Dosiaľ jedným z tímov v II. lige bez zisku čo len bodu je Poprad. Tak trochu sa to i čakalo vzhľadom na veľké rošády pod Tatrami v uplynulom období. Trénera Stanislava Ďuriša sme v tejto súvislosti kontaktovali, aby priblížil situáciu, atmosféru a vyhliadky
Vzhľadom na predošlé výsledky nastávajúcu pauzu v programe iste vítate.
„Jednoznačne – môžu sa doliečiť zranení hráči a pokúšame sa doplniť káder.“
Takže príchod Šestáka nie je posledný...
„Snažíme sa posilniť celok, budeme na tom pracovať.“
Aj psychicky zverencom dobre padne od zápasov načas vypnúť, čo poviete?
„Samozrejme, púšťali sme im motivačné videá a pracujeme na mentálnej stránke, máme individuálne pohovory. Máme mladých chlapcov, ktorí dostali šancu zahrať si v tejto súťaži, zbierajú skúsenosti.“
Istým pozitívom je, že naposledy na Petržalke ste inkasovali iba jeden gól, kým v predošlých troch vystúpeniach zakaždým po tri zásahy. Spevneli ste v defenzíve?
„Nemyslím si to, stačí sa pozrieť na naše štatistiky, však v Šamoríne sme inkasovali z penalty v závere a tiež proti Komárnu sme dostali gól v posledných minútach. Prirodzene, obrana funguje o čosi lepšie, ale máme iné predstavy aj o premieňaní šancí. Kolektív je mladý, navyše nemali sme naposledy hráčov na lavičke a nemohli sme striedaniami ovplyvniť priebeh duelu.“
To, že ste inkasovali niekedy v záverečných pasážach súbojov, svedčí o restoch v kondícii?
„V pohári sme v Martine prehrávali do prestávky a potom sme to otočili. Takže určite to nie je o kondícii.“
Pre nového trénera takýto vstup nie je nič príjemné, rátali ste aj s takýmto scenárom?
„Žiadny kouč nepredpokladá, že bude prehrávať. Je to však realita a tak sa treba k tomu postaviť. Navyše je to pre mňa tiež nová skúsenosť. Štyri porážky mrzia, ale vnímam i to, že chlapci urobili maximum, išli na doraz. Lenže naozaj nám chýbajú skúsenosti a okrem toho treba vidieť aj oslabený káder.“
Tiež sa spoliehate na to, že prvá výhra by mohla všeličo zmeniť?
„V Martine sme vyhrali, následne sme proti Petržalke smoliarsky neobstáli. Nepozeráme sa nejako ďaleko dopredu, ale ideme od zápasu k zápasu. Uvedomujeme si, aký kolektív je poruke. Sú v ňom ešte donedávna niekoľkí dorastenci a každý urobí aj chybu, čo je normálne. Však ich robíme všetci. Preto sa učíme, analyzujeme nedostatky, aby to nabudúce bolo lepšie.“