SENEC (SFZ) – Slovenské reprezentantky podľahli Fínkam v prvom „veľkonočnom“ zápase 0:1 po veľmi solídnom výkone a po našej nepremenenej jedenástke na konci  zápasu.

Pred výkopom sa odovzdávali ocenenia: Tamare Morávkovej hneď dve, za víťazstvo v ankete Futbalistka roka v kategórii U19 a prebrala si aj Cenu fanúšika 2022, potom sa dlhoročná reprezentačná brankárka Lucia El-Dahaibiová oficiálne rozlúčila s národným tímom.

Bolo chladno, spočiatku aj mrholilo, počasie sa naklonilo na stranu hostiek. Našim dievčatám trvalo zhruba štvrťhodinku, kým si ich rozostavenie „sadlo“ i na ihrisku a hra domácich dostala očakávanú formu. Fínky sú kvalitatívne z nášho poschodia i keď o malý kúsok vpredu, v zozname klubov, v ktorých pôsobia, možno čítať adresy ako Tottenham Hotspur, FC Liverpool či Parma, no tím okolo kapitánky Škorvánkovej im bol v zápase rovnocenným partnerom.

K prvej strele sa dostali hostky (Koivistová mimo), k prvému rohu rovnako (v 4. min), po ňom však predviedla Morávková odvahu, myšlienku aj rýchle nohy. Výpad zakončila presnou strelou, Korpelovou vyrazenú loptu napálila z hranice šestnástky Vojteková – do brvna. Nikto vtedy netušil, že pre našu v zápase najlepšiu hráčku bude fínska brána v piatok zakliata...

Kapitánka Škorvánková zobrala na seba kusisko zodpovednosti, rozhýbala družstvo, rozbehla vzájomnú komunikáciu na ihrisku tak, ako to naplánoval tréner v tréningoch a príprave, a dianie na trávniku sa vyrovnalo. Slovenky hrali vzadu skoro dokonale, prechod do ofenzívy  sa vcelku daril, dojem zo snahy kazila akurát finálna časť akcií, v priestore asi 30 metrov od fínskej brány totiž našim prihrávkam zväčša chýbala presnosť a akurátne časovanie. Keď to zafungovalo – ako v 26. min po akcii Škorvánková – Morávková – bolo súperkám úzko na duši, lenže medzi tri žrde nie a nie vyslať poriadnu gólovú strelu. Sumárne polčasový remízový stav bol zaslúžený, dojem z výkonu Sloveniek veľmi dobrý.

Fínky - od posledného vzájomného zápasu v apríli minulého prišli so zmenou na lavičke, s novým trénerom Salorantom – skúšali presadiť svoju hru, domáce hráčky čelili šikovne, disciplinovane, takticky svojimi prednosťami, futbal sa tak ustálil najmä medzi šestnástkami s občasnými zábleskami streleckej hrozby. Škorvánkovej pokus z otočky (57. min), Horváthovej strela „z dlhej nohy“ (58.), na druhej strane Lemešová opakovane prečítala fínsku aktivitu blokovaním streľby, čím odvrátila značné nebezpečenstvo. A propos, ak by sa po vzore NHL vyhlasovali tri hviezdy zápasu, popri fínskych kandidátach Kosolaovej, Rantalovej či Summanenovej by zo slovenského tímu medzi nimi boli nepochybne Škorvánková, Vojteková, Lemešová a Maťavková Výborné výkony, dievčatá.

Vo výsledku sa prejavil zákon schválnosti. Na jednej strane gól „z ničoho“ – strela  či „uletený“ nákop smerom na bránu v podaní Kosolaovej ponad veľmi vpredu stojacu Korenčiovú – na druhej päť minút pred koncom pokutový kop, o ktorý sa zaslúžila Semanová dôrazom v šestnástke hostiek. Vypýtala si zákrok Kuikkaovej, rozhodkyňa piskla jedenástka. Vojteková sa nebála zodpovednosti, ale loptu kopla presne tak, ako sa – nemá. Kúsok od stredu, ideálne pre brankárku, ak tá vystihne smer. Stalo sa, Korpelová trafila stranu a stala sa pre Fínky hrdinkou. Naše nególové prekliatie teda, žiaľ, trvá. 

Znamená to, že minútová šnúra slovenskej reprezentácie bez streleného gólu trvá už 551 minút, dobrý výkon v zápase však napovedá, že koniec tejto čiernej série je na dohľad! Varíme všetci, že už v pondelkovej odvete.

HLAS PO ZÁPASE
PETER KOPÚŇ (tréner Slovenska): „Celému nášmu výkonu vlastne chýbalo len poriadne trafiť bránu. To, čo sme chceli vidieť v zápase s kvalitným súperom, hráčky odovzdali.“ (viac vo videu)