BUKUREŠŤ (SFZ) – V treťom zápase v rámci Ligy národov UEFA žien remizovala slovenská reprezentácia s Rumunskom 0:0. Hoci sme mali z hry viac a o jednu čistú šancu navyše (domáce totiž nemali žiadnu), deľba bodov je (asi) spravodlivá.

Mali sme cieľ, herný plán bol dobrý. Aj na prvý pohľad vychádzal. Lebo – baby sa rozostavili, natrénované a na taktike od trénera navnímané pokyny prenášali do zápasu. Morávková na pravom krídle šla jedna proti jednej a vyhrávala, Mikolajová otáčala ťažisko a uvoľňovala spoluhráčky, Šurnovská nabehla do priestoru, dostala sa do tutovej šance – a nedala... Bolo to v 7. min, čo si budeme hovoriť, ak by z tutovečky bol góliček, hneď by nám to v Bukurešti chutilo viac a realizačný tím by cestou po zápase mohol pri Víťaznom oblúku zapáliť sviečku.

Lenže Šurnovská nedala a domáce hráčky akoby postupne zisťovali, že teda vo všetkom ťahajú za kratší koniec, ale stále držia kúsok povrázka vo svojich rukách, hoci sa im šmýka.

Lebo Slovenky dominovali, hrali na rumunskej polovici, ale po tej gólovke v úvode sa na nich prestala Šťastena usmievať, alebo keď, tak len tak vyštrbene. Proste vždy akcii čosi chýbalo – krôčik, dobrý dotyk (alebo bol jeden zbytočný navyše), polmeter (alebo meter). Akoby si tam vo futbalovom nebi povedali, že keď si trúfate uspieť, tak sa budete potiť. Slovenky okolo Mikolajovej fakt dreli – a nebolo to utrápené, upotené, ukŕčované (od slova kŕč) – ale najväčší problém bol v nasmerovaní strely. Bodkočiarky, ktoré sme smerom na bránu, v ktorej stála Ceasar(ová) (ani šalát, ani rímsky cisár, ale v zelenom odetá Rumunka) posielali, ani nešli medzi žrde, takže keby ich aj nejaký poštový holub doručil na miesto určenia, sotva by z toho mohlo niečo byť.

Domáce hráčky, podporované hlasivkami stoviek fanúšikov a dunihromom trénera Dulcua, tak z času na čas nabrali odvahu prejsť za poliacu čiaru a raz nám aj zovrelo sedací sval, to keď Fischerová nadvihla možno gólový center zľava, letiaci na hráčku menom Rus (veru tak...), len tak ľahúčko a lopta minula rumunskú hlávku alebo potom v 52. min poskočila Carpová medzi naše stopérky a zblízka hlavičkovala, našťastie Korenčiová použila magnet v rukaviciach.

Mali sme štvrťšance – hneď po prestávke dvakrát Šurnovská – ale furt sme hrali tú istú pesničku: namiesto riadnej strely bodkočiarka, ktorá ani nezahrozila, ani nezaštípala, ani si vlastne poriadne nezaslúžila zapísať sa do štatistiky, prenesenie hry krátke, prihrávka za obranu pridlhá. Domácim sa darilo futbalovo ešte menej, takže galaktické predstavenie to rozhodne nebolo, no museli sme byť v strehu stále, pretože bezgólový stav je zradný pre každú stranu. Takže v 60. min takú hrozbu, keď mohlo byť zle, ako napokon nebolo, všetci fanúšikovia Slovenska zložili klobúk pred čítaním hry Horváthovej, ktorá vzadu z pozície pravej obrankyne nádherne vyriešila hroziaci šach v strede našej defenzívy: Aďa, bolo to ako z učebnice!

Na rumunskej polovici sme stále nemali ľahké nohy, napríklad keď sa Hmírová krásne otočila a predviedla Labutie jazero v kopačkách, pri následnom treťom kroku narazila do rumunskej nekompromisnej hradby. A ak sa podarilo prekliesniť sa cez domáce nohy, použili Rumunky ruky. Bez hanby potiahli za dres pri krku, na prsiach aj na zadku, prosto kde zasiahli, ale pravdou je, že karty za to nezbierali. Zato naša Stela Semanová, len čo nastúpila a neuhla hradbe, jedno žlté napomenutie vyfasovala. A to je stopka pre utorkovú odvetu, je to jej druhá v súťaži.

V 80. min sa konečne oprela do lopty Mikolajová - sakra, ľavačkou môže japonské casia opravovať - namierila k žrdi, ale bolo to z veľkej diaľky, takže keď lopta dorazila k tej brankárke s rímskym menom, nebola už gólová. Veď dobre, počkáme si. V 84. polovolej zase Mikolajovej z 25 metrov šiel nad a na tribúne sediaca vyfaulovaná Lemešová  skríkla „Ježišiiii!“ a o minútu po nádhernej bombe Šurnovskej sme už skákali obaja, kričali sme niečo o nebeských bránach, ale ako už bolo povedané, tentoraz s nami Fortuna nehrala, lebo Ceasar(ová) nás rozosmutnila, odviedla svoju perfektnú robotu krásnym zákrokom, potisla loptu k dotyku s brvnom. Vyštrebný úsmev pani Šťasteny, potrebovali sme centimetríky.

Stále teda čakáme. Rozhodkyne pridali tri minúty k riadnej hracej dobe, tak sa tomu hovorí. A ako hovorieval v slávnej pamäti legendárny Jozef Adamec: Nyč! Nyč! Nyč!

Ale my máme bod, čo je viac ako nyč!

V utorok v Senci hráme s týmto súperom odvetu, o 15:30 v NTC. V nej si už víťazstvo nenecháme ujsť!

HLAS PO ZÁPASE
PETER KOPÚŇ (tréner Slovenska): „To je predsa futbal, chceli sme tri body a teraz, po tom všetkom, si hovoríme, že nejdeme domov s prázdnymi rukami. Iste, ak by sme dali v úvode gól, všetko by asi vyzeralo inak, ale nedali sme. Hoci úvod nám herne pasoval, hra mala fazónu, aj príležitosti sme mali. Potom začali byť domáce hráčky odvážnejšie, lebo sme ich nedotlačili úplne, a museli sme si dávať veľký pozor. Po prestávke Rumunky ešte zjednodušili hru, čo ale neznamenalo, že sme mohli poľaviť. Stal sa z toho zápas o jednom góle, ktorý napokon nepadol. Nejdeme domov s prázdnymi rukami, čo vlastne nie je vôbec zlé.“

DRUHÝ ZÁPAS 2. SKUPINY: Fínsko - Chorvátsko 3:0 (1:0), góly: 6. Sallströmová, 65. vlastný Kusnteková, 90+. Franssiová.