Reprezentačný tréner Štefan Tarkovič pôsobil v štruktúre SFZ dva roky aj ako technický riaditeľ zväzu. (Zdroj: SFZ, Autor: ROMAN FERSTL)
Príležitosť viesť slovenskú futbalovú reprezentáciu počas novembrového zrazu nečakal, ale bez zaváhania na ňu prezidentovi SFZ Jánovi Kováčikovi prikývol. Štefan Tarkovič sa tak zrazu ocitol vo dvoch dôležitých funkciách na zväze – je trénerom slovenských sokolov aj riaditeľom technického úseku.
Ako vnímate skutočnosť, že ste sa stali koučom národného tímu?
“Myslím si, že každému trénerovi sa zmení život, keď dostane možnosť viesť reprezentáciu. Podľa mňa je trénovanie reprezentácie na jednej strane veľká česť, na druhej veľká zodpovednosť.“
Aká bola vaša prvá reakcia po tom, ako vám prezident SFZ Ján Kováčik ponúkol funkciu hlavného trénera A-tímu?
“Bol som rád, že som bol pre neho prvá alternatíva, vnímal som to ako vyjadrenie dôvery a ocenenie mojich kvalít.“
Odpovedali ste na ponuku hneď alebo ste si zobrali čas na rozmyslenie?
“Reagoval som spontánne a hneď počas vzájomného rozhovoru. Nebral som si žiadny čas na rozhodnutie. Vzniknutú situáciu som vnímal ako rozhodnutie vedenia SFZ v konkrétnom čase.“
Čo ste urobili ako prvé po tom, ako vás prezident SFZ Ján Kováčik menoval do funkcie?
“Určil som si priority a riešil ich postupne, času bolo veľmi málo. Najskôr som si potreboval zložiť realizačný tím, potreboval som si teda vytipovať a osloviť ľudí, s ktorými chcem spolupracovať. Po jeho zložení nasledoval podrobný skauting hráčov, ich rozdelenie v rámci trénerského tímu, kto koho osloví. V tejto komplikovanej dobe s vplyvom nákazy infekcie Covid-19 sme potrebovali mať podrobný prehľad, ktorí hráči sú k dispozícii, aká je ich situácia v kluboch. Potom prišlo na analýzu ďalších informácií, napríklad skauting súpera či logistické zabezpečenie celého zrazu a tak ďalej. Skrátka, robil som veci, na ktoré som bol zvyknutý už predtým.“
Ako to bolo pri rozhodovaní sa o vašich asistentoch? Okrem Mareka Mintála a Samuela Slováka ste zvažovali aj iné mená?
“Vždy sa zvažujú aj iné mená. Tento zraz beriem ako krízový, z tohto dôvodu som sa potreboval obklopiť ľuďmi, ktorí ma poznajú a zároveň ja poznám ich. Viem, ako reagujú v kritických situáciách a čo môžem od nich očakávať. Mintál so Slovákom sa stali mojou voľbou najmä preto, že už majú skúsenosti s reprezentáciou Slovenska. Dokonca v tíme dvadsaťjednotky boli súčasťou barážového zápasu proti Taliansku spolu s hráčmi Škriniarom, Hrošovským, Lobotkom, Schranzom, Mihalíkom, Dudom či Zreľakom, takže si podobnou situáciou, ako je play-off zápase so Severným Írskom, prežili.“
Čo si okrem skúseností od svojich asistentov ešte sľubujete?
“Vieme, že Marek aj Samo boli výborní hráči, majúci bohaté skúsenosti. Do určitej miery sú podľa mňa výrazným vzorom pre mnohých reprezentantov a môžu sa s nimi porozprávať aj o iných veciach, nie iba o tých na ihrisku. Vo svojich kariérach dosiahli niečo, o čo sa budú alebo chcú snažiť aj súčasní hráči.“
Po konci pri reprezentácii v roku 2018 ste sa stali technickým riaditeľom SFZ. Chýbalo vám už trénovanie?
