BRATISLAVA (SFZ) - Nechýbalo veľa a Petržalka mohla byť znovu súčasťou najvyššej slovenskej futbalovej súťaže. Klubu z pravého brehu Dunaja ušiel postup až v druhom barážovom vystúpení. Minulú sezónu môže bratislavský celok hodnotiť ako jednu z najúspešnejších za ostatné roky. Nemalú zásluhu na tom nesie Patrik Danek. Stále len 23-ročný rýchlonohý krídelník patril so 14 gólmi k najlepším kanonierom MONACObet ligy. V aktuálnom ročníku sa jeho plány výrazne skomplikovali. A opäť raz za to môže zdravie.

Začnime rovno osudným októbrovým meraním síl proti Košiciam. Z trávnika ste museli zísť po 22 minútach. Čo sa vlastne stalo?
„Už do zápasu predtým proti Liptovskému Mikulášu som naskočil až v druhom polčase, pretože počas týždňa ma trápilo trieslo. Pomohli mi tabletky proti bolesti, vďaka ktorým som postupne prestal cítiť bolesť. Pripravoval som sa na spomínaný pohárový duel, pričom všetko bolo v poriadku. Na rozcvičke to rovnako držalo. Prišla však situácia, dostal som sa do súboja jeden proti jednému. Chcel som loptu posunúť do šestnástky, hodil som ju pod seba, no zacítil som pichnutie v triesle. Prišlo to zhruba v šiestej minúte. Snažil som sa to nejakým spôsobom rozbehať. Žiaľ, nedalo sa. Nasledovala magnetická rezonancia a viaceré ďalšie vyšetrenia. Odhalili natrhnutý brušný sval.“

Ako z vášho pohľadu vyzerali uplynulé mesiace? 
„Náročne... Tri mesiace som prakticky nič nemohol robiť. Problémy mi nedovolili cvičiť, ísť na bicykel, jednoducho pracovať s vrchnou časťou tela. Zostávalo mi len čakať, kým sa všetko vráti do normálu. Absolvoval som aspoň niekoľko dychových cvičení, aby som brucho spevňoval. Žiadne pohybové alternatívy neboli možné.“ 

V akej fáze rekonvalescencie ste momentálne? 
„Na začiatku januára som začal trénovať individuálne. Dať sa postupne dokopy mi veľmi pomáhali Ľudovít Nemec, fyzioterapeut Slovana Bratislava a Veronika Vargová, ku ktorej som chodieval na rázové vlny. Nohu sme otestovali a výsledky boli veľmi dobré, takže som sa mohol pripojiť k mužstvu. S tímom som už druhý týždeň.“

Kedy odhadujete návrat na trávniky?
„Aspoň zopár minút by som mohol odohrať už v sobotnom prípravnom zápase. Všetko mi veľmi chýbalo. O to viac sa teším na fanúšikov a samotné duely.“

Uplynulá sezóna vám vyšla fantasticky aj z individuálneho hľadiska. Mrzí vynútená pauza o to viac?
„Ja sa so zdravotnými problémami trápim už veľmi dlho. Minulý rok som podstúpil operáciu kostičky pri malíčku a vynechal šesť duelov jesennej časti. Teraz zasa prišli iné komplikácie. Snažím sa na sebe pracovať aj v tomto smere, no nejako mi to nevychádza.“ 

Väčšiu časť prebiehajúceho ročníka ste však odohrali. Ako ho z pohľadu Petržalky hodnotíte?
„Odohrali sme niekoľko veľmi dobrých zápasov. Do súťaže sme vstúpili jednoznačným víťazstvom vo Zvolene. Potom nás čakal náročný súboj proti Zlatým Moravciam. Mohli sme ho zvládnuť, nakoľko sme boli oveľa lepším mužstvom. Nepremenili sme však pokutový kop a prišla prehra. Takto vyzeralo viacero stretnutí. Chceli sme hrať o postup, no tlak nám zrejme trochu uškodil. Niektorých hráčov to zväzovalo, čo sa odzrkadlilo na výsledkoch.“ 

