BRATISLAVA (SFZ) – Tlieskali. Úprimne. Pýtali sa. Úprimne detsky. Na všetko, čo im napadlo. Bolo to spontánne, srdečné, prepojené. Štyri slovenské reprezentantky – Mária Korenčiová, Jana Vojteková, Diana Lemešová a Tamara Morávková – sa stretli s takmer stovkou účastníčok turnaja regionálnych výberov do 14 rokov. Správny krok, povedala v jednej odpovedi Dia a celá táto akcia bola taký správny krok.

Debatu moderovala Lucia Haršanyová, bývalá reprezentantka, dnes už v štruktúre zväzu zastrešujúca ženský futbal. Teda ona to vymyslela, zhostila sa organizácie besedy a od začiatku do konca kúrila pod kotlom dobrej nálady. Aj keď treba povedať, že polienka smiechu prikladali dievčatá z pléna a riadne polená odpoveďami naše reprezentantky.

Povedali stručne, ako sa dostali tam, kde sú. Do Coma, Bazileja, St. Pöltenu a pražskej Slavie, všetko adresy, kde by sa tie deti (prepáčte, štrnástky v kreslách, ale do tejto kategórie tak akosi stále patríte) možno chceli tiež objaviť. A potom čelili paľbe otázok. Všakovakých, rozmanitých, zvedavých, žiadna nebola podpásová.

Majka Korenčiová, ostrieľaná diskutérka z mnohých debát s novinármi, fanúšikmi, sympatizantmi aj neprajníkmi (lebo sú aj takí, verte), sa stala neoficiálnou hovorkyňou kvarteta za stolom, sama sa pýtala a nabádala plénum k reakcii. 

Spustila emočnú odpoveď otázkou, ktorá ťala do živého: Barcelona alebo Real? Poviem vám, to zahučalo. Maja však hluk zvládla, gestom a oslovením priaznivcov Barce, aby vstali...  Protiotázkou reagovalo plénum smerom k našej brankárke: Messi alebo Ronaldo? Majina odpoveď vyvolala búrku. A potom to už šlo, otázka – odpoveď, otázka – odpovede.

Výber tých naj: Máte psa? A mačku?  Dá sa uživiť futbalom? (tu stojí za zmienku aj odpoveď Korenčiovej: „Teraz už áno...“) je športové gymnázium náročné? Mali ste medzi predmetmi matematiku? Aj dejepis? Keď ste brigádovali, čo ste robili? (Diana Lemešová: „Umývala som riady!“ Jana Vojteková: „V mekáči.“ Maja Korenčiová: „Tiež v reštike.“ Tamara Morávková: „Nebrigádovala som. Odkedy hrám futbal v Česku, venujem sa len futbalu. Predtým som bola v škole. Drina!“) Iné športy? Maja plávala, Dia tancovala ľudovky.

Najťažší zápas? Maja hovorila o majestátnosti milánskeho štadióna San Siro: „Má kapacitu 80 tisíc, na našom zápase s Juventusom bolo málotisíc ľudí, ale vznešenosť tej stavby mi dokonale zviazala ruky-nohy.“

Jana Vojteková ohúrila priznaním, že vyštudovala záchranárstvo, že v rámci prace jazdila v sanitke a pomáha pri život ohrozujúcich situáciách, pri futbalovej téme - kto je vzor? - zabodovala menom Roberto Carlos.

Veľa úškrnov aj smiechu vyvolali odpovede na predzápasový rituál. Dia Lemešová šla prvá: „Oholím si nohy...“ priložila pod kotol dobrej zábavy. Dodala: „A počúvam ľudovú hudbu.“ Pokračovala Tami: „Umyjem si vlasy. A v deň zápasu vždy vypijem pohár mlieka.“ Tým zaskočila aj spoluhráčky, ktoré to netušili. Maja pobozká krížik, ktorý má na krku a dá si ho dolu. Potom došlo aj na futbalové zvyky – Jana si ako prvú obúva ľavú ponožku, štucňu a kopačku, Tami naopak pravú.

Vyhradený čas sa rýchlo minul, nebolo prestoja. Lucia Haršanyová ešte dala pokyn na rozobratie suvenírov a drobných predmetov, potom nasledoval podpisový had, ktorý sa obtočil okolo stola a našich reprezentantiek. Z čerstvého balíka podpiskariet neostalo dokopy nič...

Takže zaslúžený potlesk, úprimný. Za akciu, za stretnutie, za ústretovosť, s akou naše štyri reprezentantky do toho šli a ako to zvládli. Na oplátku sľúbili všetci z pléna, hráčky aj ľudia z realizačných tímov, že v utorok o 15:30 budú v Senci na štadióne a bude ich počuť. Slovenky hrajú s Rumunkami a idú za víťazstvom...