BRATISLAVA (SFZ) – Kniha sa volá Novota život v rukaviciach, na svet jej pomohla Nadácia SFZ. Od utorkového obeda sa vydala na svoju púť za čitateľom. Nielen futbalovým fanúšikom, pretože aj keď je o živote futbalového brankára, je primárne o človeku. O Jánovi Novotovi.

O tom sa hovorilo na krste. Teda aj o tom. Lebo tém, ako vždy, keď sa niečo deje vo futbalovom prostredí, bolo iks. Päť. Desať, pätnásť... Bolo by aj viac, ale na všetky nebol čas. Lebo napríklad krstný otec, tiež brankár, tiež ligista, tiež reprezentant, tiež tréner Miroslav Hýll mal ešte učiteľské povinnosti, veď sa aj lúčil, že ide „formovať ďalších mladých brankárov, aby mal kto kráčať v Janových aj jeho hlbokých stopách,“ pričom ešte pripomenul fakt, že „my máme svoj brankársky jazyk špecifický,“ to na margo tých žartíkov rangu „bola jedna mamka, mala dvoch synov, jeden bol normálny a ten druhý futbalový brankár...“  Veď to poznáme, už z histórie sa traduje, že brankár a ľavé krídlo je v zostave iba jeden...

V pohodovej atmosférke pokračoval respondent knižky v trende, aký nastavil pri tvorbe svojej autobiografie – proste bol úprimný. „Najprv som sa pýtal sám seba: kniha o mne?! Načo? Prečo? A o čom?“ Odpovedal si sám. Vtedy, keď začali spolu s autorkou jeho spovede Titanillou Böd na texte pracovať, aj v utorok, pri krste slovenskej verzie (maďarský originál je na svete už viac ako dva roky): „Ak obsah knihy pomôže aspoň jednému mladému človeku, chlapcovi či dievčaťu, byť v niečom lepším brankárom/brankárkou a o kúsok charakterovo pevnejším jedincom, rozhodol som sa správne,“ s tým vyprevadil publikáciu do sveta plného všakovakých nástrah, medzi ľudí.

Fakt to tak vyzerá – a aj to na krste zaznelo – že Novota je bez chýb. Autorka dokonca vyzvala všetkých, ktorých pri písaní oslovila, aby jej povedali čo len jednu jeho zlú vlastnosť, lenže z každej strany dostávala rovnakú odpoveď: nemá! Až sa chcelo uveriť, že je úplne bezchybný! Dovtedy, kým ešte nedávny spolupracovník z realizačného tímu ženskej reprezentácie predsa len našiel čosi, čo by sa v niektorých kruhoch možno s privretím očí dalo označiť mínuskou, ale... Nepatrí sa prezrádzať, že, Miško. Takže len vedzte, že Jano je fakt človek, že má aj nejaký nedostatok, ale rozhodne to nie je v charaktere, ľudskosti a férovosti. Preto prejdete stranami a kapitolami knihy plynulo, ale nechodťte cez ne náhlivo. Stojí za to pristaviť sa pri dianí v DAC, Rapide, reprezentácii, Debrecíne. Spojiť to s Novotovým priznaním o troch tréneroch, ktorí ho najvýraznejšie sformovali. Prezradíme jedno z tých mien – Ján Kozák st. – ale prečo, to si nájdite v knihe sami.

A ešte dve vyznania: od autorky Titanilly Böd, že myšlienka napísať knižku o Novotovi v nej skrsla v roku 2008, po tom, ako vtedy s 25-ročným brankárom Dunajskej Stredy spravila rozhovor, z ktorého na ňu dýchla človečina a zdravá sedliacka múdrosť. Vidíte, sotva pätnásť rokov a je to tu...

Druhé vyznanie prišlo od prekladateľky Lenky Nagyovej. „Jana som osobne spoznala desať minút pred týmto krstom, ale vďaka jeho myšlienkam a vyjadreniam v knihe som mala pocit, že ho poznám roky. Čítala som jeho slová v maďarčine a vnímala som človeka, ktorý mi to hovorí po slovensky...“

Nuž ale lepšie, ako nasať atmosféru z krstu je prečítať si kompletný originál. Už aj preto, že v záplave autobiografických kníh o športovcoch z posledného obdobia táto vytŕča. Nie tým, že Jano meria 199 centimetrov, ale (ne)obyčajným obsahom o obyčajnom dobrom chalanovi. Tak obohacujúce čítanie, priatelia.