BRATISLAVA (SFZ) – V 52. ročníku Slovenského pohára – Slovnaft Cupu triumfovali futbalisti Slovana. Cesta za 17. víťazstvom v najcennejšej domácej trofeji bola dlhá a tŕnistá, viedla cez 120 zápasových minút, dve vylúčenia a potvrdenie jedenástkového verdiktu systémom VAR.

V základnej zostave Žiliny nastúpilo osem slovenských futbalistov, na opačnej strane len jeden (brankár Šulla). Začalo sa podľa papiera, za prvých desať minút kopal Slovan päť rohových kopov, kontroloval dianie a aj keď nemal výrazný tlak, jeho hráči mali viac loptu na kopačkách, opticky sa tlačili pred Belka, akurát ich snahe chýbal väčší dôraz a kľúč na otvorenie žilinskej defenzívy. Takmer neuveriteľne preto znie, že prvú strelu medzi žrde vyslal Ratao až v 38. minúte...

Žlto-zelená omladina, ktorej vekový priemer na ihrisku bol máličko cez 21 rokov, si postupne „ohmatala“ prostredie i súpera, vyrovnala hru a následne vážnejšie zahrozila. Na konci druhej desaťminútovky hlavičkoval Paur k žrdi a Šulla sa sakramentsky zapotil, aby vytiahol loptu na roh.

Zásadný moment prišiel v 26. min, toľko kritizovaný Henty z vlastnej polovice vyšprintoval, dostal sa cez posledného brániaceho Žilinčana a Minárik zatiahol záchrannú brzdu. Vylúčenie vo finále domáceho pohára...  Kým si belasí uvedomili, že majú na ihrisku početnú prevahu, zahrali žlto-zelení štandardku nie úplne ideálne, lopta sa po dvoch hlavičkách dostala od brány Šullu na hranicu šestnástky, kde ju trafil ľavačkou nechytateľne k žrdi Kiwior – a MŠK viedol! Šok pre favorita zápasu, z ktorého ho nedostal ani Henty, hoci mal na hlave šancu ako zvon, ale gólovo nezazvonil. Naopak, mohlo na opačnej strane, keď sa individuálne presadil Ďuriš, naservíroval Bernátovi a jeho ľahký ťuk poslal loptu nad.

Po hodine však Henty úlohu koncového útočníka predsa splnil, po Medveděvovom centri sprava Nigérijčan zo vzduchu trafil perfektne a nechytateľne, gólu nemohol Belko nijako zabrániť. Hoci predtým, hneď po návrate z kabín, vytiahol zázračný zákrok po lobe od spoluhráča Kiwiora a potvrdil, že je vynikajúci brankár.

Pre Žilinu to však bol zlý zápasový úsek, vzápätí musel pre zranenie z ihriska odísť kapitán Paur, ale oslabení žlto-zelení vzdorovali početnejšiemu favoritovi až do konca riadneho času. Umnou hrou, odhodlaním, bojovnosťou, vidinou pohárového úspechu.

Po 100 sekundách predĺženia sa blysol parádnou strelou Ďuriš, Šulla sa zaskvel skvelým zákrokom. Na opačnej strane po Strelcovom pokuse kopali belasí štrnásty rohový kop, onedlho po pätnástom zakončil nad Abena. A potom prišlo na rozhodnutie VAR-u, po Hentyho obhadzovaní došlo ku kontaktu ruky Kiwiora s loptou a pískal sa pokutový kop. Vladimír Weiss trafil pohár... Aj keď desať minút pred koncom musel po vylúčení predčasne z ihriska po faule na Ananga a vyrovnal tak počty, ale nie sily, pretože tie Žilinčanom logicky chýbali viac. Aj tak skúšali hrať vabank, ešte v posledných chvíľach pridaných minút k vyše dvom hodinám hry hrýzli, ale viac ako na prehru so vztýčenou hlavou to už nestačilo. Slovan získal po titule aj pohár, v sezóne 2020/21 sa stal držiteľom cenného double.

Víťazovi patrí prémia 50 000 eur, finalistovi 20 000, tímy, ktoré skončili v semifinále, po 5000 eur.

MŠK ŽILINA – SLOVAN BRATISLAVA 1:2 po predĺžení  (1:1, 1:0)
Góly: 30. Kiwior, 61. Henty, 105. Weiss (11 m).
ŽK: De Marco, Ďuriš, Rusnák, Fazlagič, Javorček, Weiss ml, Šulla, Kurminowski, Abena, Bajrič.
VYLÚČENÍ: Minárik (26.), Weiss ml (110).
Rozhodovali: Kráľovič – Kováč, Poláček – bez divákov.
MŠK: Belko – Anang, Minárik, Kiwior, Javorček (105. Sluka) – Gono (77. Myslovič), Fazlagič, Bernát (40. Kopas) – Rusnák (77. Kaprálik), Paur (64. Kurminowski), Ďuriš (105. Bičachčjan). Tréner: Pavol Staňo.
SLOVAN: Šulla – Medveděv, Abena, Božikov (105. Bajrič), De Marco (81. Pauschek) – De Kamps (71. Nono), Holman (46. Strelec), Rabiu – Čavrič (78. Daniel), Henty, Ratao (46. Weiss ml.). Tréner: Vladimír Weiss st.

HLASY PO ZÁPASE

VLADIMÍR WEISS st (trener Slovana): „Pre nás to bol veľmi ťažký zápas, po vylúčení svojho hráča dali Žilinčania do toho dvojnásobok všetkého, strelili gól a robili, čo mohli, aby vyhrali. My vieme hrať aj lepšie a musíme hrať lepšie, toto by na Európu nestačilo. Rozhodla penalta, veril som synovi, že ju premení. Finále pohára sa hrá na výsledok, na víťazstvo, bol to zápas o psychike s naším víťazným koncom. Po stretnutí som šiel do žilinskej kabíny podať každému jej členovi ruku, zagratulovať im k výkonu.“ 

PAVOL STAŇO (trener Žiliny): „Som hrdý na svojich hráčov, ďakujem im za predvedený výkon. Asi sme si nezaslúžili prehrať, je to kruté... Chýbalo nám máličko, ale aj taký vie byť futbal. Je lepšie sa učiť na chybách druhých, my sa budeme na vlastnej. Bol to možno fyzicky najnáročnejší zápas v živote hráčov, ale nám nechýbali sily, len športové šťastie.“

VLADIMÍR WEISS ml (autor víťazného gólu Slovana): „Ak by sa trofej dala rozdeliť, určite by som časť z nej dal Žilinčanom. Vyhrať finále môže len jeden, som rád, že sme to zvládli a spoluhráči aj posledných desať minút bezo mňa. Na jedenástku som si veril, hoci včera som na tréningu zo štyroch tri nedal.“

VERNON DE MARCO (hráč Slovana): „Bol to veľmi, veľmi náročný zápas, hralo sa 130 minút. Ukázali sme, že sme jedno mužstvo, držali sme spolu, rovnako Žilina si zaslúži rešpekt.“

JAKUB PAUR (kapitán Žiliny): „Veľmi ma hnevá, že sa nám to nepodarilo. Je neuveriteľné, akú robotu naše mužstvo odviedlo, Slovan sa bál o výsledok, hoci sme hrali od 30. minúty oslabení. Prakticky dve hodiny... Veľmi nám záležalo na úspechu v tomto zápase, je mi teraz toho výsledku veľmi ľúto.“

JAKUB KIWIOR (autor gólu Žiliny ): „Asi tam nejaký šuch rukou bol, moja chyba, dopadlo to, ako to dopadlo.“