Rozlúčkový zápas s reprezentáciou. V prípade Mareka Hamšíka, muža, ktorý odohrá proti Čile 136. zápas v najcennejšom drese, znie veta z úvodu divne a smutne zároveň. Veľká opora reprezentácie, bývalý dlhoročný kapitán reprezentačného mužstva, oznámil svoje rozhodnutie v máji doma v Banskej Bystrici a po niekoľkých mesiacoch je tu jeho rozlúčkový zápas. Tak, ako sa patrí na veľkú osobnosť, že ho má. Rekordér v počte štartov a najlepší reprezentačný strelec (26 gólov) si istotne zaslúži všetky pocty, aké si možno predstaviť.

Pri májovom oznámení vašej rozlúčky s reprezentačnou kariérou ste povedali, že by ste si predstavovali kvalitného súpera na váš 136. a záverečný zápas. Je teda Čile taký súper, akého ste si predstavovali?
„Nemyslel som na nejakého konkrétneho súpera. Čile je v každom prípade zaujímavé mužstvo, ktoré poriadne preverí náš reprezentačný tím. Myslím si, že tento duel je zároveň atraktívny vzhľadom na kvalitu súpera aj pre diváka. Rozlúčkový zápas teda spĺňa všetko, čo by mal priniesť. Aj Slovenský futbalový zväz sa k tomu postavil veľmi dobre a nastavil ceny vstupného dostupné pre všetkých. Verím teda, že to bude oslava futbalu.“

Podieľali ste sa na scenári toho, ako bude vyzerať vaša rozlúčka?
„Bol som v kontakte so zväzom, ale niečo extra som si nežiadal. Povedal som, že na zápas chcem nastúpiť s mojimi tromi deťmi. S trénerom Calzonom sme sa už vopred dohodli na minutáži. O tom, čo ešte bude pripravené, som vopred nechcel veľa vedieť, aby bolo aj prekvapenie... Myslím si, že emóciám sa asi neubránim. Čakám nejakú slzičku či už v mojom oku alebo u mojich najbližších.“

Keď si preberieme vašich pätnásť rokov v reprezentačnom drese, zhodne sa naše videnie s vaším, že to bola úžasná kariéra?
„Áno. Či sa to týka čísiel, alebo čomu som dopomohol. S reprezentačnou kariérou som absolútne spokojný.“

Považujete za vrcholy na vašej reprezentačnej dráhe účasť na troch záverečných turnajoch, čiže na majstrovstvách sveta 2010, EURO 2016 a EURO 2020 hranom pre pandémiu v roku 2021?
„Áno, veď sú to záverečné turnaje. V histórii slovenského futbalu boli iba tri. Bol som na všetkých a to sa počíta. Priniesli nezabudnuteľné spomienky. Také, čo zostanú navždy. Reprezentovať vlastnú krajinu na takých podujatiach bolo úžasné.“

V reprezentačnom drese ste dostali šancu ako devätnásťročný mladík vo februári 2007. Na čo ste mysleli pred prvým zápasom s Poľskom?
„Ako ucháň som bol v strese. Snažil som sa bojovať a behať. Asi vtedy o nič iné ani nešlo. Neviem už, aké úlohy mi dal tréner Kocian. Ja som sa sústredil na to, aby som v zápase proti Poľsku nič nepokazil.“

Čím ste si podľa vás zaslúžili prvú reprezentačnú nomináciu od Jána Kociana?
„Ako mladík som pravidelne hrával druhú najvyššiu taliansku súťaž. Asi tým.“

Aj ste si odložili váš prvý reprezentačný dres?
„Áno, popri iných dôležitých dresoch sa aj tento nachádza v mojej zbierke.“

Na začiatku reprezentačnej kariéry ste často dostávali rôzne úlohy na rôznych postoch. Nebolo to pre vás ťažké, hrať na iných pozíciách ako v Neapole?
„Povedal by som to tak, že moje začiatky v reprezentácii neboli ideálne. Každý čakal viac od Hamšíka, ktorý hral veľmi dobre v drese Neapola… Reprezentácia je však iná. Je tam menej času na zohranie sa so spoluhráčmi. Bol som mladý a mne išlo o to, aby som čo najlepšie reprezentoval svoju krajinu a to na hocijakom poste. Ja som nemal problém s tým, na akom mieste v zostave nastupujem. Možno viac vnútorný, ale nikdy som to nedal najavo. Vždy som išiel na ihrisko s chuťou dobre hrať a reprezentovať Slovensko.“

Potom ste dostali od trénera Weissa v kvalifikácii o účasť na majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike kapitánsku pásku. Čo to s vami vtedy robilo?
„Bola to aj pre mňa veľké prekvapenie. Snažil som sa nesklamať trénera Weiss. Lebo to, že mi dal takú obrovskú zodpovednosť, nie je len tak a ja som sa neustále popri tom zaúčal. Bol som stále mladý a učil som v boji. Snažil som sa robiť veci čo najlepšie pre mužstvo.“

Prvý zápas na majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike proti Novému Zélandu a vy s kapitánskou páskou v tuneli pred vykročením na trávnik. Nevyzerali ste nervózny. Naozaj ste neboli?
„Všetci sme boli nervózni, nielen ja! Tréma tam hrala svoju rolu, ale celý šampionát sme hrali dobre, urobili sme dobré meno Slovensku a slovenskému futbalu. Bol som pyšný, že som mohol byť kapitán na majstrovstvách sveta.“

