LUXEMBURG (SFZ) – Ďalší zásadný krok v kvalifikácii ME 2024 spravili slovenskí futbalisti v Luxembursku, na pôde svojho najväčšieho súpera o 2. miesto a tým aj miestenku na finálový turnaj – vyhrali gólom Dávida Ďuriša 1:0.

Múdri boli naši predkovia, keď sa držali kréda, že z prázdneho taniera, nech je aj krásne vymaľovaný, sa nenaješ. A my sme sa v Luxemburgu potrebovali najesť čo najväčšou lyžicou, ideálne polievkovou. Mohlo byť aj Polievkovou, Boženíkovou či trebárs Ďurišovou, len nech v nej plávajú tri body.

Lenže I. polčas bolo to, čo slovenskí futbalisti navarili a naservírovali nemastné-neslané, o pikantnosti či hustote ani nehovoriac. Chutiť to nemohlo, páčiť sa tiež nie.

Málo pohybu, veľa chýb, krkolomné riešenia situácií vzadu a žiadne nápady vpredu. Ani tradiční majstri svojho umenia ako Duda či Lobotka sa nevyvarovali hrubiek, pri ktorých napísať míliť sa s mäkkým i vyzerá ako žartovný preklep.

V zápisníku pribúdali v I. polčase nejaké záznamy len zriedkavo a keď už, tak pozitívne na strane domácich. Rýchle výpady, dohrávanie súbojov, snaha ohroziť Dúbravku, zakončiť najlepšie presnou strelou. Ono ani medzi nimi nebol žiaden William Tell, ak by sa Gerson mal živiť tým, čo trafí, mohol by uviesť do života redukčnú diétu podľa Rodriguesa. Teda nie že by sa nesnažil, sťahoval na seba pozornosť účesom, gestami, tancami s loptou aj bez nej, (často nepresným a iba výnimočne presným) zakončením a najmä sebectvom. Kanonier má myslieť v prvom rade na seba, ale na luxemburskú deviatku sa viac hodilo označenie koncový hráč, u neho sa končilo úplne všetko.

Lenže na našej strane by sa aj tak nemalo čo, lebo sa ani nič nezačalo.  Pritom domáci sa natlačili do stredu ihriska ako cestujúci do japonského metra, takže kraje nechali voľné, neobsadené, deravé – a my nič. Búchali sme sa s tou Holtzom vystavanou hradbou ako slepí, podobne sme nakladali aj s prihrávkami, tri presné za sebou sme nedali, nebol to pekný pohľad na produkciu v bielych dresoch.

A 21. min mohla byť vrcholom smútku: Vavrova noha trafila krpatého Barreira, kopačka šla do boku a možno štrajchla aj tvár, bolo to už vo vnútri šestnástky a keď pán José Mária (Sanchez) hvizdol, len sa prihláste tí ateisti, ktorí ste sa nepomodlili!  Zabralo to, Španiel dostal hlášku od stolíka, zabehol sa pozrieť na VAR a potom rozpažil ako pri cvičení na spartakiáde. Padla z nás obava veľká ako skala Uluru (oficiálne najväčší šuter na svete).

Takže fajn, vzadu nám všetci svätí pomohli, ale čo vpredu?! Tam sa striedali bieda s nemohúcnosťou a všetka Slovač dumala, s čím príde talianska živá voda počas prestávky.

Ako v Porte opäť vstúpil tréner Calzona do deja. Tentoraz nie zmenami v zostave, ale otvorením očí hráčom: stred je plný, tade to nejde, ale na krajoch sú diaľnice, tade, páni, tade. Pochopili, sokoli naši.

Po prestávke to síce nebola hitparáda, ale ani herná slabota, zlepšenie evidentné, individuálne aj kolektívne. Že sa nebojíme, ukázal Suslov, keď si vybojoval priamy kop a potom ho aj celkom dobre kopol, chýbalo tak päť – šesť decimetrov, optimisti v tom však videli náznak nálezu slovenskej ofenzívy. Keď sa pri čiare objavil Dávid Ďuriš, ktorý prišiel z lavičky, medzi novinármi sa ozvalo: Ty to rozhodneš!

