BRATISLAVA (SFZ) – Šport na Slovensku a futbal zvlášť dosiahli v roku 2023 množstvo veľkých úspechov nielen na športovom poli, ale aj v diplomacii. Ako tieto víťazstvá vníma najsilnejší muž slovenského futbalu, prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik, čo ho potešilo a naopak, kde ešte vidí rezervy, prezradil v rozhovore pre futbalsfz.sk.

Je tu koniec roka - čas na jeho bilanciu v kontexte SFZ a slovenského futbalu. Aký teda bol?
„Podľa mňa bude patriť medzi tie najúspešnejšie a to vo viacerých oblastiach. Dosiahli sme úspech v oblasti medzinárodnej športovej diplomacie. Vďaka výraznému prispeniu SFZ sa podarilo vytvoriť predpoklady pre posilnenie významu športu v našej spoločnosti. Verejnosť však, logicky, najviac reaguje na športové výsledky našej reprezentácie a našich najlepších reprezentantov a našich najlepších klubov v medzinárodnej konfrontácii. Napokon v každomesačnej ankete Športovec mesiaca dvakrát vyhral Stano Lobotka, jedenkrát Martin Dúbravka a naposledy víťazstvo získala naša reprezentácia. Aj to beriem ako dôkaz, že nášmu futbalu sa v tomto roku darilo.“ 

Poďme si to rozmeniť na drobné - začnime to diplomaciou… 
„Ten úspech, že Slovensko ako vôbec prvá “sólo” krajina získala usporiadanie záverečného turnaja EURO 2025 hráčov do 21 rokov, možno doceníme až neskôr - pravdepodobne po jeho skončení. Podujatie takého rozsahu, čo sa týka futbalu, ešte u nás nebolo - pokryje celé Slovensko. Čo sa týka počtu zápasov - tak ten sa rovná “dospelému” finálovému turnaju EURO 2012, ktoré vtedy organizovali spoločne Poľsko a Ukrajina. Na našich trávnikoch uvidíme hráčov, ktorí budú najväčšími hviezdami svojich klubov a svojich reprezentácií už o niekoľko rokov. V rámci hierarchie reprezentačných súťaží UEFA ide o tretie najvýznamnejšie podujatie - je to vrchol našich organizátorských možností.“ 

V akom štádiu sú prípravy? 
„V septembri si všetky štadióny, tréningové plochy ako aj možné ubytovacie kapacity prezreli zástupcovia UEFA. S mnohými sa osobne poznáme, pretože máme vzájomnú pracovnú skúsenosť z organizácie záverečných turnajov v kategóriách U17 (2013), WU19 (2016) a U19 (2022) - všetky boli hodnotené z ich pohľadu vysoko pozitívne a som presvedčený, že to významne prispelo k našej úspešnej kandidatúre. Tou druhou podstatnou podmienkou bolo zásadné zlepšenie futbalovej infraštruktúry, ktorú sme naštartovali v roku 2013 projektom rekonštrukcie, výstavby a modernizácie ligových štadiónov. Symbolicky sa uzavrie dokončením štadióna v Prešove - jedným z dejísk záverečného turnaja.“ 

Červík pochybností je neodbytný. Stihne sa štadión v Prešove dokončiť? 
„Všetko nasvedčuje tomu, že malo by sa to stihnúť - ale dobrý a skúsený organizátor má pripravenú aj alternatívu. My ju máme, ale verím, že všetko dobre dopadne a hrať sa bude v Prešove. Ešte by som chcel dodať, že organizácia podujatia takého rozsahu si vyžiadala vytvorenie špeciálnej dcérskej spoločnosti - SFZ Event, ktorá bola založená špeciálne pre tento účel - opäť ide o postup osvedčený aj v iných krajinách.“ 

Poďme k tej „štátoprávnej“ oblasti. 
„Vo svojej funkcii prezidenta SFZ od septembra 2010 som do dnešného dňa zažil desať ministrov školstva, vedy, výskumu a športu. Z toho vyplýva, že priemerná životnosť ministra, do ktorého rezortu šport doteraz patril nie je ani 16 mesiacov… A keďže nielen z hľadiska názvu, ale aj rozpočtovaných zdrojov bol šport vždy na konci, jednou z mojich trvalých a najťažších úloh bolo, je a bude presviedčať zástupcov politickej scény, že šport má oveľa väčší potenciál a dosah než len ako „voľnočasová aktivita“ za akú ju nemálo ľudí, vrátane politikov, považuje.“ 