“Chýbalo. Pozícia technického riaditeľa je manažérska a teda je ďalej od ihriska ako pozícia trénera. Na druhej strane, keďže som sa zaujímal o všetky reprezentačné výbery, bol som v kontakte s každým trénerom. Zúčastňoval som sa na reprezentačných zrazoch, získal som lepší prehľad. Podrobnejšie a kvalitnejšie som spoznal hráčov, ktorých máme v jednotlivých vekových kategóriách. Nadobudol som veľmi dobrý odborný a sociálny vzťah s trénermi. Pre mňa to bolo pozitívne, pretože teraz mám lepšie navnímané reprezentačné prostredie SFZ. Je to určite poučné obdobie a verím, že táto spolupráca bude prospešná aj do budúcna.“
Vo Vichy s kustódom reprezentácie Jánom Beniakom počas Eura 2016. (Zdroj: SFZ, Autor: ROMAN FERSTL)
Po zvolení do funkcie trénera reprezentácie ste zostali aj v pozícii technického riaditeľa. Bolo náročné pracovať na dvoch frontoch?
“Určite by bolo jednoduchšie, keby som sa mohol sústrediť len na prácu reprezentačného trénera a riešiť iba veci, ktoré s tým súvisia. Dohoda s prezidentom Slovenského futbalového zväzu Jánom Kováčikom však bola jasná: naďalej budem robiť aj prácu, vyplývajúcu z pozície technického riaditeľa.“
Viete si predstaviť, že by ste dlhodobo súčasne zastávali pozíciu reprezentačného trénera aj technického riaditeľa SFZ?
“Nerozmýšľam nad tým. Budem sa tým zaoberať, keď táto téma bude aktuálne na stole.“
Ste šéfom realizačného tímu, ste šéfom aj doma?
“Mám šťastie, že som si našiel ženu, akú mám. Stojí po mojom boku od začiatku, odkedy som začal s trénovaním. Dokonale sa poznáme, pozná moje silné a slabé stránky. Každý má svoje slabiny a mám ich aj ja a tie sa prejavujú najmä v rodinnom prostredí, kde človek hľadá zázemie. Povedal by som, že to doma máme na remízu (úsmev).“
Vyjadrili ste sa, že pri tejto práci budú pre vás dôležité tri veci: disciplína, tímovosť a vzájomný rešpekt. Prečo práve tieto tri?
“Pre mňa sú to základné princípy, na ktorých musí fungovať reprezentácia. Disciplína je zosobnením futbalovej poctivosti a najmä profesionality. Cez disciplínu vidím možnosť, že každý, kto priloží ruku k dielu, teda nielen hráči, ale aj členovia realizačného tímu a ľudia, ktorí nám budú pomáhať, odvedú svoju prácu na sto percent. Tímovosť pre mňa osobne znamená nie tím na ihrisku, ale tím v širšom slova zmysle. To znamená, že nejde len o hráča, ktorý nastúpi, ale aj o toho, ktorý strieda či o takého, ktorý sa na ihrisko nedostane, alebo je to ktorýkoľvek člen realizačného tímu či dokonca fanúšik. Tímovosť z môjho pohľadu je aj v tom, aby sme hľadeli rovnakým smerom a boli ochotní a schopní dosiahnuť rovnaký cieľ. A do tretice rešpekt. Bez vzájomného rešpektu medzi sebou, teda medzi hráčmi, hráčmi a realizačným tímom a aj smerom von, sa podľa môjho názoru nedá dosiahnuť akýkoľvek úspech.“
V predchádzajúcich zápasoch v septembri a v októbri sa slovenské mužstvo neprezentovalo dobrými výkonmi. Dá sa za taký krátky čas urobiť prerod tímu?
“Každý tréner, ktorý príde k mužstvu, si v prvom rade urobí analýzu toho, čo nefungovalo alebo čo nebolo optimálne, a naopak sa snaží využiť to, čo bolo dobré. Absolútne sa nezaoberám minulosťou. Všetci dobre vieme, že možnosť ovplyvňovať družstvo v tréningovom procese je veľmi malá. Od príchodu hráčov po prvý zápas máme štyri dni, navyše musíme kompenzovať zaťaženie hráčov zo zápasu aj cestu na Slovensko. Preto sú možnosti obmedzené, ale na základe päť a polročnej spolupráce s Jánom Kozákom pri reprezentácii máme určité postupy zažité a ja verím, že budú fungovať.“
Ako veľmi je pre tím dôležitý Marek Hamšík?
