným záložníkom: „Nový post mi sadol, som viac v kontakte s loptou i dianím zápasu a mám bližšie ku súperovej bráne, čo mi vyhovuje.“
Priaznivci sa môžu tešiť na jeho spoluprácu Patrikom Főldešim, veľkou ofenzívnou posilou z Hornej Kráľovej. Samotný tréner nemá pochýb o tom, že tento Klasov by sa nestratil vyššie. Prečo sa teda vzdal práva na postup?
„Šiesta liga je pre nás dostačujúca a veľmi atraktívna. Za kvalitnými zápasmi tu netreba cestovať ďaleko,“ poukázal krídelník Zoltán Gyepes na jednu z výhod silno obsadenej súťaže. Nájdete v nej hneď niekoľko mestských klubov z Nitry, Topoľčian či jeden z rezervných tímov Zlatých Moraviec.
„Vo vyššej súťaži by sme museli aj viackrát trénovať, čo by vzhľadom na náš vekový priemer bolo asi veľa,“ dodáva s úsmevom „Zoli“.
V majstrovskej sezóne pritom stihol 2 656 minút, pridal 8 gólov a hoci sa vekom blíži štyridsiatke, po trávniku stále doslova lieta. K žijúcim legendám klubu sa radi už teraz, veď s ním zažil postup z druhej i prvej triedy a dvakrát si poťažkal aj Campri Cup, trofej víťazov oblastnej pohárovej súťaže.
„Dni, keď budem zápasy sledovať z tribúny, si viem predstaviť len ťažko. Dúfam, že prídu čo najneskôr. Snažím sa vynechať čo najmenej tréningov,“ hlási nezmar, ktorý v zápasoch oblieka dres s číslom 12. Rád vraj behá odmalička, chváli však aj kondičnú prípravu trénera Mareka Kostolániho.
Zaujímavosťou je, že šiestoligový trón obsadili aj Šahy, kde Zoltán v minulosti hrával tiež.
„Výsledky Slovana som sledoval, spomínam naň iba v dobrom. Dodnes som v kontakte s viacerými hráčmi aj trénerom Jožkom Urblíkom, ktorého si veľmi vážim,“ vyslovil uznanie skúsenému kormidelníkovi.
Štart nového ročníka jeho partii veľmi nevyšiel – šampióni Zbehom na Dyčke podľahli tesne 2:3. V rovnakom pomere však prehrali aj prvé kolo uplynulej sezóny, s ktorou sa sa lúčili na víťaznom piedestáli.
Zopakuje sa na jar história a stanoví Klasov ďalšie historické maximum?
STRELCI KLASOVA V MAJSTROVSKEJ SEZÓNE: 21 - Tomáš Londák, 16 - Tomáš Bako, 12 – Dominik Civáň, 10 – Samuel Mikle, 8 – Zoltán Gyepes, 7 – Endre Zsebi, 5 – Matúš Levčík, Tadeáš Mikle, 3 – Marek Košút, 2 – Marek Kostoláni, 1 – Nikita Ivankiv, Jaroslav Horčičák, Juraj Sipos, Tomáš Martinkovič.
FOTO: Peter Pargáč.