Pripravované vytvorenie ministerstva športu a cestovného ruchu teda tiež považujete za úspech.
„Za úspech to bude možné považovať až vtedy, ak bude obsadené kvalitnými ľuďmi a uvidíme výsledky ich práce. To, že na pozíciu ministra by mal nastúpiť Dušan Keketi, skúsený a úspešný manažér a „nepolitik“, však považujem za veľmi dobrý začiatok a pozitívny signál smerom k verejnosti - športovej aj tej najširšej. Skutočnosť, že šport bude mať, symbolicky povedané „vlastnú stoličku“ vo vláde, je predpokladom, ale nie zárukou, že sa tak stane. Dôležité pre mňa je, že jeho vytvorenie, aj ako symbolu zmeny prístupu štátu k športu, bolo zavŕšením dlhoročného úsilia SOŠV, SFZ, Učenej právnickej spoločnosti, ďalších športových zväzov a aj zapálených jednotlivcov v tejto oblasti. Začalo sa to pri príprave legislatívy - Zákona o organizovaní verejných športových podujatí a Zákona o športe - potom prišlo vytvorenie Fondu na podporu športu a pozície štátneho tajomníka pre šport pri MŠVVaŠ a ďalšími mediálne možno málo efektnými, ale vo svojom dôsledku pre šport prospešnými aktivitami „v zákulisí“.“ 

Ako hodnotíte význam a dosah tohtoročnej Deklarácie slovenského športu? 
„Opäť sa neskromne domnievam, že až história docení úlohu tohto dokumentu. Vznikol z iniciatívy SFZ a v spolupráci a prostredníctvom orgánov SOŠV (ako strešnej organizácie slovenského športu) si ho osvojilo celé športové hnutie. Čo je nesmierne dôležité - Deklarácia sa stala symbolom toho, že športové hnutie je v strategických otázkach jednotné ako nikdy v celej doterajšej histórii Slovenskej republiky. Veľa myšlienok a návrhov z neho sa dostalo aj do programového vyhlásenia vlády, ktoré je v celej doterajšej histórii vlád SR najkomplexnejšie a najlepšie prepracované, čo sa týka športu. Teší ma, že na hlavných požiadavkách smerom k politickým elitám sme sa dokázali dohodnúť a taktiež, že politické elity bez ohľadu na to, kto je v koalícii a kto je v opozícii, už športové hnutie a jeho predstavy a požiadavky berú vážne. Konečne.“ 

Fanúšikovia však väčšinou hodnotia činnosť SFZ podľa športových výsledkov, predovšetkým mužského reprezentačného áčka… 
„Vždy to tak bolo a aj bude, koniec koncov reprezentácia je svojím spôsobom výkladnou skriňou, ktorú vidia a hodnotia aj ľudia, ktorí nepatria medzi „dennodenných“ fanúšikov. Je na nás všetkých, aby sme sa snažili nech vyzerá čo najlepšie a čo najpríťažlivejšie. Pravda sa vždy ukáže na ihrisku a v hľadisku. V oboch týchto parametroch tím Francesca Calzonu obstál výborne. Ľudia z trénerského prostredia, ktorí majú niečo reálne za sebou, vidia a oceňujú zlepšenie hry našej reprezentácie, ktorá sa premietla aj do výsledkov. A svoj názor vyjadrili aj diváci - tým, že na jeseň prišli a povzbudzovali náš tím nielen na hviezdne Portugalsko, ale aj v zápasoch so súpermi, ktorých asi nikto nepokladá za divácke ťaháky, či už Lichtenštajnsko alebo Island. Slovensko je jednou zo 14 krajín, ktoré sa v tomto momente môžu pochváliť tým, že sa jej podarilo trikrát po sebe kvalifikovať na záverečný turnaj EURO od momentu, keď na ňom štartuje 24 tímov (môžu k nim pribudnúť maximálne ďalšie dve z trojice Poľsko, Wales, Ukrajina). Tým sa naopak nemôžu pochváliť také krajiny ako Holandsko, Švédsko, Dánsko, Škótsko, Srbsko, Grécko, Nórsko, Rumunsko a ďalších tridsať členských štátov UEFA. Je to veľký úspech tímu Francesca Calzonu.“ 

Práve taliansky tréner pri svojom nástupe nemal práve na ružiach mediálnej, odbornej, ale aj fanúšikovskej priazne, ako sa hovorí, ustlané… 
„Nie a o to väčšia satisfakcia je to pre neho, ale predovšetkým pre hráčov, ktorých dokázal presvedčiť o svojej predstave, ako môže hrať slovenská reprezentácia. Tí za ním stáli spôsobom, aký som doteraz nezažil a to aj vtedy, keď sa nám výsledkovo a ani herne nedarilo. Nebudem klamať, že je to satisfakcia aj pre mňa, pretože na tému „iba asistent“ alebo „mačka vo vreci“ som si vypočul i prečítal toho dosť. Mrzí ma to predovšetkým kvôli Marekovi Hamšíkovi, ktorý priniesol tip vychádzajúci z jeho jedinečnej vlastnej futbalovej skúsenosti a stal sa sám terčom posmechu i netajenej závisti či nevraživosti. On naopak pomohol reprezentácii troma rôznymi spôsobmi: tipom na trénera, ktorý sa ukázal byť správny a prospešný, na ihrisku v úplnom závere svojej hráčskej kariéry, keď pomohol vybojovať dôležité výhry na Islande a v Lichtenštajnsku a od septembra aj ako veľmi platný člen realizačného tímu, ktorý pozná nielen hráčov, ale aj naše reálie a celý chod reprezentácie tak ako nikto iný. Na žrebe EURA v Hamburgu som mal možnosť na vlastné oči vidieť, akú nehranú úctu mu prejavovali osobnosti európskeho futbalu.“ 