Fakt. Stalo sa! V 77. min Hancko báječne nacentroval, tak sa to píše v trénerských učebniciach, že z ľavej strany ľavou nohou na vzdialenejšiu žrď, kde nabiehajúci útočník zavrie priestor a zakončí. Ďuriš perfektne zvládol ťažký kop, volejom upratal loptu, takže brankár Moris zaskočený tým, že Slováci skutočne vyrobili excelentnú akciu, vystrelili a trafili, si musel pripadať ako oklamaný manžel. Veď celý čas nikto nič a zrazu toto! Ale jeho problém, my sme sa čestné iskričkové potešili. Od tejto chvíle má jedna z miesteniek na Eure 2024 napísaných prvých sedem písmen z názvu našej krajiny. Treba dopísať ešte dve – v novembri – a bude to kompletné Slovensko!

HLASY PO ZÁPASE
LUC HOLTZ (tréner Luxemburska): „Chceli sme tri body, neboli by sme spokojní ani s remízou, cez prestávku som chlapcom hovoril, že nesmieme stratiť rytmus a vôľu. Cítim obrovskú hrdosť za výkon hráčov. Odviedli maximum, myslím si, že nikdy v histórii luxemburského futbalu nepodala reprezentácia taký výkon, ako v tomto zápase v I. polčase. Hráči robili úplne všetko, čo sme od nich chceli, čo sme im povedali a čo si povedali oni. Posledných dvadsať minút sme už behali menej, tak to proste bolo, ale opakujem, urobili všetko, každý jeden z nich. Prehrali sme, taký je futbal, ale ak chceme napredovať, musíme sa naučiť s tým vyrovnať. Nie, k rozhodcovi sa vyjadrovať nebudem, nemôžem. Dostal som v zápase žltú kartu, riskoval som červenú a ak by som teraz tu niečo povedal, koledoval by som si o trest. Len skonštatujem, že sme malý národ a nestalo sa nám to prvý raz...  Budeme hrať do konca kvalifikácie naplno, je to naša povinnosť, Slovensko môže prehrať s Islandom... My musíme pracovať, pracovať, pracovať. A budeme.“

FRANCESCO CALZONA (tréner Slovenska): „Prvý polčas bol mizerný, robili sme v ňom všetko, čo sme nemali. Cez prestávku sme nejaké veci upravili a v druhom polčase to bolo z našej strany lepšie. Ale ešte nie sme také veľké mužstvo, aby sme dva zápasy v krátkom čase odohrali na vysokej úrovni. Aj teraz stál proti nám silný súper a fakt, že sme zápas vyhrali, ukazuje, že naše mužstvo rastie. Bénes vypadol zo zostavy pre zdravotné problémy, v noci sa cítil zle. Keďže sme do nedeľnej polnoci museli odovzdať zápasovú súpisku a on na nej bol, nemohol som ju doplniť o iného hráča. Kým sa zápas neskončí, neteším sa, ale v II. polčase som cítil, že sme mužstvo, ktorým chceme byť, po strelenom góle sme vyhrávali všetky defenzívne súboje. Kvalifikáciu máme vo svojich rukách, v novembri urobíme, čo treba.“ (ešte viac vo videu)

ĎALŠIE VÝSLEDKY J-SKUPINY: Bosna a Hercegovina - Portugalsko 0:5 (0:5), góly: 5. z 11 m a 20. Cristiano Ronaldo, 25. Bruno Fernandes, 32. Joao Cancelo, 41. Joao Felix, Island - Lichtenštajnsko 4:0 (2:0), góly: 22. z 11 m a 49. G. Sigurdsson, 44. Finnbogason, 63. H. Haraldsson.