BRATISLAVA (SFZ) – Stretli sa v jeden deň. Jubilanti a internacionáli, zástupcovia niekoľkých generácií, hráči, tréneri i funkcionári. Prakticky so všetkými sa spája príslušnosť aspoň ku dvom z týchto skupín. A napríklad Anton Urban bol hráčom, trénerom i funkcionárom. “Vším jsem byl rád,“ zacitoval kapitán olympijského tímu z Tokia 1964 Jana Nerudu.

Čas sa zastaviť nedá. Preto po nimi naplnení jubilejného dáta narodenia si prezident SFZ Ján Kováčik pozval na stretnutie päťdesiatnika Martina Obšitníka i Gustáva Mráza, ktorý má na chrbte osem krížikov a z deviateho už polovicu. A v očiach stále ten šibalský ohník. Účastník MS 1958, majster Československa v drese bratislavskej ČH, legenda nášho futbalu. Rovnako ako Titus Buberník, ktorý na stretnutie prišiel v sprievode svoje dcéry. “Mať tvoju rýchlosť a moju techniku, aj Brazílčania by nás kúpili,“ Antona Urbana doberanie spoluhráčov stále neprešlo. Potom sa pozrel na obrazovku, kde sa striedali sekvencie zápasov z minulosti, sprevádzané sprievodným slovom mnohých osobností, vrátane – Antona Urbana. “Občas so sebou nesúhlasím,“ vyvolal smiech auditória, keď reagoval na slová, ktoré zneli z obrazovky. 

“Legendy, majstri futbalu,“ oslovili pozvaných hostiteľ, prezident SFZ Ján Kováčik. Platilo jedno aj druhé. Všetci prítomní sa mohli hrdiť prvým aj druhým oslovením, pretože páni Vengloš, Urban, Buberník, Dolinský či Mráz spĺňajú kritériá futbalových šampiónov i legiend. Najmladší Obšitník sa v tejto spoločnosti stal logicky terčom vtipov, jeho 50 rokov bolo braných za „dorastenecký či juniorský vek.” “Zvykám si,“ usmial sa futbalista, ktorý hájil farby troch prvoligových bratislavských klubov aj dvoch košických a okrem toho i Dukly Banská Bystrica či Chemlonu Humenné v časoch, keď hrali v najvyššej súťaži. Je podpísaný pod 89 gólov a “isteže ma kanonierska stovka lákala, ale nie každú šancu som premenil.“

Bol to čas na stretnutie, malú oslavu a veľa spomienok. Futbal je vďačná studnica mnohých tém a v takej spoločnosti, kde sú na jednej strane legendy a na druhej ako hostitelia okrem prezidenta SFZ generálny sekretár Jozef Kliment, viceprezident SFZ Ivan Kozák, manažér tímu internacionálov Ladislav Petráš a nedávny člen výkonného výboru Milan Lešický, jedna myšlienka striedala druhú, debata plynula a krútila sa v zákrutách spomienok, úvah a názorov.

Došlo aj na poďakovanie. Jozefovi Venglošovi a Antonovi Urbanovi za prácu, ktorú odviedli počas funkčného obdobia v Čestnej rade Siene slávy slovenského futbalu, i Jozefovi Kimentovi, ktorý bol hnacím motorom všetkého diania okolo futbalového Panteónu, ako člen výkonnej komisie SSSF .

Futbal to dokázal, zastavil čas. Aspoň na chvíľu, aspoň na hodinu. Keď slovenské legendy znova hrali či trénersky viedli svoje tímy a vkladali do toho všetko svoje nemalé umenie, vôľu a pracovitosť. “Nazdravie, páni,“ pozdvihol pohár sektu Ján Kováčik. Ďakujeme a  tešíme sa na ďalšie debaty.