Čo viete prezradiť o príprave reprezentácie? 
„V marci máme naplánované dve prípravné stretnutia. Prvé z nich chceme odohrať doma a s najväčšou pravdepodobnosťou bude naším súperom Rakúsko. Ďalší program prípravy budeme veľmi starostlivo pripravovať s tímom Francesca Calzonu tak, aby jeho výsledkom boli čo najlepšie výkony a taktiež aj výsledky na záverečnom turnaji. Súbežne s tým pripravujeme spustenie vernostného programu pre fanúšikov našej reprezentácie a máme ambíciu výrazne zlepšiť služby pre nich tak, aby sa na akýkoľvek reprezentačný zápas akejkoľvek našej reprezentácie tešili s tým, že to bude výborne organizačne aj marketingovo pripravená akcia. Úlohou hráčov a realizačných tímov je ponúknuť čo najlepší herný a výsledkový produkt na ihrisku a úlohou nás je zabezpečiť im podmienky na prípravu a súčasne pre našich fanúšikov tie najlepšie podmienky a pestré aktivity na zápasoch.“ 

Čo ďalej vás potešilo v slovenskom futbale v končiacom sa roku 2023? 
„Je skvelé, že dvom klubom sa podarilo prebojovať sa do skupinovej fázy európskych súťaží, pričom Slovan si vybojoval účasť aj v jarnej fáze a to druhú sezónu po sebe, k čomu sa patrí pogratulovať. Podarilo sa nám zlikvidovať manko v rámci členskej základne, o ktorú sa postaral COVID a v súčasnosti sme už nad predcovidovými číslami. Osobitne ma teší, že najväčší prírastok máme v kategórii mládeže do 15 rokov. Stojí teraz pred nami úloha ako minimalizovať straty pri prechode zo žiackych a dorasteneckých kategórií a potom aj pri prechode medzi dorastom a dospelými. Tam máme oveľa väčší prepad ako v porovnateľných krajinách. Usilovne a systematicky na tom pracuje technický úsek pod vedením technického riaditeľa Romana Pivarníka.“ 

Ale nebolo všetko len ružové a pozitívne, však?
„Určite nie - zbytočnú chybu sme urobili v rámci vnútrozväzovej komunikácie a taktiež aj pri príprave minuloročného rozpočtu, čo sa prejavilo v hospodárskych výsledkoch a ekonomickej strate z toho vyplývajúcej. Z chýb sa musíme poučiť - čo sa týka komunikácie smerom dovnútra, tú potrebujeme posunúť na inú oveľa intenzívnejšiu úroveň ako doteraz. Mnohé vyplynulo z dôb COVID-u, ktorý výrazne obmedzil a svojím spôsobom odcudzil komunikáciu viac-menej iba do online priestoru. Online technológie sú fajn a sú skvelým pomocníkom, ale osobné stretnutia a osobný kontakt nič nenahradí. V uplynulých týždňoch som so svojimi spolupracovníkmi absolvoval stretnutia so zástupcami všetkých regionálnych a aj oblastných futbalových zväzov a veľmi otvorene sme tam prediskutovali všetky otázky, ktoré „viseli vo vzduchu“, vrátane členského či poplatkov za správu konta v ISSF, nedostatku rozhodcov a iných záležitostí. Povedali sme si, že všetko dôležité budeme diskutovať so všetkými tak dlho, až nájdeme riešenie, ktoré bude akceptovateľné pre čo najväčšiu resp. rozhodujúcu väčšinu.“ 

Na záver tradične - vaše želanie pre futbalový rok 2024? 
„Ja nevymyslím nič nové - všetkým prajem predovšetkým pevné zdravie, pohodu v rodinnom i pracovnom živote a čo sa týka futbalu a športu? Nech nám prinesie čo najviac radosti a naplnenia na akejkoľvek úrovni. Od EURA až po najnižšiu ligovú súťaž, od reprezentácie až po tímy starých pánov a internacionálov. Prajem všetkým futbalistom i futbalistkám, trénerom i trénerkám, rozhodcom i rozhodkyniam, funkcionárom i funkcionárkam, fanúšikom i fanúšičkám krásne a pokojné vianočné sviatky a nech sa im rok 2024 vydarí čo najviac, ako si želajú.“