BELEK (SFZ) – Návšteva. Obojstranne príjemná, presne taká, aká má byť: akurát dlhá, zaujímavá, zakončená spoločnou fotografiou. Do tréningového centra ženskej reprezentácie sa prišli pozrieť chlapi a chlapci z FK Hajskala Ráztočno. Dobre čítate, partia Martina Škrtela zaklopala na dvere, vedúce k ihrisku, kde trénovala družina kapitánky Škorvánkovej.

„Sme spolužiaci z gymnázia, fakt,“ vysvetlil nenáhodu tréner Peter Kopúň. Chodili do jednej triedy, aj keď zase v jednej lavici nesedeli. A hoci sa im po škole životné cesty rozdelili, vedeli o sebe. Škrťovu futbalovú púť sledoval u nás každý, kto sa o loptu obtrel, on zas dobre vedel, že jeho konškolák robí dobrú robotu s národným tímom žien. Dohoda o návšteve sa zrodila cez telefón, tretí zo spolužiakov Mišo Stano bol mostom, cez ktorý prešli chalani z Rátočna za dievčatami z reprezentácie do IC football centra v Beleku.

Kopúňove zverekyne šli v tréningu naplno, Škrtelova partia si sadla na lavičku v pozícii pozorovateľa. Vhodná chvíľa na objasnenie zopár faktov. „Seriózna výprava, devätnásť hráčov plus štyria z vedenia, máme so sebou aj kuchára,“ žmurkal Martin, ktorý stojí za nápadom aj pokrytím časti nákladov, aby Ráztočania do Turecka šli. Popravde, tím z 8. ligy na zahraničnom sústredení je raritka. „Bola to taká motivácia, že ak skončíme v jesennej tabuľke do tretieho miesta, zorganizujeme si takýto výjazd. Sme druhí, päť bodov za lídrom,“ že Martin ako rovný chlap slovo vždy dodrží, futbalové Ráztočno do Turecka priviedol. Dobre informované zdroje hovoria, že deviatim z partie museli urobiť vôbec prvý cestovný pas... „Chalani si platili letenky, my sme zohnali partnerov na pokrytie zvyšnej časti nákladov,“  vysvetlil Škrtel, ktorý je v FK Hajskala „dievčaťom pre všetko.“ Ak mu chrbát dovolí, hrá, vypomáha s prípravou a náplňou tréningov, rieši klubové veci. Opäť dobre informovaný zdroj prezradil, že keď sa zapísal do Ráztočna, v mužstve bolo vlastne len deväť hráčov a na zápasoch sa museli vždy báť, aby sa niekto nezranil, keď sa už nazbierali toľkí, že mohli hrať. Po Maťovom príchode sa počet hráčov znásobil, futbalový život dostal nový impulz, hmmm, aj nové oblečenie.

Chalani sledovali reprezentantky, dohadovali sa, ako by dopadol vzájomný zápas. Ráztočania si trúfali byť fyzicky lepší, keď ale videli, ako Mikolajová, Morávková, Panáková či Hmírová narábajú s loptou, búchali si padajúce sánky o kolená. „Tie baby sú ako kúzelníčky,“ zaznel hlas z pozerajúceho sa pléna. A potom čisto chlapská poznámka: „A ešte sú aj pekné.“ Škrtel neskôr v debate konzultoval svoj hlas do ankety Futbalistka roka, pretože ako jeden z členov Slovenskej futbalovej akadémie má premiérovo možnosť hlasovať. Prezradiť jeho názor nemôžeme, ale zverejniť sa už teraz dá, že sa zorientoval aj v tejto kategórii dobre.

Došlo i na pracovnú debatu. Bývalý reprezentant má trénerskú A-licenciu, overoval si u znalého veci – asistent Michal Švihorík je aj lektorom vzdelávania trénerov SFZ, teraz navyše čerstvý držiteľ UEFA Pro licencie – ako si ju predĺžiť, „oživiť,“ lebo... „Nie, ešte by som to s ničím nespájal. Stále neviem napevno, ktorým smerom sa v živote vydám,“ zarazil úvahy o budúcnosti. „Možností je viac, rysujú sa viaceré zaujímavé cesty.“

No a na záver tradičné spoločné foto. Rýchlo sa pospájali dva tímy, chlapi pustili gavaliersky ženy dopredu a zaradili sa do tretieho radu. Cvak a už sa nastupovalo do autobusov, Ráztočania mali menší, predsa len ich bolo menej. Ale avizovali, že tri miesta majú voľné, že by aj potrebovali vystužiť tím. „Lákavá ponuka, ale hráme v piatok s Marokom,“ žmurkla kapitánka Dominika Škorvánková. Ako všetci si užila krátku intenzívnu návštevu partie okolo Martian Škrtela. Slovenský futbalista všade kamaráta má.