BRATISLAVA (SFZ) – Pre ženskú reprezentáciu do 19 rokov bol septembrový dvojzápas v Chorvátsku generálkou na novembrovú kvalifikáciu ME. Skončila sa bez víťazstva, 180 minút však ukázalo trénerovi Jozefovi Jelšicovi nemálo. Aj o tom  bola debata pre futbalsfz.sk.

Toto nové družstvo, sformované z ročníkov 2005 a 2006 - pričom „päťky“ boli už na jar v devätnástke a hrali kvalifikáciu ME, „šestky“ sa presunuli z kategórie WU17 - má za sebou prvé dva zápasy. Ako ste s nimi spokojný?
„Naša spokojnosť nie je veľká, lebo ani výsledky, ani hra neboli dôvodom na väčšiu. Hoci dve stretnutia v Chorvátsku ukázali aj pozitívne momenty, nebolo by fér ich úplne opomenúť. Obrovské problémy nám robí, ak hrá súper silový futbal, je dôrazný v osobných súbojoch, to sa ukázalo aj v tomto dvojzápase. Určite potrebujeme zlepšiť ako obrannú, tak útočnú fázu, vychádza mi to tak, že i celkové nastavenie tímu. A samozrejme, premieňať šance, ak by sme niečo dali, vyzeralo by celkový dojem inak.“

V odvete v Čakoveci bolo po 35 minútach z nášho pohľadu 0:3, to sa potom ťažko hrá každému...
„Naše družstvá majú problém so vstupom do druhého zápasu, stáva sa nám, že pri dvojzápase v rozpätí troch dní je úvod odvety problémom. Jednoducho tempo, záťaž, tlak v prvom stretnutí vytlačia z dievčat mnoho síl a vstup do druhého je problémový. Bolo tak aj teraz, nevedeli sme sa dostať do tempa, zachytiť pohyb súperiek, čo so sebou nieslo ďalšie sprievodné javy, a výsledkom bol stav 0:3 po polhodine.“

Tím sa však z jamy vyhrabal, po prestávke znížil stav, strelili sme dva góly v rozpätí troch minút, to je nepochybne plus, nie?
„Jednoznačne. Druhý polčas z odvety bol najlepší z našej strany v tomto dvojzápase. Vtedy dievčatá zo seba vydali maximum, mali sme ešte ďalšie tri dobré šance – to je to, čo som hovoril už skôr – dojem z našej hry by bol lepší, ak by sme aspoň jednu premenili. No 45 dobrých minút za dva zápasy je málo.“

Tento tím má za sebou nedobrú druhú fázu kvalifikácie ME ešte v kategórii WU17, zaznamenali ste odvtedy nejaký vývoj u hráčok?
„Problémom je, že my sme od apríla toho veľa spolu nenahrali, toto boli prvé dva medzištátne zápasy. Samozrejme, dievčatá dospievajú, na klubovej úrovni sa viaceré posunuli medzi ženy, ale to sa deje aj v táboroch našich súperiek. Potrebujeme hrať oveľa viac ťažkých stretnutí, konfrontovať sa, zbierať skúsenosti.“

Je zásobáreň hráčok pre túto kategóriu dostatočne široká?
„Na tomto zraze nám chýbalo zopár dievčat, ktoré by mali miesto v kádri, pokiaľ by boli zdravé, a na kvalifikáciu by mali byť s nami. Čo sa týka počtu adeptiek, výber máme, otázkou ale je, či majú aj požadovanú úroveň na medzinárodný súťažný futbal. Je to iné tempo, iné nároky, vyššia rýchlosť každej činnosti. Je nepochybne náročné ísť z našej domácej súťaže na medzištátnu úroveň. Tu nadobúdajú obrovský význam prípravné zápasy.“

V kádri ste mali päť legionárok, boli na ich hre vidieť, že pôsobia v cudzine?
„Je vidieť, že inak trénujú, sú fyzicky lepšie pripravené. Plus samozrejme hrajú aj v lige ťažšie zápasy a to sú cenné skúsenosti.“

V zápise z odvety je záznam o žltej karte pre vás, o čo šlo?
„Protestoval som, ale zdôrazňujem, že nie vulgárne či arogantne, proti príliš tvrdej hre domácich, ktoré dohrávali súboje aj po odohratí lopty až za hranicou rizika ublíženia. Chránil som zdravie našich hráčok, ale fakt nie ostro. Len emotívne.“

V novembri už čaká družstvo 1. fáza európskej kvalifikácie, nie je škoda, že dlho nebudete spolu?
„Áno, stretneme sa až pred kvalifikáciou. Málo zápasov pred ňou je náš hendikep, ale musíme sa aj s tým vyrovnať.“