“Marek je dôležitý pre tím, je to výrazná osobnosť a o jeho hráčskej kariére je zbytočné nejakým spôsobom dlho rozprávať. Cením si na ňom najmä to, že má bohaté skúsenosti, je disciplinovaný a najmä vždy na sto percent pripravený pomôcť reprezentácii. Toto sú veľmi dôležité vlastnosti, ktoré má a keď k tomu pridá nadštandardný výkon, ktorý častokrát v zápasoch môže byť miskou na váhach, tak je to pre trénera iba pozitívne. Bavíme sa o Marekovi ako o veľkom hráčovi, ktorý momentálne družstvu môže veľmi pomôcť, ale ja vnímam slovenskú reprezentáciu v prvom rade ako tím. Marek Hamšík by bez spoluhráčov takýto výkon nedokázal predviesť a naopak.“
Päť a pol roka pôsobil pri reprezentačnom áčku ako asistent Jána Kozáka (Zdroj: SFZ, Autor: ROMAN FERSTL)
Vy ste pri reprezentácii pôsobili v pozícii asistenta trénera Jána Kozáka. Čo všetko vám takmer šesťročná spolupráca s ním dala?
“Jána Kozáka beriem ako výraznú trénerskú aj ľudskú osobnosť. Myslím si, že futbal pozná dokonale. Trúfam si povedať, že s celým realizačným tímom sme vytvorili skvelú partiu. Keď niečo funguje päť a pol roka a zvlášť na reprezentačnej úrovni, tak to musí byť postavené na pevných základoch. Výsledkom bola úspešná éra reprezentácie. Vážim si, že som s ním spolupracovať mohol, v živote mi dal veľmi veľa, veľa ma naučil. Budem sa snažiť tie skúsenosti teraz zúročiť.“
V čom je Štefan Tarkovič iný oproti obdobiu, keď bol asistentom pri A-tíme?
“Nemyslím si, že som v niečom iný. Prešiel som si rôznymi pozíciami či už manažérskymi alebo trénerskými, ako asistent alebo hlavný. Viem, že úspešný realizačný tím je postavený na tímovej práci, prirodzenej deľbe práce. Je veľmi podstatné, aby ľudia, ktorí pracujú v realizačných tímoch, boli nielen odborne, ale aj ľudsky na jednej vlnovej dĺžke. Preto sa nevnímam inak ako predtým, inak vnímam len svoju pozíciu vo vzťahu k manažmentu realizačného tímu.“
Vzhľadom na dobu, v ktorej žijeme, sa vám nominácia na novembrový trojzápas netvorila ľahko. Narobila vám veľa nových vrások?
“Je to pravda, žijeme veľmi dynamickú a špecifickú dobu. Veci, ktoré platia dnes, nemusia platiť nie že o týždeň, ale niekedy o jeden či dva dni. Pôvodne sme uvažovali, že do nominácie povoláme 22 hráčov a troch brankárov. V momentálnej situácii, ktorá vznikla najmä vplyvom koronakrízy, sme sa rozhodli, že nominujeme najskôr 19 hráčov a ostatných donominujeme postupne.“
V nominácii boli aj hráči, ktorých ste mali aj v období, keď ste boli asistentom Jána Kozáka. Dokonca aj takí ktorí sa s národným tímom rozlúčili. Prečo?
“Ako som povedal pri nástupe do funkcie, oslovil som všetkých hráčov, o ktorých si myslím, že momentálne sú na takej výkonnostnej úrovni, že môžu reprezentácii pomôcť. Z tohto dôvodu som sa spojil aj s tými, ktorí už oficiálne ukončili reprezentačnú kariéru, teda s Martinom Škrtelom, Tomášom Hubočanom i Adamom Nemcom. Rozprával som aj s Vladimírom Weissom. V nominácii boli napokon Hubočan a Weiss. Reprezentácia však nie je o menách, je to kolektív a ja vsádzam na tímovosť, na to, že na ihrisko pôjdeme ako jednoliaty tím a že sa hráči zomknú. Pre mňa v prvom rade vyhráva aj prehráva kolektív, a nie konkrétny hráč.“
Boli ste pred reprezentačným zrazom nervóznejší v porovnaní s minulosťou, keď ste boli asistentom trénera?
“Určite. Pozícia hlavného trénera je úplne iná a stres v tejto situácii je úplne normálny, človek sa s ním musí vyrovnať. Viac ako stres ale cítim zodpovednosť. Preto som sa rozhodol spolupracovať s ľuďmi, s ktorými sa budeme snažiť minimalizovať potenciálne chyby. Kto ich urobí menej, ten bude úspešný.“
Vy sám ste boli pozitívny na COVID 19. Aký priebeh mala táto choroba u vás?
