BRATISLAVA (SFZ) - Najprv stodvadsať minút futbalového boja, keď boli misky postupových váh chvíľku naklonené na jednu a potom zas na druhú stranu, no o finalistovi baráže sa ani po dvoch hodinách nerozhodlo. Muselo prísť na jednástkový rozstrel, lotériu, v ktorej hrá prím šťastie, ale aj sebavedomie a schopnosť prekonať fyzickú únavu i psychický stres. To, čo predviedol Ján Greguš v štvrtej sérií, je ťah futbalového šoumena, zasluhujúci si verejnú poklonu. Po ňom kopal Doherty, nedal a Slovensko svoj dôležitý zápas roka 2020 vyhralo. A v novembri pocestuje do Belfastu na ten najdôležitejší.
Kúsok šťastia v závere I. polčasu mohlo priniesť zmenu bezgólového stavu, ktorý zodpovedal priebehu aj hernému prejavu oboch mužstiev za 45+1 minútu, v náš prospech. Dvakrát bol v hlavnej úlohe Ondrej Duda, najprv parádnou obstreľovačkou zakočnil prečíslenie troch proti dvom, ktoré sme celkom nezužitkovali, ale náš falošný hrot sa ku koncovke dostal, Randolph však vytiahol famózny zárok.

Po následnom rohu, odvrátenom centri prišla ďalšia lopta do írskej šestnástky, ktorú Duda zadovkou poslal  tesne vedľa pravej žrde...

Pravda, mohlo byť aj inak, pretože občasné dierky v našej obrane sa hostia snažili využiť. Hrozil čiperný McGoldrick, ale nemal dobre nastavené mieridlá. V 37. min boli kúsok od radosti Íri, najprv si hádzanárskym spôsobom posúvali loptu okolo našej šestnástky, potom obranu prelomil McClean, ale nesadla mu strela, takže tandem Valjent – Rodák dokázal zažehnať katasrofu.

Celkovo to však bolo podľa očakávania obojstranne hlavne opatrné, sokoli hrali v zostave, ktorú tréner Hapal musel poskladať napriek koronovým ranám, teda pri absencii Lobotku a po vypadnutí Škriniara. Nám viazol postupný prechod do útoku, stratili sme zbytočne dosť lôpt, hrozili nám štandardky hostí, ktoré keď sme odvrátili a zvládli prvé dve prihrávky, vyzerali našej kontry celkom dobre. Takých sme však zvládli za I. polčas možno päť, prvý strelecký pokus sme na Radolpha vyslali v 41. min, Kucka bránu netrafil. A potom prišiel Dudov  výrazný záver prvej polovice zápasu, žiaľ bez gólového efektu.

Aj keď zima nebola, v 51. min zamrzlo asi celé futbalové Slovensko. Hamšík v snahe odvrátiť center hlavičkoval smerom na Rodákovu bránu a skutočne len tesne minul pravú žrď... Paradoxne potom nasledovalo dobrých päť ofenzívnych minút nášho tímu, počas ktorých sme kopali štyri rohové kopy, kúrili sme pred Randolphom, ale nezapálili sme nič, lebo Duda sa ku strele nepreštrikoval. Zato srdcia sa nám spomalili v 70. min, to hosťom vyšiel rýchly brejk, Stevens urobil nadprácu pre spoluhráča a striedajúci Browne mal pred sebou len nášho brankára. Bombu ako hrom vyslal k žrdi, ale Rodák bol skvelý, famózny, jedinečný! Tutovú šancu ako zvon Írom zmaril výstvaným brankárskym zákrokom. Ufff, to sme si odfúkli. A potom sme to hosťom vrátili. To keď Hamšík dal za obranu Haraslínovi, ten si počkal na dobrý moment na strelu, ba priam na najlepší, pretože obstrelil aj brankára, ale na čiare Randolpha zastúpil Duffy a ľavou nohou nám gól vykopol... V 85. min sa to isté stalo na opačnej strane, Hourihane mal na nohe postupový gól, za prekonaným Rodákom však na čiare zasiahol Kucka. V tej chvíli sa nám srdcia zastavili, záchranár šiel vzápätí striedať a zápas sa preminútoval až do predĺženia. 

