HUMENNÉ (SFZ) - Miroslavovi Labunovi zablahoželal k životnému jubileu generálny sekretár SFZ Peter Palenčík. Pri tejto príležitosti odovzdal bývalému prvoligovému futbalistovi prešovského Tatrana, banskobystrickej Dukly a Chemlonu Humenné, ktorý v roku 1994 utrpel na ihrisku v jednom zo súbojov ťažké zranenie chrbtice, finančný dar Nadácie SFZ.

Do federálnej ligy vstúpil Miroslav Labun v sezóne 1980/81 ako 19-ročný v drese prešovského Tatrana, neskôr pod vedením Jozefa Adamca vojenčil v banskobystrickej Dukle. V týchto dvoch kluboch nazbieral počas aktívnej kariéry v siedmich prvoligových federálnych sezónach 146 zápasov a strelil 8 gólov. K nim treba prirátať ďalších desať gólov v drese Chemlonu Humenné, ktorý obliekal v samostatnej slovenskej lige. Pri spomienke na svoj prvý ligový zápas, v auguste 1980 doma proti bratislavskému Slovanu, vymenoval takmer celú zostavu Prešovčanov. „Vlado Rusnák, Anina, Šálka, Gombár, Šaňo Comisso, Jano Cepo, ktorý prišiel zo Slavie. Mali sme výborné mužstvo. Do Prešova som prišiel ako 18-ročný, hrali sme vtedajšiu 1. SNL (pozn. vtedajšia druholigová súťaž), po tom ako prevzal mužstvo tréner Štefan Hojsík, zaradil ma do základu a odvtedy som hrával pravidelne,“spomína Miroslav Labun na časy, kedy vybojoval pre Prešov postup do 1. ligy.“

Mladého hráča čakala onedlho vojenčina v banskobystrickej Dukle, kde v tom čase štartoval trénerskú kariéru Jozef Adamec. „Narukoval som najskôr do Tábora, no začínajúci tréner Adamec, v dvojici s asistentom Hrušeckým, si ma vyžiadali v januárovom termíne do Banskej Bystrice. Po dvoch rokoch som sa vrátil naspäť do Prešova, kde som potom odohral päť prvoligových sezón,“ spomína Miroslav Labun na časy, kedy sa zvyklo ľudovo hovoriť o „prešovskom betóne“. „Tak ako sa patrí na východe. Najskôr dobrá obrana, betón, až potom do útoku,“ smeje sa pri spomienke na taktiku, na ktorej pohoreli neraz Sparta, Dukla, Slavia a ďalšie federálne kluby. „Vtedy sa lopty viac nakopávali dopredu, hrali sme to na Buba (pozn. Bubenko). Nie, že by sme nevedeli zakombinovať, vedeli sme hrať futbal, ale je pravda, že sme stavali na centrovaných a dlhých loptách viac, ako je to bežné v súčasnosti.“

Prvoligovú kariéru ukončil Miroslav Labun v Chemlone Humenné. Po osamostatnení Slovenska doviedol svoj tím do najvyššej domácej slovenskej súťaže a stal sa jedným zo symbolov najslávnejšej éry východoslovenského klubu. Na stopérskom poste vedľa neho vyrastal neskorší reprezentačný kapitán Peter Dzúrik. Miroslav Labun v roku 1994 v Chemlone končil, Dzúrik na prvoligovú scénu vstupoval ako nováčik. „Odohrali sme spolu v stopérskej dvojici rok, zbieral pri mne skúsenosti. Peťo bol dobrý chlapec, dobrý futbalista. V Chemlone som odohral v 1. lige rok a pol, darilo sa nám, zostali mi pekné spomienky,“ hovorí o období, kedy už patril k najskúsenejším hráčom východoslovenského klubu.

Z Humenného odišiel na hosťovanie do treťoligového Vranova nad Topľou, osudným sa mu stal zápas 2. kola vo Svite. Po jednom zo súbojov zostal v bezvedomí nehybne ležať na trávniku. Po chvíli sa prebral, ale na nohy sa nepostavil. Zranená chrbtica mu to odvtedy už nikdy nedovolila. 10. august 1994 zmenil Miroslavovi Labunovi život. „Človek sa s tým musí naučiť žiť. Najskôr som bol nahnevaný na celý svet, ale potom som to prijal a prestal sa tým zaoberať. Čo sa má stať, to sa stane. Oporou mi bola v ťažkých časoch manželka, tešil som sa zo syna Tomáša, ktorý to ako futbalista dotiahol až do belgickej prvej ligy v drese Cercle Brugge a popri futbale vyštudoval vysokú školu. Som hrdý na svoje deti, syna Tomáša, dcéru Mirku, veľkú radosť mi robia vnúčatá Šimon, Terezka a Filipko,“ hovorí oslávenec Miroslav Labun.

Jubilant s neľahkým osudom oslávil v stredu 28. apríla 60. narodeniny, o deň neskôr privítal gratulantov. Nechýbal medzi nimi ani generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu Peter Palenčík, viceprezident SFZ a predseda Východoslovenského futbalového zväzu Richard Havrilla, člen Výkonného výboru VsFZ Vladimír Drobňák, primátor mesta Humenné a prezident FK Humenné Miloš Meričko, či predseda Správnej rady FK Humenné Oskar Balogáč.

„Potešilo ma to, že si spomenuli. V časoch, kedy bol pán Drobňák prezidentom klubu v Snine, prišiel pred sedemnástimi rokmi s myšlienkou organizovať pravidelne benefičné zápasy. Najskôr v Snine, posledné dva ročníky bola ich dejiskom moja rodná obec Rokytov. Pán Havrilla nevynechal snáď ani jeden ročník. Vždy pricestoval, stretávame sa, som im za to vďačný. Rovnako sa chcem poďakovať aj pánovi Palenčíkovi a Nadácii Slovenského futbalového zväzu. Úprimne sa teším,“ dodal na záver Miroslav Labun.

Darovaná finančná suma z Nadácie Slovenského futbalového zväzu a finančná pomoc od ďalších gratulantov pomôže Miroslavovi Labunovi v jeho dlhodobo neľahkej životnej situácii. K početným gratulantom sa pripája celá futbalová rodina na Slovensku, pán Labun prajeme vám k životnému jubileu veľa zdravia a len to najlepšie!