BRATISLAVA (SFZ) – V súbehu, ktorý sa v riadnom termíne končil záverečnými prezentáciami kandidátov už vo februári, ostali ešte dvaja poslední adepti na získanie najvyššej odbornej trénerskej kvalifikácie UEFA Pro licencie. Róbert Lukáč, zväzový koordinátor mládeže na východe a asistent trénera pri reprezentačnej pätnástke, aj Lukáš Jarolím, pokračovateľ známeho futbalového rodu, bývalý futbalista a momentálne tréner treťoligového FC Přepeře. Záverečnú skúšku zvládli, licencia im patrí.

V tejto chvíli teda má SFZ evidovaných viac ako 300 trénerov s najvyššou odbornosťou. „Viac ako päťdesiati majú licenciu, získanú od iného zväzu, reálne je teda slovenských trénerov s Pro licenciou 277,“ spočítal Zsolt Pakusza, manažér vzdelávania trénerov SFZ. Skúsený pragmatik však upresnil, že „reálny počet odborníkov, medzi ktorých by bolo možné siahnuť pri riešení trénerského postu v klube, je približne 150 plus-mínus,“ dodal. Nepochybne i v tomto počte kto chce, nájde vhodného trénera pre svoje mužstvo...

Slovákom s číslom 277 je spomenutý Róbert Lukáč (39). „Mal som to z celej skupiny najďalej, z Bardejova som sa nacestoval za dva roky dosť a dosť. Ale aj to bola dobrá príprava na trénersky chlebíček, veď tréner je neustále v pohybe,“ triezvy pohľad čerstvého držiteľa licencie. Priznal, že i po jej získaní sa ešte vždy vidí viac v mládežníckom futbale, no zároveň nevylúčil v budúcnosti aj možnosť pôsobenia v tom mužskom a na to mu je UEFA Pro licencia nutná. „Doba si žiada vzdelaného odborníka, na rovinu poviem, že som rád, že som kurz absolvoval a že som diplom získal,“ povedal v sídle zväzu a vydal sa na cestu do Bardejova...

Opačným smerom šiel po rovnako úspešnom zvládnutí poslednej skúšky Lukáš Jarolím (47). „Doma som sa na štúdium nedostal, z jazykových aj vzdialenostných dôvodov bol súbeh na Slovensku pre mňa vhodný. Po dvoch rokoch môžem povedať, že celé to štúdium bolo náročné. Je to vhodnejšie slovo ako 'ťažké'. Bolo toho dosť, v čom som sa v trénerskej problematike posunul,“ zamyslel sa syn známej persóny českého futbalu Karla Jarolíma. Isteže otec na neho v mnohom vplýval, ale Lukáš si už päť rokov vyšliapava trénerskú cestičku sám. Benátky nad Jizerou, Ústi nad Labem, posledný polrok v FK Přepeře. „Človek sa učí, nasáva informácie, zbiera skúseností a vie, že skôr či neskôr sa mu to zíde. No nad všetky poučky, rady a poznatky je však pravda, že vždy sú najdôležitejšie výsledky mužstva,“ hľa, ako je jednou vetou možné vystihnúť podstatu.

„Za dva roky sme všetkým absolventom ponúkli možnosť nabrať čo najviac informácií, aj si mnohé overiť v nami nastavenej praxi, ale získaním diplomu sa to pre nich nekončí. Rozumný tréner sa vzdeláva stále a nepretržite, konkurencia je dnes obrovská a kto chce uspieť, nemôže ustrnúť v žiadnom smere,“ uzavrel skúseným pohľadom pragmatika dlhoročný šéf trénerského vzdelávania na zväze Zsolt Pakusza. Doplnil ho kolega zo skúšobnej komisie Ivan Galád – ďalším bol Oto Brunegraf – zaujímavou myšlienkou: „Otvorili sa im dvere do trénerskej tržnice. A až tam sa rozhodne...“