ST. GILLES/BRATISLAVA (SFZ) – Do dnešného rána mal výnimočný prívlastok – jediný žijúci slovenský futbalista, ktorý hral vo finále majstrovstiev sveta. Od sobotného dňa to už neplatí... Vo veku 85 rokov skonal vo svojom dome na juhu Francúzska v mestečku St. Gilles v kruhu blízkych legendárny Adolf Scherer.

Na ihrisku aj mimo neho to bol neprehliadnuteľný chlap, ktorého život by stál za film. Nepochybne, ten bude raz natočený, lebo to, čím si prešiel na svojej púti, sa nedá vymyslieť a on to prežil. Ako mu bolo vlastné vždy naplno. To dobré aj to nedobré.

Športové úspechy a osobné pády. Tituly versus sklamania, trofeje proti rozvodu, poháre a emigrácia spojená s vymazaním z kroník, histórie, čs. a slovenského futbalu. „Gumovali ma, ako sa dalo. O čiľskom šampionáte sa písalo tak, ako by gól Maďarsku vo štvrťfinále a dva Juhoslávii v semifinále prišli z neba, nie z trávnika, ako by ich nedal Scherer, ale Pán Boh,“  už potom, keď sa o ňom a s ním „mohlo,“ hovorieval s preňho typickým humorom. Ostrým, priamym, trefným. Taký bol na ihrisku a taký bol aj v živote. Ale bol aj láskavý, dobrotivý, srdečný, úprimný, priateľský, obetavý. Kto si čo zaslúžil, to od neho dostal.

Aj keď vyše päťdesiat rokov žil vo Francúzsku, nikdy nezabudol, že sa narodil v Priekope a keď mohol, vracal sa. Keď už vzhľadom na vek a choroby mu nešlo často cestovať na Slovensko, aspoň myšlienkami a početnými telefonátmi s deťmi z prvého manželstva Ingrid a Vladom. Tá linka sa nikdy nepretrhla, aj keď po tom, ako ostal za hranicami socialistického Československa bez povolenia úradov to mal pri spájaní sa s domov veľmi ťažké. Aj preto, že tu nechal časť svojho vnútra, manželku Matildu a dve deti. „Ani na pohreb rodičov ma nepustili,“ jednoducho, vtedajší mocipáni neznášali mysľou otvorených ľudí, ktorí slobodne nielen uvažovali, ale aj konali. Odchod z republiky sa neodpúšťal, tobôž osobnostiam veľkým a slávnym. On však odísť musel, aj preto, že vo Francúzsku sa mu rysovala nová podoba osobného života, po boku druhej manželky a postupne dvoma deťmi.

Dolfi bol jedinečný, neopakovateľný, vždy svoj. Futbalový vicemajster sveta, majster Československa, strelec par excellence, člen Klubu ligových kanonierov, od zrodu Siene slávy slovenského futbalu v roku 2016 má v nej miesto, dobrý človek, ktorý celý život hovoril, že „mal som šťastie. Všetko mohlo dopadnúť inak.“

Naozaj mohlo. Ale práve preto, že to všetko dopadlo tak „poschererovsky,“ sa už za života stal legendou nášho futbalu. A po Novembri 1989, keď padli mnohé hlúpe zákazy a tabu, sa o ňom a s ním písalo, hovorilo  a hlavne zažívalo mnohé krásne, ktorého podstatou ostalo to, čo mu vždy bolo vlastné - ľudsky krásne, človečenské, srdečné.

V sobotu dopoludnia prišla zo St. Gilles smutná správa, že Adolf Scherer len dva mesiace po veľkej oslave svojich 85 narodenín od nás všetkých v tichosti, čo veru nebolo jeho poznávacím znamením, odišiel. Nebeská zostava musela potrebovať tank do stredu svojho útoku a Dolfi tak má opäť miesto v základe...

Nikdy nezabudneme, vždy budeme s úctou, obdivom, rešpektom a láskou spomínať.

Slovenský futbalový zväz vyjadruje najbližším hlbokú sústrasť.