SFZ s prekvapením zaregistroval niektoré vyjadrenia majiteľa MŠK Žilina Jozefa Antošíka v rozhovore uverejnenom v denníku Nový Čas a na jeho webovej stránke 8.8. pod názvom: „Ľudí v Žiline sa mi pre futbal nepodarilo nadchnúť.”
Je zaujímavé a svojím spôsobom príznačné, že Jozef Antošík situáciu v kontexte Žiliny opisuje vecne a bez vyhrotených emócií slovami:
„V Žiline sa mi nepodarilo za tie roky nadchnúť ľudí pre futbal. Chýba podpora samosprávy a masovejšia angažovanosť sponzorov. Futbal nie je témou dňa, chýba mu spoločenská emócia a najmä plný štadión.“
O to viac záražajúcejšia je zmena v jeho ďalších odpovediach týkajúcich sa futbalového hnutia, kde sa vecnosť zmenila na hľadanie „triedneho nepriateľa” najmä v SFZ a Únii ligových klubov (ÚLK), ktorým nezmyselne pripisuje ambíciu úmyselne škodiť klubu MŠK Žilina.
Na otázku redaktora, že na hlavnom štadióne má MŠK umelý trávnik a ako sa klubu dotkne zákaz jeho používania v súťažných zápasoch dvoch najvyšších slovenských líg, Jozef Antošík odpovedal:
„Zbúra celú koncepciu. Argumentácia zdraviu škodlivého vplyvu umelého povrchu je výsledok servilného postoja lekárskej komisie SFZ. Ak by tak bolo, potom v prvom rade zakážme deťom hrať a trénovať na umelých povrchoch. Žiaci a dorastenci takmer 15 rokov trénujú a hrajú na umelých plochách, ktorých kvalita je navyše neporovnateľná s tou na štadióne MSK Žilina! Je to výsledok nekvalifikovanosti vedenia SFZ a ÚLK.“
K citovaným vyjadreniam Jozefa Antošíka uvádzame nasledovné:
V prvom rade je potrebné uviesť, že klub MŠK Žilina je súčasťou vedenia SFZ aj ÚLK. Jedným z viceprezidentov SFZ (pre štátnu reprezentáciu a medzinárodné vzťahy) je športový manažér práve tohto klubu. Rozhodnutie o zákaze umelých trávnikov v zápasoch dvoch najvyšších súťaží dospelých v rámci Smernice o infraštrukúre štadiónov 2022 prijal výkonný výbor SFZ na základe súhlasného stanoviska oddelenia zdravotnej starostlivosti, technického úseku SFZ a to na svojom zasadnutí 12.4.2019.
Smernicu pripravovala odborná pracovná skupina zložená zo zástupcov SFZ a ÚLK, pričom vychádzala okrem aktuálnej situácie na Slovensku aj zo skúseností z iných európskych krajín, kde s výnimkou krajín Škandinávie a bývalých krajín Sovietskeho zväzu sa umelé trávniky na hlavných štadiónoch vyskytujú minimálne a aktuálne je trendom skôr využívanie hybridných trávnikov. Z dostupných analýz je zrejmé, že prevádzka bežného resp. hybridného trávnika na futbalovom štadióne nie je oproti prevádzke umelého trávnika drahšia.
Na základe podnetu MŠK Žilina sa pôvodne uvažovaný termín zákazu umelých trávnikov posunul o 2 roky na sezónu 2022/23, namiesto pôvodne navrhovanej 2020/2021 čím sa priamo vyšlo v ústrety dvom klubom najvyššej súťaže, ktoré ich na hlavnom štadióne využívajú. Kluby najvyššej súťaže si smernicu odsúhlasili v Prezídiu ÚLK a až následne išla na schvaľovanie na VV SFZ. Z prieskumu Únie futbalových profesionálov taktiež vyplynulo, že viac ako 2/3 hráčov, ktorí sa na ňom zúčastnili sú za absolútny zákaz umelých trávnikov v súťažných stretnutiach.