“PCR test som mal pozitívny 31 dní, ale dozvedel som sa, že som nebol na tom až tak zle (úsmev). Vraj niekomu pozitivitu vykazovalo dva a pol mesiaca. Problém je v tom, že vy vylučujete z tela už len mŕtvy vírus, ktorým nemôžete nikoho nakaziť, teda nie ste infekčný, no PCR stále detekuje prítomnosť RNA vírusu a tým aj pozitívny výsledok. Nie som doktor ani infektológ, aby som to posudzoval, no prišlo mi veľmi zvláštne, že som bol v karanténe s manželkou a dcérou a ony dve boli negatívne počas celej tejto doby. Našťastie mám výhodu v tom, že viem v podstate pracovať aj z domu a po dohovore s prezidentom SFZ Jánom Kováčikom som tak robil. S trénermi a kolegami som komunikoval cez videohovory a svoju prácu som mohol vykonávať plnohodnotne.“
Prijali ste nejaké nové opatrenia v súvislosti so šírením koronavírusu na zraze v porovnaní s októbrom, keď sa nakazila časť hráčov a realizačného tímu?
“Keďže ide o vírusové ochorenie, je veľmi ťažko urobiť také opatrenia, aby bola stopercentná istota, že sa vírus medzi nás nedonesie. Na druhej strane môže človek urobiť maximum, čo je v jeho silách, aby obmedzil možnosť prenosu. Rozhodli sme sa pripraviť vlastný manuál, budeme pracovať s antigénovými testami, ktoré vypovedajú o infekčnosti. Pred príchodom na zraz sa otestujú všetci hráči aj členovia realizačného tímu a zároveň všetci, ktorí prídu do kontaktu s mužstvom, teda hoteloví zamestnanci či pracovníci z NTC. V prípade prvých náznakov nákazy pri hráčoch či členoch realizačného tímu alebo kohokoľvek v miestach, kde sa tím pohybuje, príde na rad pretestovanie, či nejde o infekciu Covid-19. Samozrejme, máme k dispozícii manuál UEFA, kde je stanovené, za akých podmienok môžu hráči hrať. Dôležitá je aj osobnosť každého jedného z nás. Treba byť maximálne obozretný, aby sa nikto nedostal do kontaktu s inými osobami, treba dodržiavať odstup, nosenie rúšok, umývanie rúk. Dnes je to už štandard, ale pomáha to, aby nevzniklo riziko nákazy.“
Vy ste pred dvomi rokmi viedli po odchode trénera Kozáka reprezentáciu v prípravnom stretnutí vo Švédsku. Teraz ste začínali duelom v Severnom Írsku a až zápas so Škótskom bude pre vás prvý domáci, ale na tribúnach nebudú fanúšikovia. Ako to vnímate?
“Subjektívne. Z hľadiska koncentrácie či prípravy nie je veľký rozdiel viesť mužstvo na reprezentačnej úrovni vonku alebo doma. Ak by boli diváci na štadióne, emócia by bola úplne iná. Keďže sa hrá bez ľudí, až taký veľký rozdiel, či hráte vonku alebo doma, nie je.“
Počas nominačnej tlačovky pred novembrovým zrazom (Zdroj: SFZ, Autor: ROMAN FERSTL)
Hovorili ste, že jedným z vašich prvých krokov pri reprezentácii bol skauting súpera. Čo môže platiť na Škótov?
“So Škótskom sme hrali, živo si to pamätám, v kvalifikácii na majstrovstvá sveta 2018, keď som bol pri mužstve s trénerom Kozákom. Práve tam sme prišli o možnosť hrať play-off, aj keď sme skončili v skupine pred nimi na 2. mieste. Máme im teda čo vracať. A aj teraz v prvom súboji s nimi v Lige národov sme u nich zápas nezvládli. Teda máme o dôvod viac v domácom meraní síl zabojovať o možnosť v Lige národov zamiešať karty. Je to medzinárodný zápas, v ktorom sa chceme prezentovať kvalitným výkonom a ukázať slovenským fanúšikom, že reprezentácia má svoj charakter.“
Šanca udržať sa v B-divízii je malá. Ako sa pozeráte na túto situáciu?
“Beriem to reálne, vnímam to ako situáciu, počas ktorej som prišiel k mužstvu, ktoré má päťbodové manko na predposledného. Vidím však aj reálnu možnosť, že keď zvládneme oba zápasy, nemusíme vypadnúť do C-divízie. Rozdelenie Ligy národov na divízie odzrkadľuje aj kvalitu jednotlivých reprezentácií. Podľa mňa Slovensko jednoznačne patrí do B-divízie a treba urobiť maximum pre to, aby sme v nej ostali. To nám zaručí kvalitné zápasy a mužstvo sa bude môcť výkonnostne posúvať ďalej.“
Máte predzápasový rituál?