Keď trochu premostíme, okrem hráčskej kariéry ste rozbehli už aj tú trénerskú. Ako ste sa k tomu dostali? 
„V Petržalke som rok pôsobil pri kategórii U7. Tam som zistil, že som skôr typ trénera, ktorý si rád pripraví tréning, môže všetko nachystať a vedie celý proces. Do Šenkvíc som pravidelne chodieval navštevovať zápasy mužov, sem-tam dokonca vypomôcť do bufetu. Hrával tam môj kamarát Peťo Adamec, s ktorým momentálne už druhý rok trénujeme kategórie U13 a U15.“

Rýchlo ste sa udomácnili? 
„Poznal som tam tiež Viktora a Kiku Žilinských. On je šéftrénerom mládeže. Raz niekoho hľadali, preto som si povedal, prečo to nevyskúšať. Začal som pri kategórii U11, teraz som s tými istými chlapcami, akurát sú už starší. V Šenkviciach trénujem od roku 2023. Od vlaňajška sme spustili nový projekt – futbalovo-pohybovú škôlku pre deti od troch do piatich rokov.“ 

Okrem toho v Šenkviciach organizujete jeden z najväčších mládežníckych turnajov na Slovensku.
„Áno, každoročne pre kategóriu U13 usporadúvame v Športovej hale Memoriál Dušana Černaya. Rovnako v lete pre kategóriu U11. Tento rok sme sa však rozhodli spraviť veľký dvojdňový turnaj na dvoch športoviskách. Zúčastní sa ho 36 mužstiev. Chýbať nebude otvárací ceremoniál či ohňostroj. Pripravených je mnoho sprievodných akcií – kapela Vidiek, ale aj autogramiáda s futbalistami. Účasť potvrdilo viacero kvalitných mužstiev, spomeniem napríklad Spartak Trnava, Dunajskú Stredu, Górnik Łęczna, GKS Jastrzębie, Jablonec, Liberec, Hamsik Academy, Slovácko či Baník Ostrava.“ 

Chceli by ste sa v budúcnosti uberať trénerskou dráhou ešte výraznejšie? 
„Verím, že áno. Postupom času si chcem spraviť vyššiu licenciu a tomuto odvetviu sa venovať o čosi viac. Futbal je nevyspytateľný, nikdy neviete, čo sa môže stať, zrazu máte po kariére. Trénerstvo považujem za svoju druhú prácu.“ 

Keď sa ešte vrátime k minulej sezóne, len krôčik vás delil od postupu medzi elitu. Aké sú spomienky s krátkym odstupom času? 
„Sú to nezabudnuteľné momenty. Pred štartom jarnej časti sme na druhý Prešov strácali desať bodov, pričom manko sa postupne ešte trochu navýšilo. Neskôr sa nám začalo výsledkovo dariť, držali sme si formu a vyústilo to až do nešťastnej baráže. Škoda, že sme to v Michalovciach nedoklepli.“ 

Vy osobne ste nastrieľali 14 gólov. Keď hráčom takto vyjde súťažný kolotoč, o to viac mladíkom ako ste vy, zvyknú byť na prestupovom trhu žiadaným artiklom
„Jednoznačne šlo o môj najvydarenejší ročník. Ako herne, tak z hľadiska osobných a tímových štatistík. Už v zime som registroval zvýšený záujem, ja som však predĺžil kontrakt, preto bolo náročné nájsť vyhovujúce riešenie pre všetky strany. Pochopiteľne, aj Petržalka chcela z môjho prípadného odchodu niečo mať.“

S akými osobnými ambíciami sa vrátite po zranení? 
„Hlavným cieľom je vydržať bez zranení aspoň do konca tejto sezóny a odohrať čo najvyšší počet zápasov. Budem rád, ak sa bude dariť najmä tímu. Ešte viac, ak k tomu dokážem prispieť gólmi a asistenciami. Pokiaľ budeme stúpať tabuľkou nahor, všetci budú spokojní.“