Bratislava (SFZ) - Mnohí si ho mýlia s útočníkom. A niet sa čomu čudovať, veď žiadny stredopoliar doposiaľ nenastrieľal v TIPOS III. lige viac presných zásahov. Marek Výbošťok prežíva jednu z najvydarenejších sezón za posledné roky. Produktu futbalovej liahne spod Dubňa letná zmena dresu prospela. Vo farbách Serede pookrial, doplnil zásoby pušného prachu a konkurentov obdaril ôsmimi gólmi. Počas predchádzajúcich dvoch ročníkov pritom jeho meno nefigurovalo v listine strelcov ani raz. 

Marek, ako sa cítite krátko pred štartom jarnej časti? 
„Mám sa super, trochu pracovne. Každý deň máme tréningy, k tomu treba prirátať prípravné zápasy a ďalšie povinnosti, čiže skĺbiť to je občas náročné. Avšak všetko zvládam a užívam si to.“ 

Poďme na úvod späť k letnému obdobiu. Po roku strávenom v Rači ste sa sťahovali do Serede. Ako to celé vzniklo? 
„Úplne spontánne a narýchlo. Zavolal mi tréner Slezák s tým, že ma ako hráča registruje a predostrel mi ponuku, ako si veci predstavuje. Na rozmyslenie som mal asi len dva dni. Žijem v Bratislave a dochádzanie nie je najjednoduchšie. S priateľkou sme to preto intenzívne prebrali, aby som mal čas na ňu a zároveň prácu. Povedal som si však, že som ešte mladý, futbal ma veľmi baví a rád by som sa posunul.“

Stále ste kmeňovým hráčom Žiliny. Veríte, že vydarený ročník by vám ešte mohol otvoriť dvere späť medzi elitu? 
„Sme v pravidelnom kontakte. Vždy si zavoláme, všetko prehodnotíme. Nemajú problém vyjsť mi v ústrety. A prípadná šanca? Je to veľmi náročné. Už za B-mužstvo nastupujú 16-roční chlapci. Majú to tam nastavené takto, dávajú šancu prioritne mladíkom. Musela by to byť extrémne vydarená sezóna, aby sa mi ešte otvorili dvere. Každopádne by to bolo skvelé, Žilinu mám stále v srdci.“ 

Keď už sme pri šošonoch, futbalovo ste vyrastali v tamojšej akadémii. Radi spomínate na toto obdobie? 
„Preč od rodiny som odcestoval ako 13-ročný, v kontakte sme boli len cez telefón. Bol to pre mňa obrovský skok – z dediny som sa zrazu vybral vyrastať do veľkého mesta. Bez rodičov, kamarátov, jednoducho úplne sám. Po ľudskej stránke šlo o poriadnu výzvu. Ľahké nebolo ani presadiť sa v silnej konkurencii, každý jeden hráč mal svoju kvalitu. Rok čo rok sme boli majstri, čo je ďalším dôkazom silného ročníka. Futbalovo mi to dalo strašne veľa, z nadobudnutých poznatkov čerpám dodnes. Bolo to krásne obdobie a správny krok.“ 

Neskôr ste sa dočkali vytúženého štartu v najvyššej seniorskej súťaži, už však ako hráč Pohronia.
„Odmalička som sníval o tom, že si zahrám profesionálny futbal. Splnilo sa mi to pomerne rýchlo, až tak neočakávane, keďže obdobie predtým patrilo pandémii, hralo sa minimálne. Šesť mesiacov som pôsobil v doraste Banskej Bystrice, chýbala mi zápasová prax. Prišlo však leto a uspel som na skúške práve v Pohroní. Na premiérový ligový štart dodnes spomínam s celou rodinou, mám odložený dres. Všetko bolo krásne, škoda len, že to nevydržalo dlhšie obdobie. Napriek tomu som odhodlaný pracovať na tom, aby som si to ešte mohol zopakovať.“ 

V ostatných rokoch prakticky po každej sezóne meníte pôsobisko. Neplánujete sa niekde usadiť na dlhšie obdobie? 
„Určite áno. Nie je jednoduché zapadnúť do kolektívu, padnúť do oka trénerovi a adaptovať sa na konkrétny herný štýl. Je to však súčasťou futbalu. Posledné angažmány mi po ľudskej stránke sadli, ale neustále sme hrali o záchranu, čo mi ako ofenzívnemu hráčovi nesedí.“

Späť k Seredi. Ako s krátkym odstupom času hodnotíte krok posilniť toto mužstvo?„Veľmi pozitívne. Prezentujeme sa útočným štýlom a bojujeme o vrchné priečky, to mi vyhovuje. Zapadol som medzi chalanov a aj do herného systému trénera. Futbal si aktuálne naozaj užívam.“

