DUNAJSKÁ STREDA (SFZ) – Unikum: v jednej mládežníckej kategórii sú v jednej reprezentácii bratia, ktorí nie sú dvojčatá. Súrodenci Sauerovci, starší Mário (nar. 15. 5. 2004) a mladší Leo (nar. 16. 12. 2005) sú v nominácii devätnástky trénera Stanislava Maceka. Spoločne prijali pozvanie na debatu, hlavné slovo – ale len o kúsok – mal starší Mário, no obaja mali čo povedať.

Koho viac prekvapilo, že ste obaja v devätnástke?
M: „Ja som to celkom očakával. Nielen pre Leov presun do Feyenoordu, veď už v Žiline hral dobre. Takže keď sa obe naše mená objavili v nominácii, zaskočený som nebol.“
L: „Samotná nominácia ani nie. Bol som v osemnástke a s trénerom Macekom som hovoril, že by ma zobral v auguste do devätnástky. Že v tíme bude brat som čakal, pripravujeme sa na kvalifikáciu, jemu miesto kvalitou logicky patrí.”
Kto je teda lepší futbalista?
M: „Každý v niečom. Som stredopoliar, som behavý, kaučujem spoluhráčov. Leo je skutočne dobrý s loptou a v hre jeden na jedného.“
L: „Brat to dobre povedal, doplnil by som ešte, že som celkom rýchly a Mário má cit na prienikové lopty.“

Bol Mário vzorom mladšiemu súrodencovi?
L: „Určite som ho v niečom nasledoval, je to môj „veľký brat,“ rád by som mal povedzme jeho náturu.“
M: „Sme bratia, je logické, že som na neho dával pozor (úsmev).Nehučal som do neho, čo má robiť, ale ak som mal pocit, že niečo urobil zle, napomenul som ho.“
Keď Leo odišiel do Feyenoordu, dopriali ste mu ten krok?
M: „Samozrejme, podporoval som ho v jeho rozhodnutí, žiadna závisť! Ja idem žilinskou cestou, stále jej verím a som presvedčený, že bratova aj moja vedú k vysokému cieľu. Isteže i ja by som si rád zahral v zahraničí. Keď príde správna ponuka v správnom čase pôjdem za hranice už ako hotový hráč.“
Aký chutí takmer šesťtýždňový legionársky chlebíček?
L: „Niektoré veci sú nad očakávanie, iné sú v rámci očakávania, ale nič nie je sklamaním. Organizácia klubu, spoluhráčska partia – to je proste perfektné. Fakt som tam spokojný. Pravdou je, že konkurencia je obrovská, nároky sú vysoké, tréningy sú vo vyššom tempe, musím sa na to správne... (hľadal vhodné slovo)
M: „Naladiť (pomohol bratovi)
L: „Naladiť. Pôjde to, som si istý.”
Debatoval s vami tréner Macek, že zvažuje povolať Lea do devätnástky?
M: „Pýtal sa ma, čo si o to myslím, či má Leo na devätnástku. Podľa mňa má na to, musí to teraz ukázať na ihrisku.“
Čo povedal váš otec, keď prišla nominácia pre oboch do jednej reprezentácie?
M: „Bol veľmi rád. Už nás videl hrať spolu v jednom tíme, ale dosiaľ vždy len v klubovom. Reagovali aj naši kamaráti, viacerí sa chystajú v utorok do Senca na zápas. Písali mi, že je to výnimočné, dvaja Sauerovci v reprezentačnom drese (úsmev od ucha k uchu).“
Leo po prestupe do Feyenoordu priznal, že má srdce rozdelené medzi Raču, Slovan a Žilinu, je to tak aj u vás?
M: „Je. Každý klub mi niečo dal. Ak sa pýtate na poradie, beriem aktuálnu realitu, takže najvyššie je Žilina.“
Trúfate si obaja udržať miesto v kádri devätnástky?
M: „Bolo by super, ak by sme obaja hrali na kvalifikačnom turnaji ME v Nemecku. Ak by sme uspeli, bola by to paráda. Urobíme pre to všetko.“
L: „Musíme na sebe makať. To je základ, aby sme v reprezentácii boli a aby sme v nej boli úspešní. Spolu. A spolu s ostatnými spoluhráčmi.“
Spomeniete si na inú súrodenecké dvojicu, ktorá hrala za národný tím?
M: „Javorčekovci. Ale tí neboli spolu v jednej reprezentácii, ale v rozdielnych kategóriách. Dominik je ročník 2002 a Samo 2004. No a napadajú mi ešte belgickí bratia, Eden a Thorgan Hazardovci (žmurkol na brata).“
L: „Bolo by fajn ich nasledovať, nie?“