TURKU (SFZ) – Po piatkovej vstupnej prehre doma so Švédskom odohrala ženská reprezentácia druhý zápas kvalifikácie MS 2023 vo Fínsku. Chceli sme sa vrátiť s úsmevom, čo znamenalo mať v hrsti nejaký bod. Nestalo sa, prehrali sme po boji 1:2.

V základnej zostave bolo päť nových hráčok v porovnaní s piatkovým duelom proti Švédsku: namiesto Horváthovej, Lemešovej, Havranovej, Ondrušovej a Maťavkovej hrali od 1. minúty Košíková, Bíróová, Mikolajová, Šurnovská a Žemberyová.

Zostava pôsobila na prvý pohľad ofenzívne, ale dianie na ihrisku dirigovali domáce. Hneď v 6. min mala Ölingová výhodnú streleckú pozíciu vnútri našej šestnástky, našťastie pálila mimo. Fínky sa snažili využiť aj výhodu, ktorú im ponúkol žreb – ostré nízke slnko pálilo do očí Korenčiovej, ktorá tak mala o problém navyše pri zakladaní útokov. To nám celkom nešlo, rýchlo sme strácali lopty a navyše v priestore,  ktorý bol nebezpečný pre našu bránku. Korenčiová si zaboxovala v 13. min na tiahly center, v 22. min po prvom rohu bielych poslala mohutná Westerlundová krížnu hlavičku popred našu svätyňu, hneď z následnej akcie nám horelo pri pravej žrdi, o minútku v poslednej chvíli zasiahla v obrannom zákroku Mikolajová, inak mohla byť pozícia Franssiovej fátalna.

Slovenská ofenzíva tápala, doplácali sme na to, že sme nepodržali loptu, po tretej prihrávke len zriedkavo prišla dobrá štvrtá. Náznaky hrozby pre Korpelaovú v domácej bránke vyrobili Škorvánková s Mikolajovou v 8. min, naša kapitánka potom ako prvá trafila medzi žrde v 25. min, na čo odpovedala Summanenová jedovkou ako z dela z 30 m, ale blysla sa parádou opora medzi našimi troma žrďami.

Blížil sa záver I. polčasu, ubúdalo slnko, klesala teplota, Fínky sa ešte raz nadýchli ku kolmej akcii, Alanenová poslala dlhú loptu (na hranici ofsajdu) medzi Fischerovú a Vojtekovú, kam si nabehla Engmanová a prudkou ranou prepálila Korenčiovú – 1:0.

Po návrate zo šatní sa obraz hry nezmenil, dianie kontrolovali Fínky, ale z našich dievčat bolo viac cítiť snahu dorovnať ich náskok. V 57. min Bartovičová navyše zahasila možný požiar po centri Engamnovej, ktorý postupne míňal tri spoluhráčky pred našou bránkou a potom prišla „one woman show“ Márie Mikolajovej. Na prvej strane našej ofenzívy si nachystala loptu na svoju silnú ľavačku, urobila si potrebný priestor a potom krížne trafila excelentne, výstavný kúsok ako kandidát pre všetky ankety o gól roka – 1:1. Tešili sme sa však len štyri minúty, Franssiová od čiary poslala loptu ku vzdialenejšej žrdi, kde sme nepokryli Öhlingovú  a tá z ostrého uhla vrátila domácim náskok – 2:1. Do desať minút mohlo byť vyrovnané, pretože príležitosť mala Hmírová, keď Žemberyová vybojovala loptu v priestore pred šestnástkou, gólovú strelu našej útočníčky zblokovala obetavá Koivistová.

Šli sme za vyrovnaním, čím sa otvárali okná v našej obrane, do jedného si nabehla v 87. min striedajúca Rantanenová a oblúčikom trafila brvno, žili sme v zápase ďalej. Pritlačili sme Fínky, ktorým dodávalo silu 2473 divákov hlasným povzbudzovaním, tréner poslal na úplný záver čerstvú ofenzívnu silu z lavičky, ale nebol už čas ani priestor niečo s výsledkom urobiť. Škoda tejto prehry, chceli sme z tohto zápasu viac, oveľa viac...

HLAS PO ZÁPASE
PETER KOPÚŇ (tréner Slovenska): „Ťažko povedať, z čoho som viac sklamaný, či z výkonu alebo z výsledku... Prvý polčas bol pre mňa najhorší, aký družstvo pod mojím vedením odohralo. Po prestávke sme do 25 minút vložili maximálne úsilie, vyrovnali sme krásnym gólom a že sme po ďalších štyroch minútach zas inkasovali ma veľmi, veľmi nasrdilo. Nebudem teraz hovoriť o tom, kto urobil akú chybu, s odstupom si to pozriem, bez emócií analyzujem, samozrejme, že je to pre nás veľké ponaučenie, vieme, že toto nie je naša cesta.“