To začali Íri zhurta, po 30 sekundách musel McGoldrickov pokus spod brvna vyťahovať Rodák, po následnom rohu a zmätku v našej šestnástke zastavil loptu od Browna, smerujúcu do siete, náš početný obranný val. Odpovedali sme v 94. min šancou Haraslína po tečovanej Gregušovej strele, oprel sa volejom do lopty, ale gól z toho nebol. S pribúdajúcim časom bolo čoraz zrejmé, že avizovaná hra buď – alebo sa zužuje do jediného okamihu. V 105. min to boli centimetríky, keď sa lavínový útok hostí zastavil na pravej žrdi Rodákovej brány, posledným, kto sa snažil bol Brady...  Úzko na duši nám bolo aj pri priamom kope O’Dowdu, lopta šla blizúčko k žrdi, našťastie z vonkajšej strany. Gól nepadol a tak o postupujúom musel rozhodnúť rozstrel zo značky pokutového kopu.

Štyria naši dali, Brownovi Rodák pokus vyrazil a Doherty napálil loptu bombou do brvna.

Znamená to, že si zahráme finále baráže, v novembri cestujeme do Belfastu, lebo Severné Írsko vyhralo rovnako v rozstrele nad Bosnou a Hercegovinou.

SLOVENSKO – ÍRSKO 0:0 po predlžení, 4:2 na 11 m
JEDENÁSTKOVÝ ROZSTREL: Hamšík 1:0, Hourihane 1:1, Hrošovský 2:1, Brady 2:2, Haraslín 3:2, Browne nedal, Greguš 4:2, Doherty nedal.
ŽK: Duda, Hamšík, Hourihane, Mc Clean, Duffy.
ROZHODOVALI: Turpin – Danos, Gringore (všetci Franc.) – bez divákov.
SLOVENSKO: Rodák – Pekarík, Vavro (112. Gyömbér), Valjent, Mazáň – Kucka (86. Greguš), Hrošovský, Hamšík – Rusnák (86. Mak), Duda (107. Boženík), Mihalík (73. Haraslín). Tréner: Pavel Hapal.
ÍRSKO: Randolph – Doherty, Egan, Duffy, Stevens – McCarthy (60. Browne), Hourihane, Hendrick – Robinson (100. O’Dowda), McGoldrick (112. Long), McClean. (60. Brady) Tréner: Stephen Kenny.

HLASY PO ZÁPASE
PAVEL HAPAL (tréner Slovenska): “Bol to dramatický zápas, spadol mi veľký kameň zo srdca. Zažil som v minulosti dva rozstrely na klubovej úrovni a oba som prehral, dúfal som, že to teraz vyjde. Pre Rodáka sme sa rozhodli preto, že v Izraeli ukázal dobrú formu. Od začiatku bolo jasné, že to bude opatrný zápas, súper mal síce viacero šancí, ale príležitsoti sme mali aj my. Jedenástky sme trénovali, hráči sa na ne prihlásili sami, piaty v poradí bol Robo Mak. Postup Severného Írska ma neprekvapil, bude to nepríjemný súper, myslím si, že ťažší ako Írsko.“
STEPHEN KENNY (tréner Írska): “Samozrejme, že som veľmi sklamaný. Oba tímy mali spočiatku málo šancí, ukázali sme počas celého zápasu obrovské odhodalnie, myslím si, že sme mali čistejšie šance. Bolo to ale veľmi tesné, podľa mňa sme v II. polčase a v predĺžení hrali veľmi dobre. Zopakujem, že som veľmi sklamaný. Prehrať v rozstrele je veľmi kruté, ale musíme to akceptovať.“