Považujete postup na majstrovstvá sveta 2010 do osemfinále za najväčší úspech v reprezentačnej kariére? 
„Do jedného koša kladiem osemfinálové účasti a zápasy proti Holandsku a potom proti Nemecku v Juhoafrickej republike a vo Francúzsku na Eure 2016, tiež aj účasti na záverečných turnajoch, ale i všetky postupové zápasy na veľké šampionáty. Všetko je to totiž skvelý výsledok a dôležitosť takých zápasov je rovnaká. Slovenský fanúšik na to nezabúda. Ani na to, ako sme v Juhoafrickej republike zdolali dovtedy úradujúcich majstrov sveta Talianov a poslali sme ich domov. Bol som toho súčasťou, čo je fantastické.“ 

Aký to vtedy malo ohlas v Neapole, keď ste sa vrátili do klubu po vyradení Talianska?
„Bolo to šialené aj pre Talianov, že ich vyradilo Slovensko a ja som si to len užíval.“

Ako hodnotíte s odstupom času záverečný turnaj na EURO 2016 vo Francúzsku z vášho pohľadu? Pripomenieme, že ste strelili váš jediný gól na záverečných turnajov, do siete Ruska.
„Z môjho pohľadu bol úspešný. Chceli sme postúpiť zo základnej skupiny, čo sa nám podarilo a potom sme dostali ťažkého súpera, Nemecko. Ísť ešte ďalej už bolo zložité. Na tomto šampionáte sa mi podarilo aj skórovať. Pekný gól, takže opäť príjemné spomienky. Ešte vždy ho nájdem na sociálnych sieťach. ,Vyskočí´ mi ako pripomienka a bola to ozaj vydarená strela.“

Postúpme v deji ďalej. Strastiplná cesta viedla aj na Euro 2020 hrané v roku 2021. Po ňom ste asi neboli vnútorne spokojný s tým, ako sa to pre Slovensko skončilo. Alebo aké je vaše hodnotenie? 
„Čierna škvrna na našom účinkovaní bola vysoká prehra so Španielskom. Keby sme neprehrali takým vysokým rozdielom, prinieslo by to, podľa mňa, iný obraz. Škoda toho, ale ja som bol opäť rád, že sme tam mohli byť, mohli sme reprezentovať krajinu a do posledného zápasu sme boli v boji o postup do ďalej fázy. Komplexne to neberiem tragicky.“

Nezohral tento záverečný turnaj istú úlohu vo vašom rozhodovaní ukončiť reprezentačnú kariéru, čo ste oznámili o rok na to?
„Nie, absolútne nie.“

Čo ste chceli ešte viac zo všetkých tých reprezentačných rokov?„Ja som s kariérou spokojný a pyšný som na počet zápasov alebo účastí na vrcholných podujatiach. Ťažko povedať, či ich mohlo byť viac ako tri… Ale ako hovorím, Slovensko nepatrí medzi krajiny, ktoré budú na každých majstrovstvách sveta či Európy. Mužstvu v mojej ére sa to podarilo trikrát a uvidíme, čo bude nasledovať ďalej. Pevne dúfam, že Slovensko sa kvalifikuje aj na ďalšie šampionáty. Želám tým hráčom, ktorí to ešte nezažili, aby niečo také mohli prežiť.“

Zostane len pri tom, že budete reprezentácii držať palce na diaľku alebo sa môže stať, že po ukončení vašej klubovej kariéry budete pôsobiť v realizačnom tíme pri reprezentácii?
„Môže byť. Ja som tejto téme otvorený, predsa len človek, ktorý sa celý život venoval futbalu, by tam chcel byť. Budem sa priúčať trénerstvu pri deťoch v mojej akadémii, ale som otvorený tomu, aby som v budúcnosti robil niečo pre slovenský futbal aj na vyššej úrovni. Pevne verím, že súčasnému reprezentačnému trénerovi Francescovi Calzonovi vyjde angažmán a kvalifikácia s mužstvom na Euro 2024 a bude teda dlhšie pokračovať pri slovenskej reprezentácii.“

Vypichnete nejaký pamätný zápas?
„Ťažko, ani nechcem jeden. Mne sa veľmi páčili tie, ktoré rozhodli o postupe na šampionáty. Či to už bolo v Poľsku na snehu, alebo v Luxembursku, keď sme potrebovali vyhrať. Potom aj postup cez Írsko na penalty a Severné Írsko po predĺžení. To sú pravé okamihy na oslavu postupu.“

Z 26 gólov vyberieme za váš naj z EURO 2016 proti Rusku?
„Áno.“ 

Akú budúcnosť predpovedáte slovenskej reprezentácii bez Hamšíka v nasledujúcich mesiacoch? Veľa sa o tom špekuluje.
„Vieme, akých máme kvalifikačných súperov o Euro 2024, čaká nás zaujímavá skupina. Veľmi vyrovnaná. Sú v nej tri mužstvá, ktoré sa pozerajú na to, že by mohli postúpiť z druhého miesta. Treba to dobre odštartovať. Prvé dva zápasy hráme doma a to treba plnohodnotne využiť. Chlapcom budem držať palce!“