BRATISLAVA (SFZ) - Futbalisti MFK Tatran Liptovský Mikuláš strelili v troch jarných zápasoch MONACObet ligy desať gólov, čo je najviac zo všetkých tímov súťaže. Paradoxne im pri tom na tento nástrel stačili iba dve stretnutia. Viac sme sa o víkendovom súboji porozprávali so strelcom kola - trojgólovým 31-ročným kapitánom MFK Tatran Richardom Bartošom.

Gratulujeme k hetriku i k víťazstvu. Riadne ste sa gólovo rozparádili.

„Ďakujem pekne. Celkom nám to sypalo v posledných dvoch zápasoch.”

Pamätáte sa, kedy ste naposledy strelili tri góly?

„Zaspomínal som si a bolo to takto v marci pred piatimi rokmi. V 22. kole sme porazili doma Lipany 3:2.”

Zopakovať dvakrát rovnaký výsledok po sebe nie až také výnimočné. Pravda, ak nejde o výsledok 5:2. Je to určité avízo aj smerom k najbližšiemu víkendovému súperovi - rezerve Slovana?

„Ťažko povedať. My sme hlavne radi, že sme zvládli tie dva zápasy, vyhrali sme ich a pripísali sme si šesť bodov. Čo sa výsledkov týka, tak to boli dosť divoké stretnutia. Som rád, že sa šťastie preklopilo na našu stranu, a že sme dokázali streliť po päť gólov. Bolo by fajn, keby to tak pokračovalo i naďalej, ale len ťažko zopakujeme podobné gólostroje. Poteší ma každé víťazstvo, ktoré sa nám podarí.”

Zo spomínaných desiatich gólov ste strelili polovicu. Na svojom konte máte 9 presných zásahov. Ak vám apetít vydrží, pokojne sa môžete zapojiť do pretekov o najlepšieho strelca súťaže. Za 15-gólovým Letenayom, ktorý už hrá v Česku, je vyrovnané pole prenasledovateľov. Čo vy na to?

„Nepozerám sa tak na to. Budem rád, keď strelím aspoň desať gólov, čo by sa mi mohlo podariť. Teším sa však, že sa mi tak strelecky zadarilo a mohol som tak pomôcť tímu. Spoluhráči ma dobre nachádzali v šestnástke, takže väčšinou už nebolo ťažké skórovať z týchto situácii.”

Čo na to spoluhráči? Doberajú si svojho kapitána, prípadne ho i skasírovali?

„Za minulé dva góly nebolo ešte nič, ale za tento hetrik už budem musieť niečo priniesť do šatne, alebo prispieť do kasičky.”

Do konca súťaže odohráte všetky stretnutia doma - presnejšie v exile. Na jar vám tak odpadlo cestovanie po celom Slovensku. Aj tento aspekt sa odzrkadľuje na zlepšenej hre, výsledkoch i posune v tabuľke?

„Samozrejme. Už to je plus, že súperi musia za nami cestovať a nie my za nimi. Z psychologického hľadiska je to pozitívny moment.”

Trochu odľahčíme - keď sa už tak mužstvu začalo dariť na žilinskej umelej tráve a vám osobne výnimočne aj strelecky, nepotiahli ste ešte za rukáv prezidenta klubu Milana Mikušiaka, nech pri rekonštrukcii vášho štadióna nainštaluje tiež umelú trávu…

„Cha-cha-cha. To nie… Mám za sebou všelijaké zranenia. Moje kolená si už dosť vytrpeli a umelé trávniky nemám veľmi v láske. Verím, že už tie zápasy na umelke nejako v zdraví prežijem až do konca. Už sa teším na prírodnú trávu. Ak všetko dobre dopadne v Mikuláši, tak na jeseň by sme už mali hrať na svojej zelenej trávičke. Už sa nevieme dočkať.”