V minulom ročníku ste za Raču nedali ani gól. Teraz máte na konte osem, pritom nás čaká ešte celá jarná časť. 
„Môže za to práve štýl hry. Neustále chodíme do plnej obrany, hráme s loptou na kopačkách. V každom dueli sa cítim výborne. Opomenúť nesmiem ani spoluhráčov, chalani mi vedia pripraviť luxusné šance, za čo im patrí obrovská vďaka. Takisto v kabíne vládne super atmosféra. Verím, že to takto bude pokračovať a naďalej budem pre tím prospešný, nech pozbierame čo najvyšší počet výhier.“

Jeden zo spomínaných ôsmich presných zásahov ste dali Rači, teda bývalým kolegom. Aj vám to po stretnutí zrátali? 
„(smiech). Samozrejme, nakoľko s chalanmi sme stále v kontakte, po záverečnom hvizde sme to dôkladne prebrali a zasmiali sa.“

Podkonice ste zostrelili hetrikom. Stihli ste ho za 14 minút, čo je obdivuhodný počin. Podarilo sa vám niekedy predtým čosi podobné? 
„Iba v žiackych kategóriách, medzi mužmi šlo o premiéru. Mal som z toho veľkú radosť. Najmä som pomohol mužstvo, čo je nenahraditeľný pocit.“ 

Máte stanovenú nejakú gólovú métu? 
„Nie. Verím, že ich bude čo najviac, ale futbal si chcem primárne užívať.“ 

Keď sa za jeseňou obzrieme z tímového pohľadu, Seredi patrí druhé miesto. V tomto smere spokojnosť? 
„Určite. Pred sezónou od nikoho nezaznelo, že ideme hrať o prvé miesto, nič vyslovene ambiciózne. Zišli sme sa skvelá partia a realizačný tím, fungujeme vynikajúco. Ideme od zápasu k zápasu a sústredíme sa len na najbližšieho súpera.“ 

Až do posledného kola ste s Lehotou bojovali o pomyselný status jesenného majstra. Prinútilo vás to aspoň trochu sledovať tabuľku?
„Vždy si ju ako celok pozrieme a zhodnotíme aktuálne postavenie. Rozhodne však na seba nevyvíjame žiadny tlak. Ide skôr o motivačnú zložku. Každého nabudí, ak môže bojovať o vrchné pozície.“ 

Postup teda cieľom momentálne nie je? 
„Nejaké reči tam sú. Bola by škoda zahodiť to, čo sme si za uplynulý polrok oddreli. Vedenie na nás každopádne netlačí. My veríme, že dokážeme vyhrať každý jeden duel. Pokiaľ sa to podarí, bude to krásne. Veľmi by sme si to priali.“ 

 Odbočme od hráčskych tém. Ste súčasťou Compass Academy, v akom rozsahu teda rozbiehate trénerskú cestu? 
„Už druhý rok individuálne trénujem hráčov z rôznych klubov. Stretávame sa počas týždňov, respektíve víkendov, záleží od ich herného vyťaženia. Veľmi ma baví posúvať ich hranice a sledovať zlepšenie, našiel som sa v tom. Určite sa tomu chcem venovať aj v budúcnosti.“ 

Okrem toho pôsobíte aj ako osobný tréner v jednom z bratislavských gymov.
„To sa stalo mojou prioritou. Absolvujem veľa kurzov, navštevujem semináre či osobné stáže, snažím sa získať všetky prospešné certifikáty. Ponoril som sa do toho, chytilo ma rozoberať telo do detailov. Ďalším plusom je, že to dokážem prepojiť so sebou a na ihrisku podávať ešte lepšie výkony. Rozbehlo sa mi to až príliš rýchlo, čiže je náročné skĺbiť všetko dokopy. Každé ráno vstávam okolo piatej, o hodinu neskôr som už na mieste. Trávim tam čas do neskoršieho poobedia. Potom príde krátka pauza, po ktorej sa ponáhľam na tréning do Serede.“ 

Spomínate, že trénerstvo sa stalo vašou prioritou. Treba tomu rozumieť tak, že hráčska kariéra ide viac do úzadia?
„To by som nepovedal. Mám to rozvrhnuté pol na pol. Samozrejme, obe veci sa snažím robiť na 120 percent. Len som sa v tom našiel a považujem to za zadné vrátka, ktorým sa chcem plnohodnotne venovať. Pokiaľ by sa náhodou vo futbale stalo niečo neočakávané, nemusím zúfať.“