ŠAMORÍN (SFZ) – Drina. Ale tentoraz nie na trávniku a nie podľa pokynov trénerského štábu Francesca Calzonu. Ale v jednej miestnosti hotela, ktorá sa zmenila na ateliér, a noty rozdali zväzový fotograf a zväzový kameraman. Šlo o fotografovanie, natáčanie a robenie videí pre TikTok. 

Fotograf Roman sa potil. Popravde, keď hráčom predvádzal, ako by sa mohli tešiť z gólu či na požiadanie im pomáhal s vymýšľaním víťazného gesta, nebolo tej sily, ktorá by udržala vážne tváre prítomných. Lebo vidieť na pohľad seriózneho pána, známeho aj ako dobrého vinára či chovateľa včiel a výrobcu kvalitného medu, ako svoju majestátnu postavu dvíha nebývalým skokom do výšky a vydáva zvláštny zvuk, to sa nepodarí hocikomu a hocikedy. Dobre, lochnesskú príšeru tiež nevidno len tak, ale... asociácia čisto náhodná!

Späť do roboty. Chalani rotovali, od fotografa ku kameramanovi, od kameramana k „TikTokovi“ – obliecť, prezliecť, nastaviť, znehybnieť, vymyslieť gesto, urobiť gesto a potom šup, pred stenu odpovedať na otázky rýchleho kvízu.

To, ktorý svetový hráč je najobľúbenejší, malo rozptyl odpovedí vcelku neveľký (našiel sa aj patriot, menoval „Škrinku“), oveľa viac rôznych názorov bol na preferovanú značku auta, ale neuveríte, čo bol najväčší kameň úrazu. Vypočítať 7x7... Smejete sa, ale v strese a pred kamerou, hmmm. Kto nezažil, bude sa smiať, empatický človek chápe.

Medzitým lietali pokyny od kameramana Sama („Poď, poď! Akcia, poď!“ či „Nepozeraj do kamery, nečuuum! Čakaj! Gesto!“) až po signály, vysielané spoluhráčom – Bero: „Chalani, keď ja góly nedávam, čo mám spraviť?“ Herc: „Tak ja budem žonglovať,“ a previedol učebnicové striedanie ľavou a pravou nohou. Pridal sa Boženík, hlavičkoval jeden, dva, tri, štyri, päťkrát, kým ho nezahriakol fotograf: „Oči máš na temene, čo to bude za fotku?!“ A naopak Valjent si s rešpektom dohadoval, že žonglovanie hádam nebude nutné: „Nemusíme všetci, či...?“

Neoficiálnym víťazom natáčania gólového gesta sa stal nováčik tímu Matúš Rusnák. So zdravým sebavedomím zaskočil pripravený štáb slovným protiútokom: „Po góle robím salto, chcete to aj tu?“ Bác, na to nebol priestor, hoci duša umelcov za kamerou pišťala, že to by bola teda maškrta, pustiť to pri Matúšovom góle na svetelnej tabuli na štadióne. Napokon rozhodol zdravý rozum, že v hotelových priestoroch by to nebolo úplne ono, takže sa všetci uskromnili s takým obyčajným gestom s nohami na zemi. Ale Matúš zabodoval, u všetkých, už len aby mu bol ten reprezentačný gól dopriaty čo najskôr. A čo najviackrát.

Keď prišli po ňom na rad členovia realizačného tímu, jury im veľkoryso odpustila oslavné gestá, hoci mnohí by si priali vidieť, ako tréner Calzona prejaví radosť, až sa jeho noví zverenci gólovo presadia a vyhrajú zápasu. Musíme si počkať až na liverealitu, priamo na štadióne. Najlepšie už vo štvrtok.

A nie, Stano, neprehliadli sme. Lobotka nesklamal. Keď si hľadal dres právnej veľkosti, domáhal sa pre neho optimálnej: „Potrebujem XM...“

Nuž tak, drina to bola. Ale aj takáto patrí k zrazu reprezentačného mužstva. Osviežila atmosféru, zas bolo aj viac smiechu.