Správy

Z diára výpravy na Eure (XIV) – Ospravedlňte ma, merde!

Viktoria Joríkova|20. jún 2016 o 02:00

ST. ETIENNE (SFZ/PETER ŠURIN) – Z ktorej strany začať? Je to o živote v meste St. Etienne, ktoré bude zapísané v histórii slovenského futbalu nejako.

ST. ETIENNE (SFZ/PETER ŠURIN) – Z ktorej strany začať? Je to o živote v meste St. Etienne, ktoré bude zapísané v histórii slovenského futbalu nejako.

Buď zlatými písmenami, ako Johannesburg počas šampionátu 2010, lebo odtiaľ sme sa odrazili medzi svetovú šestnástku – a teraz je to presne taká situácia. Alebo to budeme mať v pamäti ako „merde.” Ospravedlňujem sa jemnocitným náturám, že sa na oficiálnej webstránke zväzu objavilo slovo, ktoré netreba prekladať a predsa ho poznajú nielen Francúzi. Napokon, britský spisovateľ Stephen Clarke ho použil dokonca v titule piatich – a úspešných kníh – takže poprosím, neokúňajme sa.

A mimochodom, slovník slangu a hovorovej francúzštiny na strane 80 pripúšťa okrem všetkých tých vulgarizmov, ktoré máme v mysli spojené s týmto jednoduchým a výstižným výrazom, ešte jeden význam, perfektene pasujúci aj k zlatým písmenkám: Zlomte väz! Hmmm, takže čo napísať na záver tejto dumky: merde, páni? Bude či nebude to pochopené? :-)

A ešte jedno mimochodom: deň pred zápasom šiel zväzový koordinátor pre styk s fanúšikmi Marek Majerčák po centre mesta a kľučkoval vraj po chodníku ako Zuzulová. Keď minul ďalšiu kôpku „merde“ len o centimetre, zobral foťák a zachytil to. Proste, na „merde“ si treba dávať v každej situácii pozor.

Ale poznáte to, ak človek nechtiac a neopatrne stúpi do takto poznačeného chodníka či trávy, tvrdia mu všecti, že to prináša šťastie. Popravde, pred zápasom s Walesom padlo z neba, od neidentifikovaného vtáka, práve také na nohu člena technického tímu Miša Velčického, sediaceho na terase hotela – a vieme, ako to dopadlo... Marek sa teda tomu vyhol, ale pobavil všetkých a plynulo nadviazal na náladu, aká panovala pred začiatkom predzápasového tréningu našich.

Keďže prišli trochu včas, lebo policajti všetko perfektne zvládli, a organizátori ich pustili do už pripravenej šatne, zrodil sa nápad – v tejto chvíli je jedno, v koho hlave – zahrať si bago v umyvárke. Špecifické prostredie si vyžadovalo ešte lepší postreh, sústredenie, citlivejší dotyk s loptou a došlo aj na krkolomné kotrmelce, napríklad v podaní videoanalytika Michala Slyška.

Alebo iný nápad: už ste to asi videli, ako lopta obieha hlavičkami po obvode šatne, každý hráč na lavičke ju vráti do stredu „rozohráčovi”, ktorý ju napokon hlavičkuje do určeného priestoru, najčastejšie smetného koša. Naši to skúšali, na ikstý pokus – nie hneď na prvý, ale ani nie na stý... - mal finálovú koncovku na hlave Vlado Weiss - a nedal! Merde! Hoci sa chytal za hlavu, kľačal na kolenách, po obruči koša blúdiacu loptu už nemohol vziať späť a tak sa ocitol v obručovom objatí Jana Ďuricu...

A teraz vážnejšie: dámy a páni, dnes je to presne 40 rokov, čo českoslvenská reprezentácia, z dvoch tretín zložená zo slovenských hráčov, vyhrala európsky šampionát. Pred štyrmi desiatkami rokov sa z Belehradu vrátili Ján Pivarník, Anton Ondruš, Jozef Čapkovič, Koloman Gögh, Jaroslav Pollák, Karol Dobiáš, Jozef Móder, Marián Masný, Ján Švehlík, Ladislav Jurkemik, Alexander Vencel st., Pavol Michalík, Pavol Biroš, Dušan Herda a Dušan Galis, spolu trénerom Jozef Venglošom ako majstri Európy.

Presekali sa cez kvalifikačnú skupinu, za sebou nechali Anglicko i Portugalsko, zadupali do zeme vtedy silnú zbornú ZSSR, ktorej drvivú väčšinu kádra tvorili skvelí futbalisti Dynama Kyjev, víťaz PVP, v záhrebskom daždi „utopili” Holandsko v semifinále a vo finále dokráčali k poháru cez vtedy úradujúcich majstrov sveta Nemcov. Nikdy predtým a nikdy potom čs. mužstvo na takomto fóre tak vysoko nedosiahlo.

”Stalo sa to pred 40 rokmi, na deň presne, teraz Hamšík a spol. znova usilujú o prienik medzi najlepších,“ napísal britský novinár Matt Barlow z The Daily Mailuv pondelok. Znova im v ceste stojí mužstvo Albionu. No a? Merde, chalani!

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: