Nenápadný obranca bratislavského Slovana, ktorý ako prvý priviedol v úlohe kapitána mužstvo SR na trávnik v oficiálnom zápase po rozdelení Československa. Stalo sa tak vo februári 1994 v Sharjahu, v priebehu troch rokov nazbieral spolu 14 reprezentačných štartov, v ktorých s výnimkou dvoch stretnutí odohral kompletné deväťdesiatminútové porcie, v kvalifikácii o postup na ME 1996 nastúpil pod vedením trénera Vengloša v piatich dueloch.

Na klubovej úrovni bol vzorom vernosti klubu. Veď s výnimkou vojenčiny v banskobystrickej Dukle (1986-1988) strávil na Tehelnom poli dlhých 25 rokov. V roku 1992 sa tešil z federálneho titulu, trofej pre majstra SR zdvihol nad hlavu trikrát (1994-1996). 8-násobný víťaz Slovenského pohára odohral v belasom drese pamätné pohárové zápasy s Ferencvárošom Budapešť, AC Milánom, Borussiou Dortmund, či Aston Villou.

V najvyššej domácej súťaži odohral viac ako 300 zápasov, s reprezentáciou sa rozlúčil v máji 1995 na Tehelnom poli v prípravnom zápase s Českom (1:1), spolu nazbieral v drese s dvojkrížom na prsiach 1.170 minút.