“Má ho každý a mám ho aj ja. Rituál v zmysle dogmatických vecí však nie. Každý tréner chce urobiť pre tím maximum, a preto najmä pred zápasom ide do svojho rituálu, robí veci, ktoré má zaužívané. Keď si ho osvojí a funguje, je ťažké ho porušovať. Ide o rituál, ktorý pozostáva zo štandardných zaužívaných postupov v predzápasový a v zápasový deň, ale v závislosti od toho, kedy sa stretnutie hrá. Potom sa niektoré veci týkajú predzápasovej taktickej porady, príchodu na štadión... Skrátka nie som poverčivý, napríklad na nejaké oblečenie, ktoré by som musel mať na sebe.“
Máte pri sebe nejaký talizman?
“Nie. Snažím sa neupínať sa k veciam. Mojím talizmanom by mal byť výkon mužstva v zápase.“
Aký je život muža, ktorý sa v práci pohybuje takmer v mužskom kolektíve a doma zas len medzi ženami?
“Nie je to úplne pravda, dva roky dozadu som mal psa, ktorý bohužiaľ zomrel. Teraz máme kocúra. Snažím sa to kompenzovať, hoci to nie je plnohodnotná náhrada (smiech). Každý, keď bilancuje svoj život, tak si povie, že chcel by mať syna. Ja som však šťastný, že mám dve zdravé dcéry, ktoré sa snažia v živote presadiť vlastnou cestou. Staršia Stella študuje v Čechách, hrá profesionálne basketbal a bola aj v širšom kádri A-družstva, na čo som patrične hrdý, viem totiž, aké ťažké je dostať sa do nominácie rodnej krajiny. Prináša mi to zadosťučinenie a radosť, že bola dobre vychovaná a zdedila športové gény, má dobrý vzťah k športu a prostredníctvom neho sa snaží hľadať životnú cestu. Mladšia Lea je športovo aktívna a tiež hráva basketbal, má za sebou aj veľa iných športov. Momentálne je vo veku, že sa hľadá. Má inú povahu ako staršia. Opakujem, som vďačný za to, že mám dve zdravé a šťastné dcéry.“
Ste trénerská rarita, keď ste pôsobili pri ženskom aj mužskom reprezentačnom tíme. Aké sú medzi nimi rozdiely?
“Zásadné, značné, veľké. Prvý rozdiel je v tom, že ženy vnímajú svoju pozíciu vo futbale a možno i vo všeobecne inak, ako muži. Veľmi dôležitá je aj popularita a spoločenské postavenie ženského a mužského futbalu, a to nielen na Slovensku, ale na celom svete. Osobne si myslím, že tento rozdiel sa zmazáva najmä vo vyspelejších krajinách ako Nemecku, Francúzsku, USA, Číne či škandinávskych štátoch, kde ženský futbal začína byť výrazný spoločenský fenomén. Keď som pôsobil pri ženskej reprezentácii, situácia bola oveľa komplikovanejšia ako je v súčasnosti. Keď to mám hodnotiť metodicky, nie je tam taký veľký rozdiel, ako v sociálno-psychologických aspektoch. Práca so ženami si vyžaduje úplne iný prístup, ako s mužmi.“
Narodený: 18. februára 1973 v Prešove
Hráčska kariéra: Tatran Prešov, Matador Bratislava
Post: obranca
Trénerská kariéra: Spoje Bratislava (1994 – 1996), SK Svätý Jur (1997), Matadorfix Bratislava (1997 – 1998), SR 19 ženy a asistent SR ženy (1997 – 2002), člen skautingtímu SR 19, SR 20 a SR 21 (2000 – 2005), pozorovateľ pre SR A (2004-2005), SC Baniyas (asistent A a tréner tímu 2005), SR 18 (2010), Tatran Prešov (asistent 2006 – 2008, tréner 2011), MFK Košice (športový riaditeľ 2008 – 2011, tréner 2010 – 2011), ), SR 18 (2009 – 2011), SR 19 asistent (2009 – 2011), MŠK Žilina (asistent január 2012 - január 2013, hlavný tréner január 2013 – jún 2013, riaditeľ akadémie 2012-2013), reprezentácia SR A (asistent, júl 2013 – október 2018, hlavný 15. 10. – 22. 10. 2018, od 20. 10. 2020), technický riaditeľ SFZ (2019 – doteraz)