Prieskum ÚFP: https://ufp.sk/vysledky-prieskumu-ufp-k-vyuzivaniu-umelych-travnikov/
J. Antošík: „Tieto inštitúcie týmto rozhodnutím nariadili nášmu klubu o koľko musíme zvýšiť rozpočet, aby sme udržali rovnakú úroveň tréningového procesu mládeže, bez toho, aby na to prispeli akýmkoľvek centom. Naše výsledky s mládežou zrejme nevoňajú vedeniu SFZ.“
SFZ výrazne zvýšil finančný príspevok pre futbalové akadémie pri profesionálnych kluboch. V sezóne 2012/13 to bolo 35.000,- EUR na klub, dnes už 105.000,- EUR ročne, za dané obdobie sme podporili futbalovú akadémiu v Žiline sumou presahujúcou pol milióna EUR. Z výnosov za postup na ME vo Francúzsku 2016 rozdelil SFZ navyše 9 futbalovým akadémiám po 200.000 EUR, čo MŠK Žilina použil na výmenu umelého trávnika v tréningovom areáli v Strážove. Vzhľadom k počtu reprezentantov vo všetkých vekových kategóriách, ktorí hrajú resp. hrali v MŠK Žilina ako aj skutočnosti, že súčasní tréneri reprezentačného áčka, 21-ky ako aj technický riaditeľ SFZ pôsobili v tomto klube vyznieva obvinenie z “nevoňania výsledkov” absurdne.
V rámci projektu modernizácie, rekonštrukcie a výstavby futbalových štadiónov v rokoch 2013-2022 odsúhlasila Konferencia SFZ na štadión v Žiline dotáciu vo výške 4,5 mil. EUR, aby sme mohli hrať ďalej reprezentačné zápasy ešte v lepšom prostredí. MŠK Žilina sa však, bez akejkoľvek konzultácie so SFZ, rozhodol inštalovať na štadióne umelý trávnik, čím v praxi zamedzil možnosti, aby sa zápasy reprezentačného áčka naďalej v Žiline hrali.
J. Antošík: „SFZ minie za kalendárny rok na svoju činnosť toľko peňazí, že tie by stačili na financovanie siedmich klubov najvyššej súťaže.“
Schválený rozpočet SFZ na rok 2019 je vo výške 21,3 milióna eur. Z toho na administratívu (réžiu) sa použije iba 15,2% z tejto sumy, čo je cca 3,25 mil.eur - pravdepodobne menej ako je rozpočet (jediného) klubu MŠK Žilina. Zvyšok prostriedkov je určených (a prísne kontrolovaných) na zabezpečenie činnosti všetkých reprezentačných tímov, rozvoj mládežníckeho, amatérskeho, ženského i profesionálneho futbalu a ďalších činností nevyhnutných pre fungovanie najväčšieho športového zväzu na Slovensku. Predstavu, že všetky tieto prostriedky by mali pokrývať iba rozpočty siedmich klubov najvyššej súťaže považujeme za taktiež absurdnú. Mimochodom, na rozdiel od Slovenska, väčšina členských krajín UEFA nijakým spôsobom neprispieva na profesionálny futbal.
SFZ si váži a vždy si vážil prácu MŠK Žilina s mládežou v prospech rozvoja slovenského futbalu a jeho klubovú filozofiu vždy považoval za príkladnú pre ostatné futbalové kluby na Slovensku. Na tom nič nemenia ani tieto, z nášho pohľadu nešťastné, vyjadrenia jeho majiteľa. Sme presvedčení, že o akomkoľvek probléme v slovenskom futbale vieme diskutovať a hľadať jeho čo najprijateľnejšie riešenie vo vnútri futbalového hnutia. Považujeme to za podstatne zmysluplnejšie ako démonizovanie údajných “triednych resp. úhlavných nepriateľov” v médiách.