BRATISLAVA (SFZ) – Už počas kariéry dospel do kategórie osobnosť, v nej je aj tri roky po tom, ako ukončil hráčsku dráhu, spojenú s množstvom gólov. Stále je aktívny, spolupracuje so Slovenským olympijským a športovým výborom, je ambasádorom projektu Športuj Slovensko, študuje marketing a športový biznis pod záštitou UEFA. Spolu s Martinom Škrtelom je ambasádorom európskeho šampionátu hráčov do 19 rokov. Róbert Vittek.

„Ja som toho veľa za reprezentačnú devätnástku neodohral. Ak si dobre pamätám, tak jediný turnaj a to som mal šestnásť rokov. Mládežníckymi kategóriámi som v reprezentačnom drese prefičal, v dvadsaťjednotke som absolvoval jednu kvalifikáciu pod trénerom Grigom. Vo veku 19 rokov som už zbieral štarty v áčku, začal som pod trénerom Adamcom,“ ambasádor začal rozvíjať tému „19“.

„Reálne, v devätnástich rokoch ešte futbalista nie je hotový. Vyzretý. Je to vek, ktorý veľa, veľa, veľa napovie, ale len výnimoční ako povedzme Mpabbé už vedia všetko. Čo ale neznamená, že sa nemôžu aj tak stále zlepšovať,“ pokračoval v úvahe. „Je to najvyššia mládežnícka kategória, ale stále sa v nej hrá taký juniorský futbal, radšej nepoužijem výraz detský, aby som sa niekoho nedotkol. Stále to nie je mužský, seniorský.“

Európsky šampionát už klope na dvere. Do troch týždňov je tu prvý hrací deň veľkého futbalového podujatia. „Je to naozaj veľké pódium, ostro sledované všemožnými manažérmi naprieč kontinentom. Pre chlapcov je to výzva, v podstate prvá veľká v ich kariére, je tu vážna možnosť ako prezentovať seba, rodinu, klub i krajinu,“ zvýraznil hodnotu turnaja Róbert Vittek.

Slovenský tím má v A-skupine za súperov Francúzsko, Taliansko a Rumunsko. „Je to ťažká skupina. Šanca na úspech je vždy, verím, že našou výhodou bude domáce prostredie. Že príde veľa ľudí, ktorí rusnákovcom dodajú potrebnú energiu, silu a donesú aj kúsok šťastia,“ zamyslel sa populárny ambasádor. „Náš tím má kvalitu, bude úspešný. Verím, že sa dá zopakovať úspech Radolského dvadsaťjednotky spred... (pauza na úsmev) mnohých rokov. Ja viem, bolo to v roku 2000, ale to už je dávno.“

Mohla by z toho na konci byť aj medaila pre Slovákov? „Veľmi by som si to prial. Veľmi by som to doprial hráčom, trénerovi a všetkým. Ale bude to ťažké. Ak bude po prvých dvoch zápasoch žiť šanca na postup do semifinále, bude to naozaj dobré,“ život – nielen futbalový – ho naučil stáť nohami na zemi.

Tak sa postavil aj k ponuke na pozíciu ambasádora šampionátu. „Potešila ma, vôbec som neváhal. Som rád, že môžem prispieť k, verím, úspešnej organizácii šampionátu na Slovensku. Ak bude v našom družstve špeciálny záujem, rád pomôžem skúsenosťami, poznatkami, svojím menom. V realizačnom tíme devätnástky je aj Martin Jakubko, môj kamarát a spoluhráč, nebudem sa mu samozrejme miešať do roboty. Verím, že chlapcom budem vedieť dať správnu radu, ak o ňu požiadajú. Budem stáť pri nich, snažiť sa ich povzbudiť, motivovať.“

Už sa stretol s rusnákovcami a do šampionátu ich vyslal so slovami: „Nech sa na turnaji cítia dobre. Želám im, aby urobili dobré meno sebe aj Slovensku a verím, že ukážu futbalovému svetu, že máme futbalistov v tomto veku, ktorí to naozaj vedia.“
A organizátorom poprial veľa sily a dobrých nápadov pri príprave podujatia. „Verím im, máme schopných ľudí.“

Nech je tak!